Rada KBS pre rodinu

 

Ešte som nemal päť rokov, keď som mal spolu so svojím bratom 1. sv. prijímanie v kláštornej kaplnke. Našimi krstnými rodičmi boli miestny lekárnik a jeho manželka, pekná, elegantná a naozajstná dáma. Pamätám si, že vpredu pri presbytériu boli kľačadlá pre nás a pre našich krstných rodičov. Zrazu naša krstná vstala a zavolala pre jedného veľmi chudobného chlapčeka, ktorý prišiel na 1. sv. prijímanie, ale nemal ani kľačadlo ani oblek ani nič. Ponúkla mu svoje kľačadlo pri nás a darovala mu svoju vlastnú modlitebnú knižku, veľmi krásnu, viazanú v jemnej koži, so zlatými okrajmi. Ten chlapec oslávil svoje 1. sv. prijímanie spolu s nami, na našej vlastnej slávnosti. To bol môj darček k 1. sv. prijímaniu a nikdy som nezabudol na štedrosť svojej krásnej krstnej mamy, ktorá sa postarala o toho chudobného chlapca. Dala nám krásny príklad štedrosti.

 

Ak zamestnávateľ platí svojmu zamestnancovi, nemá väčšiu zásluhu, je to jeho povinnosť. Ale ak platí načas, ak platí celú mzdu, ak ho stimuluje, ak ho zaškoľuje, vtedy môžeme povedať, že je to dobrý zamestnávateľ. A ak sa navyše zaujíma o rodinu svojich zamestnancov, ak poskytuje štipendiá ich deťom, ak im ponúka poradenstvo v tom, ako si zabezpečiť dôstojný život, ak organizuje športové a spoločenské akcie, ak obetuje svoje príjmy pre dobro svojich zamestnancov, vtedy môžeme hovoriť o štedrosti. Byť štedrý znamená dávať viac, než máme povinnosť dávať.

Raz prišla za mnou riaditeľka mojej základnej školy, aby mi ponúkla ekonomickú pomoc pre nejakého študenta, ktorý nemá prostriedky na pokračovanie svojho štúdia. Podmienkou bolo, aby obdarovaný nevedel, kto mu pomáha. Vďaka nej jeden z mojich farníkov mohol dokončiť svoje štúdiá. Nikdy sa nedozvedel,  kto bol jeho dobrodinec, požiadal som ho však, aby sa za ňu veľa modlil. To je štedrosť. 

 

Vždy som hovoril, že domy chudobných sú elastické: rastú pri potrebe prichýliť niekoho navyše. A dvere sa otvárajú nielen pre príbuzných z vidieka, ktorí hľadajú zamestnanie, ale aj úplne neznámym, ktorí prišli do mesta sprevádzajúc chorého, ktorý má nastúpiť do nemocnice, alebo tým, ktorí prichádzajú z niektorej z krajín na juhu a sú na ceste do USA, alebo mladým, ktorí bývajú sami, pretože ich rodiny ostali v ich dedinke, zatiaľ čo oni hľadajú lepšiu prácu. Dávajú im svoj dom, svoj chlieb ... a svoje srdce! V mojom bydlisku, chudobnej a statočnej štvrti, by Jozef a Mária určite našli na Vianoce útulok. 

 

Nepochybne z lásky. Lásky, ktorá presahuje náklonnosť, ktorá sa rodí z krvi; lásky, ktorá vidí v každom človeku osobu hodnú lásky. Štedrosť niektorých sa opiera o náboženskú vieru, o Ježišovo prikázanie milovať, ako nás miluje On, milovať až po obetu vlastného života za milovaného. Ale štedrosť existuje aj medzi neveriacimi, lebo také je ľudské srdce: schopné nesmierneho hrdinstva. V nás, ktorí veríme, sa štedrosť prejavuje z jednoduchého dôvodu: pretože sme stvorení na obraz štedrého Boha.

 

Štedrosť, ako všetky dobré city, je hodnota, ktorá sa pestuje od detstva, a rodičia sú už odvtedy prvými učiteľmi tejto krásnej náuky. Dôležitou vlastnosťou štedrosti je to, že sa nepraktizuje kvôli vďačnosti alebo chvále, ale pre dobro ostatných, a jej odmena je v šťastí.  Tu sa aplikuje to, čo Ježiš povedal o almužne, že ľavá ruka nesmie vedieť, čo robí pravá a že dávať treba aj z toho mála, čo máme, nielen z toho, čo máme navyše. Deti naučíme byť štedrými vtedy, keď dávajú to, čo sa im páči, nielen to, čo by už vyhodili do koša.  

Kampane pomoci postihnutým sú výbornou príležitosťou naučiť sa byť štedrými. A nielen dávajúc, ale aj pomáhajúc. V jednom z centier zbierky deti z triedy, kde učím náboženstvo, pomáhali zbierať z domu do domu potraviny a triedili tie, ktoré priniesli susedia. Dali svoj čas a svoju prácu a to sa cení viac.