Rada KBS pre rodinu

 

Bol to mladý manželský pár z mojej farnosti a čakali svoje prvé dieťa. Pred pôrodom sa situácia skomplikovala a ako dobrí kresťania ma zavolali, aby som vyspovedal budúcu mamu, kým pôjde na operačnú sálu. Potom som ako priateľ sprevádzal do čakárne nervózneho manžela. Budúci otcovia celý čas sledovali, kedy zasvieti červené svetielko, ktorým im v tej nemocnici oznamovali narodenie dieťaťa. Keď sa konečne rozsvietilo červené svetielko, môj dobrý priateľ, čerstvý otec, sa pustil do plaču a znovu a znovu si opakoval, akoby o tom chcel presvedčiť seba samého: „Som otec, som otec!“ 
Jeho city a jeho radosť na mňa urobili veľký dojem a uvedomil som si, aké dôležité je byť otcom alebo matkou a ako premieňa a skrášľuje rodičovstvo život manželov.
„Keď sa mi narodil syn, prestal som byť chlapcom a stal som sa chlapom“, povedal mi ďalší priateľ.
A čo povedať o žene? Vo svojich génoch nesie túžbu po materstve a pre ňu je jej dieťa všetkým. Jedna z mojich farníčok ostala slobodná, dosiahla vek, v ktorom prijala tento fakt a žila elegantne. Stala sa ekonomicky nezávislou, aj keď naďalej žila so svojou rodinou ako morálnou oporou a spoločenstvom. Jedného dňa sa rozhodla adoptovať si dieťa a nehľadiac na prekážky to uskutočnila. Zmenila sa! Bola veľmi rada, že sa stala mamou a teraz sa teší zo syna, ktorého prijala ako dar od Boha.

Vedieť byť rodičmi

„Otcom nie je ten, kto splodí, ale ten, kto vychováva“, hovorí ľudová múdrosť, ukazujúc tú najťažšiu, ale aj najuspokojujúcejšiu časť ľudského otcovstva: sprevádzať dieťa, kým sa o seba nedokáže postarať samo. Zvládnutie tejto ťažkej úlohy sa dá vysvetliť len prirodzenou láskou rodičov k deťom. Je rodičovstvo len živočíšnym inštinktom? Skutočne samotná príroda chráni rodičovskou láskou mláďatá, ale boli by sme nevďační voči svojim rodičom, ak by sme povedali, že nás milujú len pudovo. Ich láska, posilnená každodennou službou a starostlivosťou milovaným deťom, nekončí, keď deti odchádzajú z domu, trvá večne. Povedzte matke, že jej materstvo končí, keď sa deti oženia a vydajú! Sú matkami až po hrob, ba až za hrob!
To, čo hovoríme žene a o materstve, platí aj o mužovi - otcovi, ak dokáže byť zodpovedný.
Je právom a prvou povinnosťou rodičov vychovávať svoje deti. Štát a samotná Cirkev s nimi iba spolupracujú, podporujú ich v uskutočňovaní tohto ich práva. Výchova nespočíva len v školskom učení, ale zahŕňa tiež a predovšetkým princípy a návyky, hodnoty ľudské a kresťanské, ktoré prispejú k tomu, aby urobili z každého dieťaťa muža alebo ženu pripravených na život a užitočných pre svet. Šťastie detí závisí od tejto špeciálnej výchovy. A tiež ich večné blaho!

 

Úcta k deťom (Ef 6, 4)

Matka v zúfalstve nadáva dcére a bije ju pred jej spolužiačkami, keď vchádza do školy K obeti sa hneď priblížia spolužiačky a hovoria jej: „Nedaj sa, udaj ju na tom a tom telefónnom čísle“.
Bolo potrebné naučiť deti, aké sú ich práva, aby mohli čeliť zneužívaniu, zdedenému z minulosti, keď sa hovorilo, že deti sú majetkom rodičov a že si s nimi môžu robiť, čo sa im zachce. Heslo učiteľov bolo: „la letra con sangre entra“ – „písmeno vchádza krvou“, teda dieťa sa učí bitkou.
V úcte k deťom sme veľmi pokročili a na tejto ceste kresťanským rodičom pomáha vedomie, že ich deti sú aj Božími deťmi a „živými obrazmi dieťaťa Ježiša“, ako hovoril blahej pamäti Ján Pavol II.

 

Pre nás kresťanov je zdrojom všetkého otcovstva Boh Otec a počiatočný obraz Boha ako Otca je obraz našich pozemských rodičov. Aké dôležité je vedieť byť rodičmi!