Rada KBS pre rodinu

Zavolali ma vyspovedať chorého starčeka a keď som prišiel do jeho domu, práve ho odviezli do nemocnice. Manželka, tiež veľmi stará, bola zaliata slzami, pretože jej kedysi ktosi povedal, že v štátnych nemocniciach nechávajú starých zomrieť, lebo už sa na nič nehodia a aby netrpeli. „Nechajte ho žiť; nechajte nás trpieť, čo máme trpieť“, hovorila starenka, ktorá napriek svojim rokom a chorobám, milovala život a cenila si ho. Samozrejme, jej manžel sa o niekoľko dní vrátil a naďalej sa delia o svoje neduhy, avšak sú šťastní, že žijú spolu.

Sparťania milovali vojnu a keď sa u nich niektoré dieťa narodilo slabé, zabili ho. Zas v Indii, keď zomrel muž, vdovu upálili zaživa s ním. V Japonsku je samovražda prejavom cti. Na inkvizičných súdoch, ako katolíckych tak aj protestantských, sa odsudzovali na smrť bludári a tí, čo praktizovali čarodejníctvo. Aztékovia obetovali najkrajšie ženy a najodvážnejších mužov, alebo deti, ktoré sa narodili so znamením príslušnosti k nejakému božstvu. Dobyvatelia hádzali indiánov svojim psom. Obchodníci s čiernymi otrokmi hádzali svoj ľudský náklad do mora, keď boli po zákaze lovu otrokov pristihnutí na mori. V nacistickom Nemecku zabíjali duševne chorých, homosexuálov a ľudí inej rasy. V mnohých krajinách je dovolená vražda nenarodených detí. V iných krajinách je dovolené pomáhať pri samovražde chorých, ktorí o to žiadajú. U nás v Mexiku jedna z politických strán zakladá svoju kampaň na zavedení trestu smrti, využívajúc hrôzu, ktorú v nás vyvoláva rozšírené násilie. Teroristi pre politické ciele vyrábajú katastrofy, pri ktorých zomierajú tisíce nevinných. Vojny sa stále obhajujú a silnejšie štáty napádajú slabšie národy a ostávajú tam v mene mieru.

Áno, smrť sa v našom svete stala kultúrou.

Nezabiješ

Ľudský život je posvätný. Nielen náboženské zákony, ale aj svetské priznávajú právo na život. Štáty sa zaväzujú ochraňovať život všetkých občanov a snažia sa im dať bezpečnosť. Lekárska veda napreduje každým dňom v boji za život, takže sa zvýšila nádej života. Snažíme sa dať nášmu životu čoraz väčšiu kvalitu, snažiac sa o lepšie zdravie a väčšie šťastie, ktoré všetci hľadáme.

Život naozaj milujeme...,

Ale

Toľko nám bolo hovorené, že život si máme užívať, že si myslíme, že nemá cenu, ak je v ňom prítomné utrpenie. Sme zbabelí tvárou v tvár bolesti a snažíme sa jej vyhnúť za každú cenu, hoci by sme zabili iných alebo seba samých. Ak život nemá zmysel, ľahko sa ho vzdáme.

Takáto je filozofia, ktorú presadzujú tí, ktorí majú v rukách svedomie más. Nie je výnimočné, že kino nám umeleckým spôsobom zobrazuje prípady mužov a žien, ktorí uprednostňujú zomrieť, než žiť ako invalidi, a predstiera sa, že majú právo skoncovať so životom, a že je to humánny skutok, podobne ako dať ranu z milosti koňovi so zlomenou nohou, alebo smrtiacu injekciu obľúbenému psovi, aby netrpel. Najsilnejším prirodzeným inštinktom u zvierat, a rovnako aj u človeka, je pud sebazáchovy. Ak by kôň a pes mohli rozmýšľať a rozprávať, iste by nám povedali: „Nechajte nás trpieť, čo máme trpieť“.
Život je vzácny dar, každý jeho okamih, aj tie chvíle, v ktorých nás premáha utrpenie.
Iste stojí za to zmierňovať utrpenie trpiacich utišujúcimi prostriedkami, nesnažiť sa umelo predlžovať život, ktorý odchádza, a ktorý raz musí skončiť, ale nestojí za to vziať život, z nijakého dôvodu, pretože život je posvätný!

Boh je darca života

 „Verím v Boha Otca všemohúceho, stvoriteľa neba i zeme, všetkých vecí viditeľných i neviditeľných“, hovoríme my, kresťania, a všetky náboženstvá sa zhodujú v tom, že pripisujú božstvu stvorenie života, a zvláštnym Božím zásahom stvorenie človeka, ako vrcholu stvoriteľského diela. Boh je darca života a považujeme ho za neoceniteľný dar, za ktorý sme zodpovední. Ak niekto hovorí: „To je môj život!”, klame; život patrí Bohu.
Náš ľud je prirodzene múdry. V mojich detských spomienkach je veľká úcta, ktorú mali jednoduchí ľudia k ľudskej krvi. Keď sa niekto poranil, alebo nám tiekla z nosa krv, zasypali krv hlinou, aby sme na ňu nestúpili, pretože krv je posvätná.
Život patrí Bohu, od počatia až po prirodzenú smrť.