10. Právo dieťaťa byť milované, prijaté a vychované v rodine

1. Úvodná pieseň
2. Modlitba Otče náš
3. Čítanie zo Svätého písma: Ef 6,1–4
 
„Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo je to spravodlivé. Cti svojho otca i matku, to je prvé prikázanie s prisľúbením: Aby ti dobre bolo a aby si dlho žil na zemi. A vy, otcovia, nedráždite svoje deti k hnevu, ale vychovávajte ich prísne a napomínajte ich v Pánovi.“
 
4. Zamyslenie
Škola ľudskosti
Rodina je istým druhom školy hlbokej ľudskosti. Ak sa má docieliť úplný rozkvet života a poslania, vyžaduje si to láskavé spoločenstvo myslenia manželov a vzájomné spojenie ich myšlienok, práve tak ako je potrebná príčinlivá spolupráca rodičov vo výchove svojich detí. Aktívna prítomnosť otca je vysoko prospešná pre ich formovanie. Deti, obzvlášť tie mladšie, potrebujú pocítiť starostlivosť matky pri rodinnom krbe.
Výchovná úloha rodiny má svoje korene v zdieľaní Božieho stvoriteľského diela. Od momentu, keď rodičia dali svojim deťom život, sú zviazaní vážnym záväzkom vychovávať svojich potomkov a následne musia prijať svoju úlohu prvých a hlavných vychovávateľov. Táto výchovná úloha je taká dôležitá, že tam, kde chýba, môže byť len veľmi ťažko nahradená. Rodičia sú jediní, ktorí majú vytvárať rodinnú atmosféru oživovaním lásky a úcty k Bohu a k ľuďom, v nich je zakorenená všestranná osobnostná a spoločenská výchova detí. Preto je rodina prvou školou sociálnych cností (a bohatých foriem humanizmu), ktoré každá spoločnosť potrebuje.
Prví a najdôležitejší vychovávatelia
Právo a povinnosť rodičov vychovávať deti je ich základným právom, a to preto, že toto právo je úzko prepojené s odovzdávaním ľudského života. Je pôvodné a prvotné, ak máme na zreteli aj výchovné pôsobenie ostatných, a to pre jedinečnosť vzťahu lásky medzi rodičmi a deťmi; je nezastupiteľné a neodňateľné, a preto je nemožné úplne previesť toto právo na iných, tak ako nemôže byť niekým iným nasilu ukoristené. Okrem týchto charakteristík, nemôžeme zabudnúť na najzákladnejší prvok, ktorý oprávňuje rodičov k výchovnej úlohe – je to rodičovská láska, ktorá nachádza naplnenie v úlohe výchovy, ktorá dopĺňa a zdokonaľuje službu životu rodičov: práve tak, ako je rodičovská láska zdrojom, tak je aj oživovaním princípov a práve tak podnecuje vznik noriem a vedie všetky konkrétne výchovné aktivity, obohacujúc ich o hodnoty láskavosti, vytrvalosti, dobroty, služby, nestrannosti a napokon sebaobety, ktorá je najdrahocennejším ovocím lásky.
Pre kresťanských rodičov má misia vychovávania nový špecifický zdroj vo sviatosti manželstva, ktoré ich zasväcuje k prísne kresťanskej výchove svojich detí: inak povedané, povoláva ich k zdieľaniu prvotnej autority a lásky Boha Otca a Krista Pastiera a k materskej láske Cirkvi, za účelom pomôcť deťom v rozvoji ich ľudskej osobnosti a súčasne ich rozvíjať aj ako kresťanov.
Rodičia sú prvými a najdôležitejšími vychovávateľmi svojich detí a majú základné kompetencie v tejto oblasti: sú vychovávateľmi, pretože sú rodičmi.Zdieľajú svoju výchovnú misiu s ostatnými ľuďmi a inštitúciami, tak ako Cirkev a štát. Avšak misia výchovy musí byť vedená v súlade s používaním princípu subsidiarity. Toto zahŕňa zákonitú a naozajstnú potrebu pomoci rodičom. Rodičia samotní nie sú schopní uspokojiť každú požiadavku v rámci procesu rastu svojich detí, obzvlášť vo veciach týkajúcich sa ich učenia a kompletnej socializácie. Preto sú potrební ostatní účastníci procesu výchovy, ktorí sú jediní schopní niesť zodpovednosť v mene rodičov, s ich súhlasom a na určitom stupni s ich dovolením.
 
Dôležité hodnoty
Rodičia musia s dôverou a odvahou učiť svoje deti základným hodnotám ľudského života. Deti musia rásť v duchu správneho postoja k slobode, so zreteľom na materiálne statky a to osvojením si jednoduchého a prísneho životného štýlu a presvedčenia, že človek je vzácnejší pre to, čím je a nie pre to, čo má. Tvárou v tvár rôznym druhom individualizmu a sebectva, musia byť deti obohatené nielen o cit pre ozajstnú spravodlivosť a o rešpektovanie ľudskej dôstojnosti každého jednotlivca, ale tiež a predovšetkým o zmysel pre naozajstnú lásku, o pochopenie úprimnej starostlivosti a nestrannej služby s ohľadom na iných, obzvlášť na najbiednejších a na tých, ktorí sú v najväčšej núdzi.
 
5. Úvaha presedajúceho
 
6. Dialóg
Prečo sú rodičia v prvom rade zodpovední za výchovu svojich detí? Akým spôsobom nesú zodpovednosť školy, Cirkev a štát?
V čom je jadro hodnôt povinností vo výchove? Aký je rozdiel medzi vyučovaním a výchovou?
 
7. Predsavzatie
 
8. Modlitba Zdravas Mária a prosba:
Kráľovná rodiny, oroduj za nás!
 
9. Modlitba – Evangelium Vitae
Ó, Mária, úsvit nového sveta, Matka žijúcich,
tebe zverujeme vec života:
zhliadni, Matka, na nespočetné zástupy detí,
ktorým nie je dovolené prísť na svet,
chudobných, ktorí zápasia s ťažkosťami života,
mužov a žien – obetí neľudského násilia,
starých a chorých zabitých z ľahostajnosti
alebo z nepravého súcitu.
Daj, aby všetci veriaci v tvojho Syna
dokázali otvorene a s láskou ohlasovať
ľuďom našej doby Evanjelium života.
Vypros im milosť, aby ho prijímali
ako stále nový dar, 
aby pociťovali radosť a vďačnosť z jeho slávenia po celý život, 
vypros im odvahu, činné a vytrvalé svedectvo o ňom,
aby mohli budovať so všetkými ľuďmi dobrej vôle,
civilizáciu pravdy a lásky
na česť a slávu Boha Stvoriteľa, ktorý miluje život.
 
10. Záverečná pieseň