11. Sexuálna výchova detí - jej zmysel a pravda o nej
1. Úvodná pieseň
2. Modlitba Otče náš
3. Čítanie zo Svätého písma: Flp 4,8
„Napokon, bratia, myslite na všetko, čo je pravdivé, čo je cudné, čo je spravodlivé, čo je mravne čisté, čo je milé a čo má dobrú povesť, čo je cnostné a chválitebné!“
4. Zamyslenie
Výchova k láske
Výchova k láske ako sebaodovzdávaniu je tiež základným predpokladom pre rodičov, ktorí sú pozvaní odovzdať svojim deťom sexuálnu výchovu čistým a citlivým spôsobom. Služba výchovy rodičov musí mať pevný cieľ pri objasňovaní oblasti sexu, ktorá je naozaj intímnou (osobnou) sférou. Tento cieľ stojí nad kultúrou, ktorá vo veľkej miere znižuje ľudskú sexualitu na úroveň niečoho všedného, keď ju predstavuje a praktizuje svojím ponižujúcim a ožobračujúcim spôsobom prostredníctvom spájania tejto otázky výhradne so sexom a sebeckou rozkošou. Sexualita je obohatením celého ľudského tela, emócií a duše a preukazuje to vlastným najvnútornejším významom tak, že vedie človeka k sebaodovzdaniu sa v láske. Sexuálna výchova, ktorá je základným právom a povinnosťou rodičov, musí byť vedená pod starostlivým dohľadom, či už doma, alebo vo vzdelávacích centrách, ktoré vyberajú a kontrolujú rodičia. Z tohto pohľadu Cirkev opätovne ubezpečuje, že má právo pomáhať; toto ju oprávňuje v školách sledovať spoluprácu v oblasti sexuálnej výchovy, a to vstupovaním do toho istého duchovna, ktoré oživili rodičia.
V týchto súvislostiach je výchova k čistote absolútnym základom, je to cnosť, ktorá rozvíja reálnu zrelosť osôb a robí ju či jeho schopným rešpektovať a živiť „svadobný význam“ tela. Kresťanskí rodičia by naozaj mali venovať špeciálnu pozornosť a starostlivosť výchove k panenstvu alebo bezženstvu ako symbolu najvyššej formy sebaodovzdávania sa. Výchova musí priniesť deťom poznanie a úctu k (etickým hodnotám), morálnym normám ako nevyhnutných a vysoko hodnotných záruk pre zodpovedný osobnostný rast v oblasti ľudskej sexuality.
Preto stojí Cirkev v pevnej opozícii k často rozšíreným formám odhaľovania informácií o sexe, ktoré sú odlúčené od morálnych princípov. Tieto sú obvykle len úvodom do zažívania rozkoše – ak je človek vo veku nevinnosti – a otvorením cesty k zlozvyku.
Ťažkosti kultúrneho prostredia
Naša éra je poznačená veľkou krízou, ktorá sa objavila predovšetkým ako hlboká kríza pravdy. Kríza pravdy znamená v prvom rade krízu pojmov. Vedú nás dnes slová „láska“, „sloboda“, „úprimný dar“ a tiež „človek“ a „práva človeka“ skutočne k ich základnému významu? Len vtedy môže pravda o slobode a spoločenstve osôb v manželstve a v rodine znova získať svoj skutočný lesk, keď sa naozaj začne budovať civilizácia lásky.
Prospechárstvoje príznačné pre civilizáciu výroby a spotreby, pre civilizáciu „vecí“ a nie ľudí. Žena sa môže stať predmetom muža, deti prekážkou rodičov, rodina a inštitúcie brániť slobode svojich členov. Sme presvedčení, že práve teraz nastala tá éra, stačí sa iba pozrieť do určitých sexuálnych programovpoužívaných na školách, často bez ohľadu na nesúhlas a protesty rodičov; alebo na propotratové tendencie, ktoré sa márne pokúšajú skryť za takzvané „právo voľby“. Takzvaný „bezpečný sex“, ktorý je vnucovaný „civilizáciou technológie“, je v skutočnosti z pohľadu požiadaviek osobnosti veľmi nebezpečný, naozaj extrémne nebezpečný.
Pravda a iba pravda vás pripraví na lásku, ktorú môžeme nazvať „poctivou láskou“. Láska, ktorá nie je „poctivá“, ale len redukovaná na uspokojenie chlipnosti (podľa Jn 2,16), alebo na vzájomné použitie muža a ženy medzi sebou,vytvára z ľudí otrokov vlastných slabostí. Nevedie azda k tomuto otroctvu určitý moderný „kultúrny“ poriadok? Tieto poriadky, „nahrávajú“ ľudským slabostiam, a takto stále viac oslabujú človeka.
Príprava na vytváranie si vzťahu k ostatným
V súvislosti s výchovou je potrebné venovať pozornosť základným otázkam výberu povolania a v rámci toho aj otázkam prípravy na manželstvo. Avšak nesmieme zabudnúť, že príprava na budúci manželský život je prvoradou úlohou rodiny. Prvá príprava prebieha v rannom detstve, v tom múdrom učení v kruhu rodiny, ktoré vedie deti k objavovaniu samého seba ako bytosti obdarenej bohatstvom a psychikou, ako aj objavením osobnosti s jej vlastnými silnými a slabými stránkami. Je to obdobie, kedy vštepujeme do detí úctu k všetkým ľudským hodnotám spolu s medziosobnostnými, a úctu v rámci spoločenských vzťahov, so všetkým, čo je významné pre formovanie charakteru, pre kontrolu a právo použiť vlastnú náklonnosť, pre spôsoby v chovaní a stretávaní sa ľudí opačného pohlavia.
5. Úvaha predsedajúceho
6. Dialóg
Prečo je sexuálna výchova detí prvoradá? Aké sú hodnoty spojené so sexualitou?
Prečo je dôležité, aby sme boli prítomní na preverovaní kurzov sexuálnej výchovy v školách, ktoré navštevujú naše deti? Ako môžeme pomôcť našim deťom už od prvých rokov života s ohľadom na ich budúce povolanie manželstva?
7. Predsavzatie
8. Modlitba Zdravas Mária a prosba:
Kráľovná rodiny, oroduj za nás!
9. Modlitba – Evangelium Vitae
Ó, Mária, úsvit nového sveta, Matka žijúcich,
tebe zverujeme vec života:
zhliadni, Matka, na nespočetné zástupy detí,
ktorým nie je dovolené prísť na svet,
chudobných, ktorí zápasia s ťažkosťami života,
mužov a žien – obetí neľudského násilia,
starých a chorých zabitých z ľahostajnosti
alebo z nepravého súcitu.
Daj, aby všetci veriaci v tvojho Syna
dokázali otvorene a s láskou ohlasovať
ľuďom našej doby Evanjelium života.
Vypros im milosť, aby ho prijímali
ako stále nový dar,
aby pociťovali radosť a vďačnosť z jeho slávenia po celý život,
vypros im odvahu, činné a vytrvalé svedectvo o ňom,
aby mohli budovať so všetkými ľuďmi dobrej vôle,
civilizáciu pravdy a lásky
na česť a slávu Boha Stvoriteľa, ktorý miluje život.
10. Záverečná pieseň