Rada KBS pre rodinu

 

 

Základnou úlohou rodiny je slúžiť životu a sprítomňovať Stvoriteľovo požehnanie, aby napĺňali Zem ďalšími a ďalšími ľuďmi, ktorí boli stvorení na Boží obraz.

 

Rodina a život – nerozlučná dvojica

Rodina má rozhodujúcu zodpovednosť. Tá pramení z jej povahy ako spoločenstva života a lásky, založeného na manželstve a z jej poslania chrániť a zveľaďovať lásku. Je to vlastne záležitosť lásky samotného Boha, pre ktorého sú manželia a rodičia partnermi a spolupracovníkmi a tlmočníkmi jeho plánov. Je to láska, ktorá nie je sebecká, je chápavá a je darom. V rodine je každý jej člen náležite prijímaný, rešpektovaný a oceňovaný, pretože je človekom. A ak sa niektorý z nich ocitne v núdzi, starostlivosť, ktorej sa mu dostávalo, sa zintenzívni.

Rodina sprevádza človeka od narodenia až po smrť. Je naozaj útočiskom – miestom, v ktorom život – dar od Boha – je prijímaný a chránený pred útokmi a rozvíjaný k autenticite. Úloha rodiny v budovaní kultúry života je teda nenahraditeľná.

Ako domáca cirkev je rodina povolaná hlásať a oslavovať evanjelium života a slúžiť mu. Je to zodpovednosť, ktorá sa týka predovšetkým manželov, povolaných darovať život. Stále viac si musíme uvedomiť, že plodenie detí je jedinečnou udalosťou, ktorá odhaľuje, že ľudský život je dar, ktorý prijímame, aby sa stal darom.

 

Výchova detí k úcte

Rodina plní svoje poslanie hlásaním evanjelia života. V každodennom kolotoči vzťahov a rozhodnutí a cez konkrétne činy a symboly vedú rodičia svoje deti k autentickej slobode, ktorá smeruje k úprimnému sebadarovaniu. Vychovávajú ich k úcte, k zmyslu pre spravodlivosť, k otvorenosti srdca, k dialógu, k veľkorysej službe, k solidarite a k mnohým ďalším hodnotám, ktoré pomáhajú ľuďom žiť život ako dar.

Uprostred problémov súvisiacich s výchovou, ktoré sú dnes omnoho väčšie než v minulosti, musia rodičia s vierou a odvahou viesť svoje deti k základným hodnotám ľudského života.

Deti musia vyrastať so správnym vzťahom k slobode, osvojujúc si jednoduchý a triezvy životný štýl, vo vedomí, že hodnotu človeka určuje nie to, čo má, ale to, kým je.

Keď deti odrastajú, rodičia sa musia vážne zaoberať ich vierou a pomáhať im, aby naplnili poslanie, ktoré Boh pripravil práve im.

Poslanie rodičov ako vychovávateľov zahŕňa aj to, aby boli pre deti príkladom v prijatí zmyslu utrpenia a smrti. To dokážu vtedy, ak budú sami citliví na utrpenie vo svojom okolí a ak uspejú vo výchove k vzájomnej pomoci chorým a starším.

 

 

Ako možno deťom sprostredkovať zmysel a hodnotu ľudského života?

V ktorých okamihoch je najvhodnejšie poučiť deti o prijatí už počatého života a o jeho rešpektovaní až do konca?

 

 

Kráľovná rodiny, oroduj za nás!