Príhovor Svätého Otca účastníkom Púte rodín k hrobu sv. Petra (26.10.2013)
Drahé rodiny! Dobrý večer a vitajte v Ríme! Prišli ste ako pútnici z mnohých častí sveta vyznať svoju vieru pri hrobe svätého Petra. Toto námestie vás víta a objíma, sme jeden ľud, s jednou dušou, zhromaždení Pánom, ktorý nás miluje a posilňuje. Pozdravujem tiež všetky rodiny, ktoré sú s nami spojené prostredníctvom televízie a internetu, čím toto námestie nadobúda nezmerateľné rozmery!
Rozhodli ste sa toto stretnutie nazvať „Rodina, prežívaj radosť z viery“. Páči sa mi tento názov. Počúval som vaše skúsenosti, vaše svedectvá, ktoré ste rozprávali. Videl som mnoho detí, veľa starých rodičov. Pocítil som bolesť tých rodín, ktoré žijú v situácii chudoby a vojny. Počul som mladých ľudí, ktorí chcú aj napriek mnohým ťažkostiam vstúpiť do manželstva. Pýtajme sa teda, ako je možné prežívať dnes v rodine radosť viery? Aj vás sa pýtam: Je možné žiť túto radosť alebo nie?
1. Ponúkajú sa nám tieto Ježišove slová z Evanjelia sv. Matúša: «Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním» (Mt 11,28). Život je často namáhavý, veľakrát tragický, ako sme počuli… Pracovať je námaha, hľadanie práce je úmorné. A nájsť prácu dnes, to chce veľa úsilia! Avšak to, čo v živote najviac ťaží, nie je toto. Čo ťaží viac ako všetky tieto veci, je nedostatok lásky. Nedostať úsmev, byť neprijatý. Ťaží mlčanie, niekedy aj v rodine medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami. Bez lásky sa námaha stáva oveľa ťaživejšou, neznesiteľnou. Myslím na opustených starcov, na rodiny, ktoré sa namáhajú, pretože sa im nedostáva pomoci v opatere tých, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť. «Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení», hovorí Ježiš.
Drahé rodiny, Pán pozná vaše námahy, vie o nich! Pozná ťažkosti nášho života. Pán však pozná aj našu hlbokú túžbu po radosti vzkriesenia! Spomínate si? Ježiš povedal: «Aby vaša radosť bola úplná» (Jn 15,11). Ježiš chce, aby naša radosť bola úplná! Povedal to apoštolom a opakuje to dnes nám. To je teda tá prvá vec, o ktorú sa chcem s vami dnes podeliť, a sú to Ježišove slová: Poďte ku mne, všetky rodiny sveta, hovorí Ježiš, a ja vás posilním, aby vaša radosť bola úplná. A tieto Ježišove slová prineste domov, noste ich v srdci, podeľte sa o ne v rodine. Pozývajú nás, aby sme išli k nemu, aby nás obdaroval, aby nám všetkým dal tú radosť.
2. Druhé slovo zoberiem z obradu vysluhovania svätosti manželstva. Kto uzatvára sviatostné manželstvo, hovorí: «Sľubujem, že ti budem verný a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.» Snúbenci v tejto chvíli nevedia, čo sa stane, nevedia, aké radosti a aké bolesti ich čakajú. Vydávajú sa ako Abrahám na spoločnú cestu. Toto je manželstvo! Vydať sa na cestu spoločne, ruka v ruke, zverujúc sa do veľkých rúk Pána. Ruka v ruke, vždy, po celý život! Nedať šancu tejto kultúre provizórnosti, ktorá trhá náš život na kúsky! S touto dôverou Božej vernosti čeliť všetkému, bez strachu, zodpovedne. Kresťanskí manželia nie sú naivní, poznajú problémy a protivenstvá života. Nemajú však strach zobrať na seba svoju zodpovednosť pred Bohom a spoločnosťou. Neutekajú, neizolujú sa, nezriekajú sa poslania založiť rodinu a priviesť na svet deti. – Ale dnes je to ťažké, otče... – Iste, je to ťažké. Je k tomu potrebná milosť, milosť, ktorú nám dáva sviatosť!
