Hodnota 7: Vernosť
P. Sergio G. Román
Viktor je mechanik. Maticový kľúč v jeho zručných, ale vždy špinavých rukách, sa zdá byť nástrojom, ktorý žije vlastným životom. Od námahy sa jeho čelo orosí potom a on nemá poruke nič iné, než handru špinavú od čierneho oleja, ktorou zvykne čistiť svoj pracovný priestor.
Zrazu ženská ruka vyzbrojená bielou a voňavou vreckovkou dôverne utrie jeho čelo. Je to zákazníčka, ktorá pozoruje jeho prácu. Krásna žena s hladnými očami. Dychtí po ňom. Konverzácia sa stáva dráždivá a zvodná. Je muž a má srdce, ale toto srdce už patrí žene, ktorej prisahal, že s ňou bude jedno srdce a jedna duša. Pozrie sa na snubný prsteň na svojej ruke špinavej od oleja, pobozká ho a jeho prístup k zákazníčke sa stáva odmeraný, bez toho, aby stratil náležitú úctivosť. Je verný. Miluje.
Čo je to vernosť?
Vernosť súvisí s vierou. Verný je ten, kto má vieru. Viera spočíva v dôvere, ktorú vkladáme hlavne do Boha, ale aj do nejakej osoby. Viera si vyžaduje istý a pevný postoj, ktorý konkrétne voláme vernosťou. Boh je prvý, ktorý je verný. Jeho láska nie je prelietavá, je navždy. Na Neho, ktorý je vždy verný, sa môžeme spoľahnúť viac, než na kohokoľvek, úplne. Vernosť človeka spočíva v dodržaní daného záväzku, spojenectva, dohody.
Všeobecne hovoríme o vernosti milovanej bytosti v manželstve, ktorá vylučuje každú inú lásku, ale vernosť patrí aj vlasti, rodine, priateľom. Dokonca hovoríme o psovi, že je verný a stal sa symbolom vernosti. Svätý Dominik pokladal seba za „Božieho psa“; a jeho nasledovníci, dominikáni, sa neurazia, keď sa im hovorí, že sú „Domini canes“, čo po latinsky znamená „Pánovi psi“. My katolíci sa nazývame v oficiálnom jazyku Cirkvi „vernými“, aby sme tak naznačili našu vernosť Kristovi.
Vernosť si vyžaduje dôveru vloženú v niekoho, postoj zrodený z tejto dôvery a stálosť tohto postoja. Aby bola vernosť úplná, je potrebné milovať osobu, ktorej dôverujeme. Vernosť v láske.
Ovocie vernosti
Ľudská vernosť prináša ovocie bezpečia a zrelosti. Je vodkyňou, ktorá pomáha nezablúdiť a nespadnúť do priepastí alebo pohyblivých pieskov života. Prináša ovocie cti a zdravej hrdosti plnej statočnosti a odvahy tomu, kto je verný. Vernosť nabáda potulných rytierov včerajška i dneška bojovať za Boha, za svojho kráľa a za svoju pani. Boh, vlasť a rodina.
Vernosť dáva harmóniu rodinným vzťahom a bezpečie deťom, ktoré vedia, že majú právo na svojho vlastného otca a svoju vlastnú mamu. V priateľstve sa vernosť stáva pokladom nevyčísliteľnej hodnoty, čo spôsobuje, že priatelia vždy môžu počítať so vzájomnou podporou.
Dôvera, ktorú k nám majú, splodená vernosťou, nám umožňuje očakávať veľké a krásne veci.
Naopak, nevernosť vyvoláva sklamanie, bolesť zo zrady, stratu dôvery, beznádej. Ten, kto prestal byť verný, sa cíti špinavý a hodný opovrhnutia, hocako miluje seba samého, lebo vie, že nedodržal dohodu a zradil toho, kto mu dôveroval.
Každá nevernosť je z kresťanského pohľadu urážkou Boha a vyvoláva hanbu a výčitky svedomia.
Domov, škola vernosti
Doma sa učíme byť vernými. Deti majú svojich vlastných rodičov ako učiteľov. Vernosť manželov neznamená len spolu žiť, ale rásť každý deň v láske, ktorú majú. Keď spolu vytrvajú, ale sú k sebe neúctiví alebo sa nenávidia, je to ešte horšie ako odísť. Sú neverní.
Nedostatok vernosti manželskému zväzku spôsobuje, že niektorý z manželov si hľadá iné lásky. Trpí tým nielen nevinný z manželov, ale aj deti. Hocako sa v dnešnej dobe snažia im to prezentovať ako najnormálnejšiu vec v živote, že sa rodičia rozchádzajú, ako veľmi trpia deti rozvedených! Cítia, že boli nespravodlivo pripravené o svoje právo.
Doma sa učíme aj byť verní Bohu. Nedeľná sv. liturgia, na ktorej sa kresťanské rodiny zúčastňujú, je živou lekciou vernosti Bohu. Ak niekto nie je verný Bohu, môže byť verný ľuďom?
Rodičia, snažte sa ...
1. Učiť vernosti každodenným príkladom.
2. Byť verní svojmu manželovi aj myšlienkami.
3. Naprávať akúkoľvek nevernosť k súrodencom alebo rodine.
4. Povzbudzovať svoje deti v nadväzovaní skutočných a trvácnych priateľstiev.
5. Karhať, ak z materiálnych dôvodov uprednostňujú jedno priateľstvo pred druhým.
6. Neschvaľovať a už vôbec nie chváliť svoje dospievajúce deti, ak majú dve známosti naraz alebo v chodení nehrajú čistú hru.
7. Učiť ich, že treba byť verný aj škole, skupine, tímu, práci. Je to tá známa „vernosť farbám“.
8. Keď musia zanechať školu, zamestnanie, kolektív, naučiť ich poďakovať sa a nechať si dvere otvorené.
9. Vydávať svedectvo o vernosti vlasti plnením si svojich občianskych povinností a zúčastňovaním sa na zveľaďovaní svojho okolia.
10. Ukazovať príklad vernosti Bohu a Cirkvi, do ktorej patríte.