Rada KBS pre rodinu

 

Keď mala moja matka osemdesiat, ešte stále cestovala. Mne pripadlo sprevádzať ju na ceste do Svätej Zeme a Egypta. V Káhire sme navštívili krásnu mešitu, miesto modlitby pre moslimov a obdivu pre svet. Pri dverách moslimský strážca upozorňoval turistov, aby sa podľa moslimského zvyku pred vchodom vyzuli. Pripomenulo mi to, ako anjel žiadal Mojžiša, aby si zobul obuv, pretože miesto, na ktorom stál, bolo sväté. Kým sme si prezerali mešitu, prišla skupina moslimských adolescentov na exkurziu a všetko sa naplnilo hurhajom, smiechom, strkaním, pobehovaním a všetkým tým, čo je bežné u mladých, keď sú spolu. Moja matka automaticky zareagovala ako mama a začala ich po španielsky napomínať, že sa majú správať slušne, lebo to je posvätné miesto. Mladí stíchli a od tej chvíle zachovali pri návšteve poriadok. Keď sme vychádzali, strážnik sa vďačne usmieval a nadšene zdravil moju matku. Obdivoval som úctu svojej matky k tomu posvätnému miestu a úctu mladých k starej žene cudzinke, hoci boli moslimovia.

 

Úcta je uznať dôstojnosť, ktorá patrí osobe, uznať, že všetci ľudia sme dôstojní a máme rovnaké práva od chvíle počatia. OSN slávnostne vyhlásili práva človeka v roku 1948. Boh ich dal Mojžišovi vyryté do skaly na hore Sinaj 1400 rokov pred Kristom, ale už aj predtým ich vpísal do srdca každej ľudskej bytosti od stvorenia našich prarodičov.

Naša úcta, teda uznanie dôstojnosti, patrí predovšetkým Bohu, ktorý má všetky práva, a patrí aj všetkým ľuďom.

Sú jednotlivci, ktorí si zaslúžia väčšiu úctu, napríklad starší, otcovia rodín, ženy, deti, autority, učitelia, Boží služobníci akéhokoľvek náboženstva - všeobecne, každý človek, ktorý si získal našu zvláštnu úctu svojimi dobrými skutkami, svojou múdrosťou, svojím umením, alebo svojou šikovnosťou.

Miesta a veci, ktorým patrí úcta

Hoci sme len my ľudia nositeľmi vlastných práv, lebo je to vhodné pre správne spolužitie a obecné blaho, úctu rozširujeme aj na prírodu, niektoré veci a miesta.

Chrámy ktoréhokoľvek náboženstva sú posvätné, rovnako ako aj vlastné objekty kultu. Nikto nepochybuje, že cintorín si zaslúži úctu kvôli pamiatke našich predkov. Školy, knižnice a múzeá si zaslúžia našu úctu ako chrámy poznania.
Verejné dobrá sa musia ctiť, lebo slúžia spoločnosti. Kto ich poškodzuje, je zločinec, zlodej, ktorý kradne všetkým.

Súkromné vlastníctvo, náš dom, si zaslúži úctu; máme právo, aby nám ho nepopísali „sprayeri“ a neútočili naň podomoví obchodníci, ktorí rušia náš pokoj.

Symboly, ktorým patrí úcta

Nás Mexičanov naučili ctiť si naše vlastenecké symboly, medzi nimi najmä vlajku. Spolužitie s inými kultúrami nás nakazilo ich ľahostajnosťou voči svojim vlajkám a už si prestávame ctiť tú našu. Obnovme túto úctu, ktorá pozdvihuje našu dôstojnosť ako národa.

 

Preukazujeme česť, pretože uznávame dôstojnosť ostatných, ale aj kvôli potrebe pokojného spolužitia. Ak medzi manželmi chýba úcta a správajú sa k sebe urážlivo, ich láska a rodinná harmónia skončí. V takomto domove nie je žiadny div, ak u detí chýba úcta k rodičom a medzi sebou navzájom . Čo od takýchto detí môžu očakávať úbohí učitelia?
 
Aby sme deti naučili úcte treba…