Sviatosti neslúžia v živote ako dekorácia! – Aká krásna svadba, krásny obrad, krásna slávnosť... – Toto však nie je sviatosť, toto nie je sviatostná milosť. To je obyčajná dekorácia! Milosť sviatosti nie je na okrášlenie života, ale na to, aby nás v živote posilnila, urobila nás odvážnymi, aby sme dokázali ísť ďalej! Bez izolovania sa, stále spolu. Kresťania sa sobášia sviatostne preto, lebo si uvedomujú, že potrebujú sviatostnú milosť. Potrebujú ju, aby boli vzájomne zjednotení a aby plnili poslanie rodičov. „V radosti i bolesti, v zdraví i chorobe“ – takto hovoria manželia pri uzatváraní sviatosti manželstva a počas obradu sa modlia spolu s celým spoločenstvom. Prečo? Lebo sa to tak zvykne robiť? Nie. Robia to, pretože to potrebujú na dlhú cestu, ktorou sa majú uberať spoločne. Na dlhú cestu, ktorá nie je rozkúskovaná, ale trvá celý život! Potrebujú pomoc Ježiša, aby kráčali spolu s dôverou, aby sa každý deň vzájomne prijímali a denne si odpúšťali! A toto je dôležité! Vedieť si v rodinách odpúšťať, pretože všetci máme nedostatky, všetci! Neraz robíme veci, ktoré nie sú dobré a ubližujú druhým. Treba mať odvahu žiadať o prepáčenie, keď v rodine pochybíme...
Pred niekoľkými týždňami som na tomto námestí povedal, že na to, aby mohla rodina prospievať, musí nutne používať tri slová. Chcem ich zopakovať. Tri slová: prosím, ďakujem a prepáč. Tri kľúčové slová! Prosíme o dovolenie, aby sme neboli nástojčiví. „Môžem urobiť toto? Budeš rád, keď to urobím?“ Robíme to vyjadreniami, ktoré sú prosbou o dovolenie. Hovoríme „ďakujem“, ďakujeme z lásky! Povedz, koľkokrát denne poďakuješ svojej manželke, svojmu manželovi? Koľko dní prejde bez poďakovania, bez vyslovenia slovka vďaky? Posledným je ospravedlnenie. Všetci robíme chyby a niekedy sa v rodine niekto urazí a občas – ako to ja nazývam – lietajú taniere! Povedia sa silné slová. Ale počujte túto radu: Nikdy neukončite deň bez vzájomného zmierenia. Denne obnovujme v rodine zmierenie! Bez požadovania ospravedlnenia jednoducho poviem „prepáčte“ a tak sa začína odznova. Prosím, ďakujem, prepáč. Povieme to spoločne? [Zvolanie: Áno!]. Prosím, ďakujem, prepáč! Používajme tieto tri slová v rodine. Odpúšťajme si každý deň!
Rodina zakusuje v živote veľa krásnych momentov: Odpočinok, spoločný obed, vychádzka do parku alebo na vidiek, návšteva starých rodičov, návšteva niekoho chorého... Ak však chýba láska, chýba radosť, chýba oslava. A lásku, tú nám vždy dáva Ježiš. On je nevyčerpateľný prameň. On nám vo sviatosti dáva svoje slovo, dáva nám chlieb života, aby bola naša radosť úplná.
3. A na záver, je tu pred nami táto ikona Obetovania Ježiša v chráme. Je to naozaj krásna a významná ikona. Kontemplujme ju a pomáhajme si týmto obrazom. Ako vy všetci, tak aj hlavní aktéri tejto scény majú svoju cestu. Mária a Jozef sa vydali na cestu ako pútnici do Jeruzalema, v poslušnosti Pánovmu zákonu. Aj starec Simeon a prorokyňa Anna, rovnako veľmi stará, prichádzajú do chrámu vedení Duchom Svätým. Tento výjav nám predstavuje prelínanie troch generácií: Simeon drží v náručí dieťa Ježiša, v ktorom poznáva Mesiáša, a Anna je vyobrazená v geste ako chváli Boha a ohlasuje spásu tým, čo očakávali vykúpenie Izraela. Títo dvaja starí ľudia predstavujú vieru ako pamäť. No opýtam sa vás: Počúvate starých rodičov? Máte srdce otvorené pre pamäť, ktorú nám starí rodičia odovzdávajú? Starí rodičia sú totiž múdrosťou rodiny, sú múdrosťou národa. A taký národ, ktorý nepočúva starých rodičov, je národ, ktorý umiera! Počúvajme starých rodičov! Mária a Jozef sú rodinou posvätenou prítomnosťou Ježiša, ktorý je naplnením všetkých prísľubov. Každá rodina, ako tá Nazaretská, je včlenená do dejín svojho ľudu a nemôže existovať bez predchádzajúcich generácií. A preto tu dnes máme starých rodičov. Starých rodičov a deti. Deti sa učia od starých rodičov, od predchádzajúcej generácie.“
Drahé rodiny, aj vy ste súčasťou Božieho ľudu. Kráčajte s radosťou spolu s týmto ľudom. Zostaňte vždy zjednotené s Ježišom a prinášajte ho všetkým cez vaše svedectvo. Ďakujem vám, že ste prišli. Spolu si osvojme slová svätého Petra, ktoré nám dávajú silu a dajú nám silu v ťažkých časoch: «Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života» (Jn 6,68). S Kristovou milosťou prežívajte radosť z viery! Pán nech vás žehná a Mária, naša Matka, nech vás ochraňuje a sprevádza. Ďakujem.
