Hodnota 12: Oddanosť

P. Sergio G. Román
 
Solidarita
Marta a Jazmína boli veľké kamarátky, spolužiačky z gymnázia, susedky a katechétky z toho istého farského tímu. Trávili spolu  takmer celé dni boli skoro ako sestry. Obidve ich  matky sa dívali s potešením na ich blízke a úprimné priateľstvo, až kým sa Marta v určitom veku nestala rebelkou. Neznášala svoju úbohú mamu, ktorá nevedela, čo má robiť so svojou dcérou, ktorá sa z večera do rána zmenila na jej najväčšiu nepriateľku.
Jazmína ako dôverníčka musela počúvať trpké sťažnosti svojej priateľky, ktorá ľutovala, že nemôže žiť, ako sama chce. Marta sa rozhodla odísť z domu a osamostatniť sa, byť svojou vlastnou paňou.  Dobre si to naplánovala: začala si robiť zásoby; šaty, ktoré si chcela vziať, dala strážiť Jazmíne, ba dokonca sa správala ako dobrá dcéra, aby rodičia nič netušili. Hoci sa kamarátka, ktorá bola rozumnejšia, snažila poukázať na nebezpečenstvo jej rozhodnutia, Marta pokračovala v realizácii svojho plánu a jedného nešťastného dňa zmizla.
Úbohá Jazmína! Utrápení rodičia ju podrobili výsluchu prvého stupňa a takmer ju mučili, ale Jazmína  nepovedala nič, chcela byť oddaná svojej kamarátke Marte, ktorej rodina sa zrútila pred jej očami. Niet ničoho smutnejšieho ako stratiť dieťa.
Jazmína mala rada svoju kamarátku, ale milovala aj svoju mamu, ktorá jej vždy poskytovala lásku a prijatie. A tak  nakoniec, keď už nevládala odporovať, prezradila, kde je Marta -  práve včas, lebo sa mohla ocitnúť vo väčšom ohrození..
Marta sa vrátila domov ako hrdinka; zmierila sa so svojou mamou a vzala si z toho poučenie, pretože jesť cudzí chlieb nebolo také dobré, ako si myslela. Ale k Jazmíne sa už neozvala a nikdy jej neodpustila, že ju zradila. Také sú dievčatá!

Kam až siaha oddanosť?
Slovo lojalita (oddanosť, vernosť) pochádza z latinského legalis, legálny, v súlade so zákonom. Teda lojálny alebo oddaný je ten, kto koná podľa zákona.
Táto zákonnosť sa týka priateľstva, povinnosti voči vlasti a inštitúciám, do ktorých patríme a ktorým máme byť verní.
Byť oddaný je hodnota, ktorej sa človek učí predovšetkým prekonávaním ťažkých situácií, ktoré sú akoby skúškou skutočného priateľstva a úcty tých, ktorí nám majú byť oddaní  . Je to zákon vpísaný do srdca, ktorý prikazuje, aby láska trvala naveky. Oddaní sme, keď sa vyhýbame tomu, aby naše rozhodnutia a naše skutky škodili tomu, komu máme byť oddaní. Nelojálnosť je zrada.
V prípade, Marty a Jazmíny priviedla Jazmínu láska ku kamarátke a k svojej rodine k zdanlivej zrade dôvery, ale v skutočnosti tým, že ju prezradila, bola svojej milovanej kamarátke oddaná. Hľadala jej dobro aj za  cenu straty priateľstva.  Má oddanosť hranice? Nie, ale často oddanosť hľadá dobro priateľa aj proti jeho zdanlivým záujmom.  
Keď brat prezradí brata, že chodí poza školu, je mu tým oddaný, pretože hľadá jeho dobro. Spolupáchateľstvo nie je oddanosť. Naopak, spoluúčasť na páchaní zla s milovanou osobou je skutočnou zradou lásky.

Ako konať oddane?
Aby človek neupadol do spolupáchateľstva,  treba konať pevne a úprimne. Musíme dať priateľovi najavo, že nesúhlasíme s jeho konaním. Že to, čo robí alebo sa chystá urobiť, nie je dobré a že ho v tom nemôžeme podporiť, ani mlčať pri jeho skutku. 
Je isté, že skutočné priateľstvo prijíma priateľa takého, aký je, ale možno by sme mali povedať skôr „napriek tomu, aký je“. Môžeme milovať aj zločinca, ale nie preto, že ním je, ale napriek tomu, že ním je, a naše priateľstvo nás nesmie priviesť k tomu, aby sme ho ukryli a už vôbec nie mu pomáhali.
Matka istého vreckového zlodeja mi povedala, že jej syn sa sťažoval, že od neho nechce vziať nič z toho, čo ukradol, na rozdiel od matiek jeho komplicov. Tejto matke aspoň ostane útecha, že ak zabijú jej syna pre jeho kriminálnu činnosť, ona nebude niesť spoluvinu na jeho smrti. Ona je svojmu synovi oddaná.
 
Oddanosti sa učíme doma:
  • Keď otec fandí svojmu futbalovému klubu, aj keď už mnoho rokov nezískal pohár.
  • Keď sa celá rodina zúčastní na vystúpení, kde tancuje niektorý zo súrodencov.
  • Keď sa každé z detí učí priznať svoje vlastné chyby.
  • Keď sa im vysvetlí hranica medzi spoľahlivým dôverníkom a  spoluvinníkom.  
  • Keď ich naučíme vytrvať v príslušnosti k tímu alebo skupine, hoci sa vymenia vedúci.
  • Keď ich naučíme oznámiť, čo sa deje zle, hoci pri tom stratia kamaráta.
  • Keď rodičia povzbudzujú deti k dôvere, aby sa im zverili so svojimi pochybnosťami bez strachu z represálií.