Rada KBS pre rodinu

 

 

1. Dnešný človek je čoraz viac presvedčený, že dôstojnosť a poslanie ľudskej osoby si vyžadujú, aby, vedený svetlom rozumu, objavoval hodnoty vpísané do svojej prirodzenosti, neustále ich rozvíjal a uskutočňoval vo svojom živote, dosahujúc stále väčší pokrok. Preto vo svojich úsudkoch o morálnych hodnotách, to znamená o tom, čo je dobré a čo je zlé, teda čo má urobiť a čoho sa má zdržať, sa nemôže riadiť svojou osobnou ľubovôľou. Človek v najväčšej hĺbke svojho svedomia objavuje prítomnosť zákona, ktorý si nenariaďuje sám a ktorý musí rešpektovať. Tento zákon do jeho srdca vpísal Boh, aby sa vďaka nemu stal dokonalým ako osoba, a na základe tohto zákona ho Boh bude aj osobne súdiť.

 

2. Preto neexistuje iné skutočné povýšenie ľudskej dôstojnosti, iba rešpektovaním podstatného poriadku založeného na prirodzenosti človeka. Samozrejme, zmenili sa a budú sa meniť mnohé konkrétne podmienky a potreby ľudského života. Každá evolúcia zvykov a spôsobov života sa však musí udržiavať v hraniciach, ktoré kladú nemenné princípy vyplývajúce zo základných vzťahov ľudského života; z prvkov a vzťahov, ktoré presahujú dejinné udalosti.

 

3. Tieto základné princípy sú poznateľné rozumom a sú obsiahnuté v božskom, večnom, objektívnom a univerzálnom zákone, ktorým Boh usporadúva, riadi a ovláda svet i cesty ľudského spoločenstva podľa plánu svojej múdrosti a lásky. Boh dovoľuje človekovi mať účasť na tomto zákone, aby mohol stále viac poznávať nemeniteľnú pravdu. Okrem toho Kristus založil Cirkev ako stĺp a oporu pravdy a dal jej stálu pomoc Ducha Svätého, aby neomylne zachovávala pravdy morálneho poriadku a autenticky vykladala nielen zjavený zákon, ale aj morálne princípy, ktoré vyvierajú zo samotnej ľudskej prirodzenosti a ktoré vplývajú na rozvoj a zdokonaľovanie človeka.

 

4. Dnes mnohí tvrdia, že norma jednotlivých ľudských skutkov sa nenachádza ani v ľudskej prirodzenosti, ani v zjavenom zákone, ale že jediným absolútnym a nemenným zákonom je úcta k ľudskej dôstojnosti. Ba filozofický a mravný relativizmus dokonca popiera, že existuje nejaká objektívna pravda ohľadne etického bytia alebo konania. Každý vraj má svoju pravdu, keďže každý veci a správanie interpretuje podľa vlastného rozumu a svedomia. Spolužitie nás núti prijať pravdu spoločnú pre všetkých kvôli konsenzu, ktorý nám umožňuje žiť v mieri. Toto je základ zákonov, ktoré vychádzajú z demokratických parlamentov. Cirkev by sa k tomu nemala vyjadrovať; ak to urobí, vnikne na územie, ktoré jej nepatrí, nebezpečne ohrozujúc demokratický poriadok.

 

5. Z týchto premís vyplývajú škodlivé závery pre osobu, rodinu a spoločnosť. Takto sa ospravedlňuje potrat ako právo ženy, úmysel legalizovať eutanáziu, kontrola pôrodnosti, čoraz voľnejšie zákony o rozvode, mimomanželských vzťahoch atď.

 

6. Kresťanská rodina má pred sebou obrovskú výzvu pravdivo a primerane formovať morálne svedomie detí, úzkostlivo rešpektujúc ich dôstojnosť a slobodu, aby v nich bolo vytvorené správne svedomie vzhľadom na veľké otázky ľudského života: adoráciu a úctu k Bohu Stvoriteľovi a Spasiteľovi, lásku k rodičom, úctu k životu, vlastnému telu i telu iných, úctu k materiálnym dobrám a k blížnemu, bratstvo všetkých ľudí, celosvetové využívanie stvorených dobier, nediskriminovanie pre náboženské, sociálne i ekonomické dôvody atď. Pevné body tejto náuky sú príkazmi Desatora a blahoslavenstiev.

 

7. Rodičia dnes svoje deti musia vychovávať s dôverou a odvahou pri rešpektovaní týchto základných hodnôt, počnúc tou najzákladnejšou: existenciou pravdy a nevyhnutnosťou jej hľadania a nasledovania kvôli realizácii seba ako človeka. Ďalšími kľúčovými hodnotami dnes sú láska k spravodlivosti, ako aj jasná a citlivá sexuálna výchova vedúca k osobnému ceneniu si tela a prekonávajúca mentalitu a prax, ktorá by druhého chcela zredukovať na objekt egoistickej rozkoše.

 

8. Základnou podmienkou tejto výchovy je vypestovať v deťoch lásku k Cirkvi a spolucítenie s ňou, konkrétnejšie k pápežovi, biskupom a kňazom; aby v nich videli starostlivosť dobrej matky, ktorá ich miluje a túži im pomáhať žiť v tomto svete dobre a dôstojne, ako aj tešiť sa z kontemplácie Boha v sláve.