Rada KBS pre rodinu

 

 

 

 

1. Základná otázka, na ktorú sa musí zamerať rodina v kresťanskej výchove svojich detí, nie je náboženská, ale principiálne antropologická: radikálny eticko-filozofický relativizmus. Podľa neho neexistuje objektívna pravda o človeku, a teda ani o manželstve a rodine. Samotná pohlavná odlišnosť, vlastná biologickému aspektu muža a ženy, sa nezakladá na prirodzenosti, ale považuje sa len za kultúrny produkt, ktorý každý môže meniť podľa svojej ľubovôle. Tým sa popiera a ničí samotná existencia inštitúcie manželstva a rodiny.

 

2. Relativizmus tvrdí, že neexistuje Boh ani možnosť poznať ho (ateizmus a agnosticizmus) a že rovnako neexistujú trvalé etické normy a hodnoty. Jediné pravdy sú tie, ktoré pochádzajú z parlamentných väčšín.

 

3. Zoči-voči tejto radikálnej a relativizujúcej realite má dnes rodina nevyhnutnú úlohu odovzdať deťom pravdu o človeku. Ako v prvých storočiach, tak aj dnes je podstatne dôležité porozumieť prvej strane Knihy Genezis: existuje dobrý a osobný Boh, ktorý stvoril muža a ženu s rovnakou dôstojnosťou, ale odlišujúcich sa a vzájomne sa dopĺňajúcich, pričom im dal poslanie rodiť deti prostredníctvom nerozlučiteľného zväzku v «jednom tele» (manželstve). Texty, ktoré opisujú stvorenie muža, jasne poukazujú na to, že pár muža a ženy je – podľa Božieho zámeru – prvým vyjadrením spoločenstva osôb, keďže Eva bola stvorená ako podobná Adamovi, ako taká, ktorá ho vo svojej odlišnosti dopĺňa (pozri Gn 2, 18), aby s ním tvorila «jedno telo» (pozri Gn 2, 24). Zároveň obidvaja majú poslanie plodiť, čo ich robí spolupracovníkmi Stvoriteľa (pozri Gn 1, 28).

 

4. Táto pravda o človeku a manželstve bola poznávaná aj prostredníctvom prirodzeného ľudského rozumu. V skutočnosti všetky kultúry vo svojich zvykoch a zákonoch uznávajú, že manželstvo spočíva len v spoločenstve muža a ženy, aj keď niekedy pripúšťali polygamiu alebo polygýniu. Zväzky osôb rovnakého pohlavia vždy boli považované za cudzie manželstvu.

 

5. Svätý Pavol toto všetko opísal silnými slovami vo svojom Liste Rimanom, keď opisoval situáciu pohanstva svojej doby a morálny chaos, do ktorého upadlo, pretože nechcelo uznať v živote Boha, ktorého poznalo rozumom (pozri Rim 1, 18 – 32). Tieto strany Nového zákona by rodina mala dobre poznať, aby svoju výchovnú činnosť nebudovala na pohyblivých pieskoch. Nepoznanie Boha vedie k zaslepeniu ohľadne pravdy o človeku.

 

6. Otcovia Cirkvi ponúkajú učenie v hojnosti a sú dobrým príkladom toho, ako k tomu pristupovať, pretože museli obšírne vysvetľovať jestvovanie Boha Stvoriteľa a Udržovateľa, ktorý stvoril svet, človeka a manželstvo ako dobré skutočnosti, a museli bojovať proti morálnemu chaosu pohanstva, ktorý ovplyvňoval manželstvo a rodinu.