Rada KBS pre rodinu

 

 

1. „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ Mladíkovi, ktorý kladie túto otázku, Ježiš najprv odpovedá tak, že mu pripomína nevyhnutnosť uznať Boha ako „jedine Dobrého“, ako najvyššie Dobro a prameň všetkého dobra. Potom mu hovorí: „Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!“ A vypočítava mu prikázania: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku!“ Nakoniec zhŕňa tieto prikázania pozitívnym spôsobom: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (KKC, 2052).

 

2. Nasledovanie Ježiša Krista vyžaduje dodržiavanie Božích prikázaní: „Nie každý, kto mi hovorí »Pane, Pane«, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca“. Prikázania sú obsiahnuté v tzv. Dekalógu – čo znamená desať slov, ktoré zhŕňajú a vyhlasujú Boží zákon. Preto Učiteľský úrad Cirkvi učí, že je nevyhnutné zachovávať prikázania, aby sme dosiahli spásu, lebo vyjadrujú základné povinnosti človeka voči Bohu a blížnemu, a zjavujú záväzky človeka v tomto ohľade: napr. ochrana a posvätnosť života, rešpekt voči nerozlučnosti vzájomného manželského sebadarovania, povinnosť plodiť a vychovávať deti...

 

3. Prikázania dosahujú svoj plný význam v Novom Zákone, pretože v tomto kontexte vo vzťahu k Božej vernosti nadobúda ľudské konanie svoj zmysel. Morálna existencia je tak odpoveďou na Pánovu milujúcu iniciatívu vyjadrenú v zmluve: je to uznanie, sľub vernosti a spolupráce s Božím plánom v dejinách. Preto prikázania nemajú byť považované iba za predpisy, ale radostnú možnosť ako odpovedať na Božiu vôľu.

 

4. Prvé tri prikázania prinášajú požiadavku lásky k Bohu, ďalšie pripomínajú požiadavku lásky k blížnemu. Učia nás opravdivej ľudskosti človeka, t.j. zdôrazňujú základné povinnosti a tak základné práva obsiahnuté v ľudskej osobe. Hoci ľudský rozum môže dosiahnuť poznanie týchto prikázaní aj sám, v hriešnom stave potrebuje človek Božie zjavenie, aby dosiahol celostné a isté poznanie tohto prirodzeného zákona.

 

5. Rešpektovanie a náboženský postoj rodičov k Božím prikázaniam vedie ich deti k tomu, že v srdci chápu, kto je pravým pôvodcom a zákonodarcom prirodzeného zákona a Božích prikázaní. Pri formovaní správneho detského svedomia je veľkou pomocou, ak sú rodičia vo svojom konaní schopní rozlišovať medzi tým, čo je nariadené Božím zákonom a čo je ponechané na slobodné rozhodnutie každej osoby, pretože nie na všetko sa vzťahuje nariadenie Božieho zákona. Ak si sami rodičia vedia priznať svoje chyby a prestúpenie Božieho zákona, prispejú k tomu, že aj deti si dokážu uznať svoje pochybenia v atmosfére úprimnosti, bez toho, aby dúfali v ľahké ospravedlnenie, alebo pociťovali nezdravú vinu.

 

6. Rodičia odovzdávajú svojim deťom vernosť prikázaniam, keď rozvíjajú a aplikujú požiadavky každého prikázania na rodinné, alebo spoločenské udalosti a pomáhajú im získané teoretické poznanie aplikovať na svoju osobnú situáciu. Takto rodičia prakticky zdokonaľujú inštitucionálnu katechézu a náboženskú katechézu v škole.

 

 

Ako môžeme objaviť Božiu vôľu v každom prikázaní?

Ktoré je hlavné prikázanie Zákona?

Môžeme milovať Ježiša bez toho, aby sme konali Jeho vôľu? Prečo?

 

 

Kráľovná rodiny, oroduj za nás!

 

Ó Bože, Ty si vložil plnosť zákona do lásky k sebe a k blížnemu, daj, aby sme zachovávali Tvoje prikázania, a tak mohli dosiahnuť večný život. Skrze Krista, nášho Pána.