Rada KBS pre rodinu

 

 

1. Správy, ktoré nám evanjeliá odovzdávajú o rodine z Nazareta, sú nepočetné, ale veľmi ilustratívne.

 

2. Je to rodina založená na základe manželstva medzi Jozefom a Máriou. Oni boli skutočne zosobášení, ako ukazujú svätý Matúš a svätý Lukáš; a žili tak až do Jozefovej smrti. Ježiš bol skutočným Máriinym synom. Svätý Jozef nebol prirodzeným – pretože ho nesplodil – ani adoptívnym, ale domnelým otcom, t. j. za Ježišovho otca ho považovali susedia v Nazarete, pretože nevedeli o tajomstve vtelenia a pretože Jozef bol Máriiným manželom. Táto skutočnosť je dnes veľmi dôležitá z hľadiska občianskej legislatívy a kultúry, ktorá nás obklopuje a ktorá je veľmi naklonená voľným zväzkom, čisto občianskym zväzkom, iným formám zväzkov, rozvodom atď. Rodina z Nazareta sa dnes ukazuje ako príklad páru muža a ženy, zjednotených stálou láskou s verejným rozmerom.

 

3. Rodina z Nazareta žila ako hociktorá z rodín v dedine. To znamená jednoducho, skromne, chudobne, pracujúc, milujúc kultúrne a náboženské tradície svojho národa, hlboko nábožne, vzdialená od centier náboženskej a občianskej moci. Cestovateľ, ktorý by navštívil Nazaret a nepoznal by fakty, ktoré poznáme my, by nenašiel nijaký detail odlišujúci Svätú rodinu od ostatných rodín: ani v spôsobe bývania, ani v obliekaní, ani v jedle, ani v účasti na náboženských úkonoch, ktoré sa slávili v synagóge, ani v ničom inom. Boh nám chcel zjaviť, že obyčajný a každodenný život je miestom, kde nás on čaká, aby sme ho milovali a uskutočňovali plán, ktorý má s nami. Je tajomstvom žiť «tento» život s rovnakou láskou a vytrvalosťou ako Svätá rodina.

 

4. Keď evanjeliá hovoria o Ježišovom detstve, neobjasňujú, aké povolanie vykonával svätý Jozef: či bol kováč, tesár, remeselník... Jasne však naznačujú, že pracoval manuálne a na živobytie si zarábal prácou. Mária, ako všetky vydaté ženy, sa venovala mletiu múky a pečeniu každodenného chleba, domácim prácam a drobným službám iným. O Ježišovi nehovoria nič, ale dá sa predpokladať, že pomáhal Márii a neskôr svätému Jozefovi v jeho manuálnej práci. Nazaretská rodina žila to, čomu hovoríme «evanjelium práce»: práce ako zázračnej skutočnosti, ktorá dáva účasť na Božom stvoriteľskom diele, slúži na podporu vlastnej rodiny a na pomoc druhým, na posväcovanie seba a prostredníctvom toho na posväcovanie druhých. Toto je dokonalý model aj pre rodinu dneška. Mnohé rodiny takto žijú a iné napriek tomu, že žena pracuje mimo domova a domáce práce sú dnes technizované, ostávajú v základoch rovnaké.

 

5. Rodina z Nazareta bola židovskou hlboko veriacou a praktizujúcou rodinou. Ako v ostatných zbožných rodinách, tak aj oni sa modlili pri každom jedle, každý týždeň v synagóge počúvali čítanie a výklad Starého zákona, vystupovali do Jeruzalema, aby slávili pútnické sviatky, ako bola Veľká Noc a Turíce, trikrát denne sa modlili známe židovské vyznanie «Počuj, Izrael». Rovnako aj dnes modlitba pred jedlom a po jedle, účasť na nedeľnej omši každý týždeň a čítanie Svätého písma ostávajú základom na uskutočňovanie vychovávateľského poslania kresťanskej rodiny.

 

6. Život rodiny z Nazareta bol celkom sústredený na Boha: Boh bol pre ňu všetkým. Keď ešte Jozef a Mária boli zasnúbení, Jozef sa spoľahol na Boha, keď mu prostredníctvom anjela zjavil, že Máriino tehotenstvo je dielom Ducha Svätého. Už ako zosobášení si Mária a Jozef od svojho syna, ktorého práve našli po niekoľkých dňoch úzkostlivého hľadania, museli vypočuť tieto slová: «Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?» (Lk 2, 49). Nerozumeli tomu, ale prijali to a snažili sa nájsť v tom zmysel. Čo sa týka Márie, jej viera sa nezrútila, keď videla svojho syna pribitého na kríž ako zločinca a urážaného autoritami mesta. Kresťanská rodina, ktorej život je vždy obrazom so svetlami i tieňmi, nachádza pokoj a radosť, keď dokáže vidieť Boha, hoci sa jej ho nedarí pochopiť.