1. Rodina, prvá vychovávateľka vo viere

A. Úvodná pieseň
B. Modlitba Otče náš
C. Čítanie zo Svätého písma Sk 16, 22 – 34
 
Aj dav sa zhŕkol proti nim a úradníci im postŕhali šaty a rozkázali ich zbičovať. Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. On ich podľa tohoto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady. O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá. Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť lebo si myslel že väzni ušli. Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: "Neubližuj si, lebo sme tu všetci!" Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa. Vyviedol ich von a vravel: "Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?" Oni povedali: "Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom." A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome. V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.
 
D. Čítanie z cirkevných dokumentov
1. Boh chce, aby všetci ľudia poznali a prijali jeho plán spásy, zjavený a uskutočnený v Kristovi (pozri 1 Tim 1, 15 – 16). Boh hovoril rôznymi spôsobmi k našim otcom (pozri Hebr 1, 1; celý Starý zákon). Keď prišla plnosť časov (pozri Gal 4, 4), prehovoril k nám úplne a konečne v Kristovi a skrze Krista (pozri Hebr 1, 2 – 4): Otec nám nemôže dať iné Slovo, pretože nám dal jediné a posledné v Kristovi.
 
2. Cirkev prijala poslanie ohlasovať všetkým ľuďom túto veľkú zvesť: «Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého» (Mt 28, 19). Apoštoli ho takto pochopili a uskutočňovali odo dňa Turíc, napĺňajúc ohlasovaním mŕtveho a vzkrieseného Krista na našu spásu Jeruzalem (pozri Sk 1 – 5) a celý vtedy známy svet (pozri Sk a listy).
 
3. Kresťanská rodina, domáca cirkev, sa zúčastňuje na tomto poslaní. Ba ešte viac, rodina ako prvých a hlavných adresátov tohto misionárskeho zvestovania má svoje deti a príbuzných, ako to dosvedčujú Pavlove pastorálne listy a neskoršia prax. Svätí manželia a kresťanskí rodičia všetkých čias to takto prežívali (otec svätej Terézie od Ježiša, otec svätej Terézie z Lisieux, toľkí dnešní otcovia). Vo svetle šťastnej skúsenosti Cirkvi v kresťanských spoločnostiach Európy (keď rodina uskutočňovala poslanie vychovávať svoje deti) a tiež vo svetle vážnych negatívnych ohlasov, ktoré dnes zaznievajú (pre opustenie a zanedbanie tohto poslania), je nevyhnutné, aby sa rodina znovu stala prvou vychovávateľkou vo viere v týchto národoch – dnes už fakticky nekresťanských – s cieľom posilňovať vieru a približovať Cirkev. Hlavný misionársky apoštolát rodičov sa musí uskutočňovať vo vlastnej rodine, pretože by nebolo v poriadku a bolo by to negatívne svedectvo, keby chceli obrátiť iných a súčasne by zanedbali evanjelizáciu vlastných. Rodičia odovzdávajú vieru svojim deťom svedectvom svojho kresťanského života a svojím slovom.
 
4. Jadrom výchovy k viere je radostné a vzrušujúce zvestovanie Krista, mŕtveho a vzkrieseného pre naše hriechy. V úzkom spojení s ním sa nachádzajú ostatné pravdy obsiahnuté v Apoštolskom vyznaní viery, sviatostiach a Desatore Božích prikázaní. Ľudské a kresťanské čnosti tvoria súčasť celkovej výchovy vo viere. (Ovládanie týchto základných poznatkov sa dnes už takmer nikdy nedá predpokladať ani v krajinách nazývaných kresťanskými, ani v prípade rodičov žiadajúcich o sviatosti iniciácie pre svoje deti, a to pre neospravedlniteľnú náboženskú neznalosť a nedostatočnú náboženskú prax rodičov.)
 
E. Zamyslenie vedúceho
F. Dialóg
G. Záväzky
H. Modlitba spoločenstva
I. Modlitba za rodinu
J. Záverečná pieseň