Rada KBS pre rodinu

 

Ingrid mala problém vo svedomí. Na jednej strane tu bola výchova rodičov (hlavne mamy) ohľadne lásky a sexu, a na strane druhej jej vlastný spôsob zmýšľania, ovplyvnený tým, čo si o danej veci mysleli jej kamarátky a kamaráti.

Od rodičov dostávala len zákazy a vyhrážky; od kamarátov, naopak, smelé rady založené na raných skúsenostiach, z ktorých mnohé pochádzali len z fantázie. Nechala  sa ovplyvniť týmito radami - Ingrid a jej priateľ zažili svoju skúsenosť onej ‘večnej lásky’ založenej na ‘čo je na tom, keď mne sa to páči’. Otehotnela.

„Prečo práve ja!?“, pýtala sa Ingrid, zhrozená z následkov svojej ‘večnej lásky’, a obrátila sa na svojho milovaného. Ten jej ukázal v metre reklamu na potrat, vraj úplne ‘bezpečný’, a ponechal ju svojmu osudu.

Ísť na potrat? A znovu prišli dobre mienené, avšak fatálne zlé rady: „Máš právo rozhodovať o svojom tele. Je to len nádor, ešte to nie je človek. Mať dieťa v tvojom veku znamená zničiť si život“.

Úbohá Ingrid! V tej chvíli sa sužovala strachom z výčitiek jej rodičov, obavami z toho, , že ju opustila jej ‚večná láska‘, a z toho, že bude musieť nechať školu. Mala chuť sa zabiť.

 

Nakoniec nevydržala a porozprávala sa s mamou a ona zas s otcom. Po karhaní  a všetkom ostatnom prišiel pokoj a zážitok bezpečnosti rodinnej lásky, lásky, ktorá všetko prijíma a všetko chápe.

Rozhodla sa prijať dieťa tej prchavej a nezodpovednej ‚večnej lásky‘ s podporou svojich rodičov, ktorí sa cítili šťastní, že budú starými rodičmi.

 

Keď bol jej existenčný problém vyriešený, Ingrid pokojne uvažovala, čo bolo dobré a čo bolo zlé, a ako je možné, že toľkí ľudia so zdanlivo dobrými úmyslami môžu mať také odlišné kritériá na  to, čo je dobré a čo zlé.

S pomocou svojich rodičov spoznávala, že dobro nie je to, čo mi vyhovuje alebo nevyhovuje, čo sa mi páči alebo nepáči, čo si myslí väčšina alebo čo všetci robia, ale niečo, čo existuje nezávisle od módy alebo vkusu ľudí. Dobro pochádza zo zákonov vpísaných prirodzenosťou do sŕdc ľudí, a tie sú rovnaké pre všetkých ľudí všetkých čias.

Ingrid si uvedomila, že je veľmi ľahké meniť tieto zákony kvôli osobným alebo skupinovým záujmom, a že je dokonca možné, aby väčšina hlasovala za niečo zlé, čo sa tým však nestane dobrým.

Dobro, ktoré stále hľadáme, aby sme našli šťastie, nepodlieha momentálnemu vrtochu jednotlivca alebo skupiny, ale má hlboké korene v prirodzenosti, ak hovoríme na ľudskej rovine.

 

Ale dobro  pre veriacich všetkých náboženstiev sa zakladá nielen na týchto zákonoch vpísaných do srdca každého človeka, ale na Tom, ktorý ich tam napísal.

My veriaci v Boha vieme že, napríklad, desatoro prikázaní judejskokresťanských náboženstiev dokonale predstavuje, ba až prekonáva ľudské práva. Plniť desatoro prikázaní znamená žiť v harmónii so samou prírodou i s Bohom.

My kresťania navyše vieme, že hľadanie tohto dobra je vyjadrené v troch hodnotách vyjadrených Kristom v syntéze desatora, v novom zákone Kristovom: miluj Boha a miluj svojho blížneho ako seba samého. Láska k Bohu, láska k blížnemu, láska k sebe, pre dôstojnosť, ktorú mám.

Takisto my kresťania vieme, že láska k dobru, jeho hľadanie a konanie, je zárukou večného dobra, jediného možného skutočne večného dobra, je prísľubom večného šťastia v Božom kráľovstve.

 

Konať dobro je ťažké, pretože často sa nám zlo predstavuje ako niečo, čo je potrebné, aby sme boli šťastní. A teda sa snažíme zlo zamaskovať tak, aby vyzeralo ako dobro. Smutná skúsenosť nám hovorí, že keď padneme do pasce, ktorú sme si sami nastavili, následky sú fatálne. Je to nevyhnutné: kto to urobí, ten za to platí.

Vytrvať v dobrom napriek obetiam a ťažkostiam, ktoré to v sebe zahŕňa, má tiež svoje následky, ale v tomto prípade dobré. Rob dobro a budeš sa mať dobre.

Konanie dobra, okrem večnej odmeny, nesie so sebou aj odmenu tu, v časnom živote: vnútorný pokoj, dobrú vôľu, radosť a ľudskú zrelosť.

Veľa sa hovorí o ľudskej slobode; skutočnou slobodou je záväzok k dobru a táto sloboda sa nekončí v situácii útlaku, alebo aj väzenia a reťazí.

Ingrid zistila bolestivým spôsobom, že existuje nemenné dobro, ktoré nezávisí od toho, či sa človeku hodí, ani od sebeckých záujmov, a ktoré má svoj základ v Božom zákone vpísanom do srdca každého človeka a vždy prítomnom v jeho svedomí.