Rozhodli ste sa toto stretnutie nazvať „Rodina, prežívaj radosť z viery“. Páči sa mi tento názov. Počúval som vaše skúsenosti, vaše svedectvá, ktoré ste rozprávali. Videl som mnoho detí, veľa starých rodičov. Pocítil som bolesť tých rodín, ktoré žijú v situácii chudoby a vojny. Počul som mladých ľudí, ktorí chcú aj napriek mnohým ťažkostiam vstúpiť do manželstva. Pýtajme sa teda, ako je možné prežívať dnes v rodine radosť viery? Aj vás sa pýtam: Je možné žiť túto radosť alebo nie?
1. Ponúkajú sa nám tieto Ježišove slová z Evanjelia sv. Matúša: «Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním» (Mt 11,28). Život je často namáhavý, veľakrát tragický, ako sme počuli… Pracovať je námaha, hľadanie práce je úmorné. A nájsť prácu dnes, to chce veľa úsilia! Avšak to, čo v živote najviac ťaží, nie je toto. Čo ťaží viac ako všetky tieto veci, je nedostatok lásky. Nedostať úsmev, byť neprijatý. Ťaží mlčanie, niekedy aj v rodine medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami. Bez lásky sa námaha stáva oveľa ťaživejšou, neznesiteľnou. Myslím na opustených starcov, na rodiny, ktoré sa namáhajú, pretože sa im nedostáva pomoci v opatere tých, ktorí potrebujú osobitnú starostlivosť. «Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení», hovorí Ježiš.
Drahé rodiny, Pán pozná vaše námahy, vie o nich! Pozná ťažkosti nášho života. Pán však pozná aj našu hlbokú túžbu po radosti vzkriesenia! Spomínate si? Ježiš povedal: «Aby vaša radosť bola úplná» (Jn 15,11). Ježiš chce, aby naša radosť bola úplná! Povedal to apoštolom a opakuje to dnes nám. To je teda tá prvá vec, o ktorú sa chcem s vami dnes podeliť, a sú to Ježišove slová: Poďte ku mne, všetky rodiny sveta, hovorí Ježiš, a ja vás posilním, aby vaša radosť bola úplná. A tieto Ježišove slová prineste domov, noste ich v srdci, podeľte sa o ne v rodine. Pozývajú nás, aby sme išli k nemu, aby nás obdaroval, aby nám všetkým dal tú radosť.
2. Druhé slovo zoberiem z obradu vysluhovania svätosti manželstva. Kto uzatvára sviatostné manželstvo, hovorí: «Sľubujem, že ti budem verný a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe a že ťa budem milovať a ctiť po všetky dni svojho života.» Snúbenci v tejto chvíli nevedia, čo sa stane, nevedia, aké radosti a aké bolesti ich čakajú. Vydávajú sa ako Abrahám na spoločnú cestu. Toto je manželstvo! Vydať sa na cestu spoločne, ruka v ruke, zverujúc sa do veľkých rúk Pána. Ruka v ruke, vždy, po celý život! Nedať šancu tejto kultúre provizórnosti, ktorá trhá náš život na kúsky! S touto dôverou Božej vernosti čeliť všetkému, bez strachu, zodpovedne. Kresťanskí manželia nie sú naivní, poznajú problémy a protivenstvá života. Nemajú však strach zobrať na seba svoju zodpovednosť pred Bohom a spoločnosťou. Neutekajú, neizolujú sa, nezriekajú sa poslania založiť rodinu a priviesť na svet deti. – Ale dnes je to ťažké, otče... – Iste, je to ťažké. Je k tomu potrebná milosť, milosť, ktorú nám dáva sviatosť!
Sviatosti neslúžia v živote ako dekorácia! – Aká krásna svadba, krásny obrad, krásna slávnosť... – Toto však nie je sviatosť, toto nie je sviatostná milosť. To je obyčajná dekorácia! Milosť sviatosti nie je na okrášlenie života, ale na to, aby nás v živote posilnila, urobila nás odvážnymi, aby sme dokázali ísť ďalej! Bez izolovania sa, stále spolu. Kresťania sa sobášia sviatostne preto, lebo si uvedomujú, že potrebujú sviatostnú milosť. Potrebujú ju, aby boli vzájomne zjednotení a aby plnili poslanie rodičov. „V radosti i bolesti, v zdraví i chorobe“ – takto hovoria manželia pri uzatváraní sviatosti manželstva a počas obradu sa modlia spolu s celým spoločenstvom. Prečo? Lebo sa to tak zvykne robiť? Nie. Robia to, pretože to potrebujú na dlhú cestu, ktorou sa majú uberať spoločne. Na dlhú cestu, ktorá nie je rozkúskovaná, ale trvá celý život! Potrebujú pomoc Ježiša, aby kráčali spolu s dôverou, aby sa každý deň vzájomne prijímali a denne si odpúšťali! A toto je dôležité! Vedieť si v rodinách odpúšťať, pretože všetci máme nedostatky, všetci! Neraz robíme veci, ktoré nie sú dobré a ubližujú druhým. Treba mať odvahu žiadať o prepáčenie, keď v rodine pochybíme...
