Rada KBS pre rodinu

 

 

Spoločenskému prínosu rodiny by malo prislúchať väčšie uznanie a viac podpory, obzvlášť keď sú deti ešte malé.                        

Spoločenská funkcia rodiny sa však nekončí plodením detí a ich výchovou, hoci je to jej prvotný a nenahraditeľný prvok. Rodiny, či už individuálne alebo v združeniach, môžu a mali by sa venovať rozmanitým aktivitám v oblasti spoločenskej služby, obzvlášť ak je v prospech chudobných, alebo ľudí, ktorých verejní činitelia a verejnoprospešné organizácie nemôžu zachytiť.

 

Otvorenosť voči bratskej solidarite so všetkými ľuďmi

Kresťanská rodina, inšpirovaná a povzbudzovaná novým prikázaním lásky, prijíma a rešpektuje každú ľudskú bytosť a slúži jej, považujúc ju v jej dôstojnosti za osobnosť a Božie dieťa.

Odkedy je každý naším bratom alebo sestrou, je láska nasmerovaná aj na ľudí iného vierovyznania. V každom človeku, a obzvlášť v chudobných, v slabých, a v tých, s ktorými sa nespravodlivo zaobchádza, vie láska objaviť Krista a blížneho, ktorého možno milovať a ktorému možno slúžiť. Kresťanská rodina sa dáva k dispozícii pre službu človeku a svetu, a tak dosahuje ľudský pokrok.

Ďalšou z úloh rodiny je formovať ľudí v láske a vnášať lásku do všetkých vzťahov, takže už nežije sama pre seba, ale zostáva otvorenou pre širšie spoločenstvo, nabádaná zmyslom pre spravodlivosť a starostlivosťou o druhých, ako aj vedomím zodpovednosti za celú spoločnosť.

Pozornosť musíme venovať aj čoraz väčšej dôležitosti pohostinnosti vo všetkých jej formách, od otvárania dverí našich domovov, cez otváranie našich sŕdc prosbám našich bratov a sestier, až ku konkrétnym aktivitám pre zabezpečenie domova každej rodine, ktorý je prirodzením prostredím pre jej zachovanie a rozvoj.

Obzvlášť kresťanská rodina je povolaná počúvnuť apoštolovu radu:„...buďte pohostinní...“ (Rim 12, 13) a napodobňujúc Kristov príklad a čerpajúc z Jeho lásky prijímať bratov a sestry v núdzi: „A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“ (Mt 10, 42) Nespravodlivé rozdelenie bohatstva medzi rozvinuté a rozvojové krajiny a medzi bohatých a chudobných v rámci tej istej krajiny, plytvanie prírodnými surovinami, hromadné zbrojenie, rasizmus, rýchlo sa šíriace etnické konflikty a ozbrojené konflikty vo všeobecnosti majú tiež neblahý vplyv na rodinu.

 

Služba najmenším, najslabším a najchudobnejším

Služba evanjeliu života nachádza svoje vyjadrenie v solidarite. V prípade rodín môžeme hovoriť o solidarite, ak je dieťa, ktoré opustili vlastní rodičia, adoptované cudzími. Ozajstná rodičovská láska je pripravená prijať aj cudziu krv, ponúknuc jej všetko, čo potrebuje pre svoje blaho a plný rozvoj.

Otcovia Cirkvi hovorili o rodine ako o cirkvi v malom alebo domácej cirkvi. Znamená to byť spolu ako rodina, byť tu jeden pre druhého, vytvárať priestor pre človeka takého, akým naozaj je. V súčasnosti sú ľudia duševne alebo telesne hendikepovaní pokrokovej spoločnosti na obtiaž. Deje sa to, pretože sa vytráca viera v Boha „...pre ktorého všetci žijú...“ (Lk 20, 38) a sú povolaní k plnosti života.

 

 

Akým spôsobom prispieva otvorenosť rodiny k jej rastu?

Akými cestami je možné dosiahnuť skutočnú lásku k blížnemu?

 

 

Kráľovná rodiny, oroduj za nás!