Hodnota 38: Spoločné dobro

P. Sergio G. Román
 
Santa Cruz
Santa Cruz je ranč, ktorý sa postupne zmenil na dedinu. Nedostatok vody spôsobil, že sa mohli pestovať len sezónne plodiny, a keďže pôdy bolo málo a detí veľa, nestačilo pre všetkých. Odchádzali a odchádzajú. Niektorí do blízkych miest za dôstojnou obživou, iní za hranice, nasledujúc svoje sny. Ale tí, čo odchádzajú, sa stále považujú za občanov Santa Cruz a každý rok sa 3. mája vracajú do svojej dedinky, aby oslávili patróna dediny a navštívili starších príbuzných, ktorí tam ešte žijú. Svoje autá a vany nechávali na úpätí hory a vydali sa dali cestu, ktorá trvala takmer celý deň, pretože ranč nebol dostupný autom. Dalo sa k nemu ísť len peši pomedzi močariská a skaly. Jedného dňa počas osláv sa rozhodli postaviť cestu a spojiť svoju dedinu so štátnou komunikáciou. Rokovali s miestnymi úradmi a dostali ponuku pomoci výmenou za ich prácu. Nasledujúce roky sa návštevy v Santa Cruz predĺžili a všetci priložili ruku k dielu, aby postavili cestu, ktorá vyjadrovala ich lásku k dedine. Dokonca aj tí, ktorí tam už nemali príbuzných, sa zapojili, poháňaní láskou k rodnej hrude! Už majú cestu a už po nej prichádzajú a odchádzajú. Medzi tými, ktorí odchádzajú a tými, čo ostávajú, vzrástlo priateľstvo a pocit spolupatričnosti, a tieto pocity zdedili aj ich deti, ktoré sa už nenarodili v Santa Cruz, ale ktoré tiež pracovali na stavbe cesty k nemu.
 
Rodina, spoločnosť v malom
Stále viac ľudí žije osamelo, ale prinajmenšom v Latinskej Amerike je zmysel pre rodinu silno zakorenený a snažíme sa tak žiť. Rodina je naše prvé spoločenstvo. Spoločenstvo je slovo, ktoré nám hovorí o tom, že máme niečo spoločné. V rodine vieme, že každý člen prispieva podľa svojich možností k spoločnému dobru a že všetci, každý podľa úlohy, ktorú hrá v tomto malom spoločenstve, zbiera ovocie svojho úsilia v podobe šťastia. Cieľom celého spoločenstva je hľadanie spoločného dobra, teda šťastia.
Spoločnému dobru by sa nemalo stavať do cesty súkromné dobro, keďže medzi tým, čo mne vyhovuje a tým, čo vyhovuje nám, môže a musí byť súlad. Ak sa vlastné dobro sebecky uprednostňuje pred dobrom druhých, končí mier a vstupuje nespravodlivosť a nezhoda.
Spoločné dobro v rodine predpokladá lásku a z nej pochádza účinná spolupráca, autorita a pravidlá, ktoré riadia spolužitie pre dobro všetkých. Keď chýba láska, alebo egoizmus vyniká, ostatní trpia.
Rodina je ako laboratórium, v ktorom môžeme pozorovať, čo sa deje v širších spoločenstvách, ako sú štvrť, obec, región alebo krajina.
Keď si člen rodiny zodpovedne plní svoje záväzky, má z toho prospech celá rodina, avšak keď je člen rodiny nezodpovedný a neprispieva svojím dielom, celá rodina trpí ujmu.
Koľké rodiny poznáme, ktoré boli zničené pre nezriadené hľadanie vlastného prospechu, ktorý bol povýšený nad šťastie všetkých. Sú to väčšinou tie rodiny, kde chýba jeden z rodičov, alebo niektoré z detí sa zmení na parazita, ktorý konzumuje bez akéhokoľvek prínosu. Sú to aj tie rodiny, ktoré znášajú násilie jedného z členov voči ostatným zo strachu.  
Všetci v rodine majú právo byť šťastní a majú povinnosť prispievať k spoločnému dobru.
 
Politika
Je to umenie a veda. Je to hľadanie prostriedkov na dosiahnutie toho, aby ľud sa mohol tešiť šťastiu. Politik sa snaží vypracovať zákony, ktorých dodržiavanie zabezpečí užívanie práv každému občanovi. Zákony, ktoré zosúladia hľadanie vlastného dobra a spoločného dobra.
Kto tvorí zákony je obvykle vybavený aj mocou, ktorou môže zabezpečiť aj ich plnenie, pretože ak sa zákony neplnia, upadáme do korupcie, beztrestnosti, nebezpečia a nespravodlivosti.
Nezabúdajme však na to, že politici, ktorí nám vládnu, sú ovocím spoločnosti, v ktorej žijeme, a majú naše cnosti i naše neresti. Ak chceme lepšiu spoločnosť, dajme našim deťom zásady a hodnoty, aby ju boli schopní vybudovať.
 
Ako budovať spoločné dobro
  • Deti sa majú viesť k hľadaniu spoločného dobra tým, že každé z nich dostane zodpovednosť za niečo v domácnosti a budú z nej skladať účet! Ak dieťa splnilo svoju povinnosť uspokojivo, rodina mu má prejaviť uznanie za to, že prispelo k dobru ostatných.
  • Deti majú svoje vlastné veci a zaslúžia si, aby sme to rešpektovali, ale je lepšie, ak sú vedené k používaniu viac slova „naše“, než slova „moje“.
  • Keď deti dospievajú a začínajú zarábať peniaze, naučte ich vidieť, že časťou týchto peňazí by mali prispievať k blahu celej rodiny, kým si nezaložia svoju vlastnú.
  • Hľadanie spoločného dobra by nás, veriacich, malo viesť k hľadanie najvyššieho Dobra, najvyššej blaženosti pre každého z nás.