Pred niekoľkými týždňami som na tomto námestí povedal, že na to, aby mohla rodina prospievať, musí nutne používať tri slová. Chcem ich zopakovať. Tri slová: prosím, ďakujem a prepáč. Tri kľúčové slová! Prosíme o dovolenie, aby sme neboli nástojčiví. „Môžem urobiť toto? Budeš rád, keď to urobím?“ Robíme to vyjadreniami, ktoré sú prosbou o dovolenie. Hovoríme „ďakujem“, ďakujeme z lásky! Povedz, koľkokrát denne poďakuješ svojej manželke, svojmu manželovi? Koľko dní prejde bez poďakovania, bez vyslovenia slovka vďaky? Posledným je ospravedlnenie. Všetci robíme chyby a niekedy sa v rodine niekto urazí a občas – ako to ja nazývam – lietajú taniere! Povedia sa silné slová. Ale počujte túto radu: Nikdy neukončite deň bez vzájomného zmierenia. Denne obnovujme v rodine zmierenie! Bez požadovania ospravedlnenia jednoducho poviem „prepáčte“ a tak sa začína odznova. Prosím, ďakujem, prepáč. Povieme to spoločne? [Zvolanie: Áno!]. Prosím, ďakujem, prepáč! Používajme tieto tri slová v rodine. Odpúšťajme si každý deň!
Rodina zakusuje v živote veľa krásnych momentov: Odpočinok, spoločný obed, vychádzka do parku alebo na vidiek, návšteva starých rodičov, návšteva niekoho chorého... Ak však chýba láska, chýba radosť, chýba oslava. A lásku, tú nám vždy dáva Ježiš. On je nevyčerpateľný prameň. On nám vo sviatosti dáva svoje slovo, dáva nám chlieb života, aby bola naša radosť úplná.
3. A na záver, je tu pred nami táto ikona Obetovania Ježiša v chráme. Je to naozaj krásna a významná ikona. Kontemplujme ju a pomáhajme si týmto obrazom. Ako vy všetci, tak aj hlavní aktéri tejto scény majú svoju cestu. Mária a Jozef sa vydali na cestu ako pútnici do Jeruzalema, v poslušnosti Pánovmu zákonu. Aj starec Simeon a prorokyňa Anna, rovnako veľmi stará, prichádzajú do chrámu vedení Duchom Svätým. Tento výjav nám predstavuje prelínanie troch generácií: Simeon drží v náručí dieťa Ježiša, v ktorom poznáva Mesiáša, a Anna je vyobrazená v geste ako chváli Boha a ohlasuje spásu tým, čo očakávali vykúpenie Izraela. Títo dvaja starí ľudia predstavujú vieru ako pamäť. No opýtam sa vás: Počúvate starých rodičov? Máte srdce otvorené pre pamäť, ktorú nám starí rodičia odovzdávajú? Starí rodičia sú totiž múdrosťou rodiny, sú múdrosťou národa. A taký národ, ktorý nepočúva starých rodičov, je národ, ktorý umiera! Počúvajme starých rodičov! Mária a Jozef sú rodinou posvätenou prítomnosťou Ježiša, ktorý je naplnením všetkých prísľubov. Každá rodina, ako tá Nazaretská, je včlenená do dejín svojho ľudu a nemôže existovať bez predchádzajúcich generácií. A preto tu dnes máme starých rodičov. Starých rodičov a deti. Deti sa učia od starých rodičov, od predchádzajúcej generácie.“
Drahé rodiny, aj vy ste súčasťou Božieho ľudu. Kráčajte s radosťou spolu s týmto ľudom. Zostaňte vždy zjednotené s Ježišom a prinášajte ho všetkým cez vaše svedectvo. Ďakujem vám, že ste prišli. Spolu si osvojme slová svätého Petra, ktoré nám dávajú silu a dajú nám silu v ťažkých časoch: «Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života» (Jn 6,68). S Kristovou milosťou prežívajte radosť z viery! Pán nech vás žehná a Mária, naša Matka, nech vás ochraňuje a sprevádza. Ďakujem.