Rada KBS pre rodinu

 

Po skončení omše som vyšiel na chodník, aby som sa rozlúčil s pomocníkmi. Práve sme slávili záver mládežníckej duchovnej obnovy, na ktorej sa zúčastnili mladí z viacerých skupín našej štvrte. Omša bola slávená v atmosfére neutíchajúcej eufórie, ktorá bola vyjadrená spevom, svedectvami, skandovaním i plačom týchto mladých, z ktorých niektorí boli narkomani, ktorí sa stretli s Kristom. Pristúpil ku mne jeden farník, otec troch dievčat, ktoré boli aktívne vo farnosti a v tejto chvíli ho sprevádzali so slzami v očiach, a dramaticky mi povedal: „Otče, takto s vami nehráme. Ako odo mňa môžete chcieť, aby som svoje dcéry nechal chodiť do kostola plného narkomanov?“ Veľmi dôstojne odišiel a vzal so sebou dcéry, ktoré plakali, lebo s ním nesúhlasili. Prešiel istý čas a ten muž ma vyhľadal, aby sa mi ospravedlnil a oznámil mi, že polícia zatkla jedného z jeho synov za predaj drog. Taký je život!

 

Tolerancia rozširuje do nekonečna horizonty priateľstva, lebo dokáže preskočiť nespravodlivé bariéry predsudkov, ktoré vnucuje spoločnosť.

V pluralistickej spoločnosti dneška sa tolerancia stáva čoraz potrebnejšou pre správne spolužitie, pretože naši susedia, naši kolegovia alebo kamaráti našich detí môžu byť od nás odlišní a musíme sa naučiť s nimi harmonicky žiť a spolupracovať.

Diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu je formou netolerancie a je zločinom, ako to zachycujú naše zákony.

Ak sa považujeme za bratov všetkých ľudí, nemôžeme sa vyhnúť styku s nimi a ani priateľstvu z dôvodov, že rozmýšľajú inak ako my, alebo majú iné politické názory, alebo sú inej rasy, iného pohlavia, že sú chudobní či bohatí, že nemajú moje poznanie alebo výchovu, alebo sú iného náboženstva ... alebo sú veľmi škaredí!

 

 

Je veľmi potešujúce vidieť tie dlhoročné manželstvá, kde sa manželia tolerujú napriek svojim chybám, plní múdrosti a lásky. Naučili sa žiť v mieri.

Kolegov v práci si nevyberáme. Ak potrebujeme zamestnanie, budeme k nim tolerantní.

Ak pripisujeme prílišnú dôležitosť chybám ostatných, bude sa nám žiť ťažko, budeme nespokojní, že Boh nestvoril všetkých ostatných takých „dokonalých“, ako sme my.

Taktiež je dôležité uvedomiť si, že ani naše správanie nemusí byť ľahké tolerovať tým, ktorí s nami musia žiť. Mali by sme sa snažiť uľahčiť im jednanie s nami.