3. Rodina, vychovávateľka v dôstojnosti a úcte k celej ľudskej osobe
A. Úvodná pieseň
B. Modlitba Otče náš
C. Čítanie zo Svätého písma: Jn 9, 1 – 11
Ako šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil - on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?“ Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som, svetlo sveta.“ Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“ Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“ On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: „Choď k Siloe a umy sa!“ Šiel som teda, umyl som sa a - vidím.“
D. Čítanie z cirkevných dokumentov
1. Cirkev v každom človekovi vidí živý obraz samého Boha; obraz, ktorý svoju plnú pravdu o bytí nachádza v tajomstve Krista – a je povolaná, aby ho objavovala stále hlbšie. Kristus nám zjavuje Boha vo svojej pravde, ale zároveň ukazuje človeka samému človekovi. Človek od Boha dostal jedinečnú a neodňateľnú dôstojnosť, pretože bol stvorený na jeho obraz a podobu a bol určený byť jeho adoptívnym synom. Kristus sa svojím vtelením určitým spôsobom zjednotil s každým človekom.
2. Keďže ľudská bytosť bola stvorená na Boží obraz, má dôstojnosť osoby: nie je niečím, ale niekým. Je schopná poznať seba, slobodne sa dávať a vstupovať do spoločenstva s inými osobami. Vzťah zameraný na Boha môže byť ignorovaný, zabudnutý alebo odsunutý, ale nikdy nemôže byť odstránený, pretože ľudská osoba je osobná bytosť, ktorú Boh stvoril, aby medzi nimi bol vzťah a aby žili vo vzájomnom spojení.
3. Muž a žena majú rovnakú dôstojnosť, pretože obidvaja sú Božím obrazom, ako aj preto, že sa hlboko realizujú, keď sa nanovo nachádzajú ako osoby prostredníctvom úprimného darovania sa. Žena je doplnením muža a muž je doplnením ženy. Žena a muž sa vzájomne dopĺňajú, a to nielen z telesnej a duševnej stránky, ale aj ontologicky, pretože len vďaka dualite «mužskosti» a «ženskosti » sa plne realizuje «ľudskosť». Je to «jednota dvoch», ktorá každému z nich umožňuje prežívať medziosobný a vzájomný vzťah. Navyše len tejto «jednote dvoch» Boh zveruje dielo plodenia ľudského života.
4. Celé stvorenie bolo učinené pre človeka. Na druhej strane človek bol stvorený a milovaný pre neho samého. Človek existuje ako jedinečná a neopakovateľná bytosť. Je inteligentnou a uvedomelou bytosťou, schopnou uvažovať o sebe a vo svedomí posudzovať seba a svoje skutky.
5. Dôstojnosť ľudskej osoby – celej ľudskej osoby – nezávisí od žiadnej ľudskej inštancie, ale od jej vlastného bytia, stvoreného na obraz a podobu Boha. Preto nikto nemôže zle zaobchádzať s touto dôstojnosťou bez toho, aby sa nedopustil najťažšieho porušenia poriadku, ktorý chcel Stvoriteľ. Z toho istého dôvodu sa spravodlivá spoločnosť môže uskutočňovať len prostredníctvom transcendentnej úcty k ľudskej osobe.
6. Postihnuté osoby napriek svojim obmedzeniam a utrpeniu vrytému do ich tiel a schopností ostávajú plne ľudskými subjektmi, nositeľmi práv a povinností, ktoré nikto nesmie porušiť alebo diskriminovať.
7. Nenarodené deti sú tiež osobami od okamihu počatia; ich život nesmie byť zničený potratom ani vedeckými pokusmi. Zničiť život nenarodeného dieťaťa, ktoré je úplne nevinné, je skutok najvyššieho násilia a veľkej zodpovednosti pred Bohom.
E. Zamyslenie vedúceho
F. Dialóg
G. Záväzky
H. Modlitba spoločenstva
I. Modlitba za rodinu
J. Záverečná pieseň