Rada KBS pre rodinu

 

 

Kristus si za svojich pozemských rodičov vybral Jozefa a Máriu. Naša Cirkev tu na Zemi teda nie je ničím iným než „Božou rodinou“. Od počiatkov tvorili jadro Cirkvi celé domácnosti veriacich: „...uveril Pánovi s celým svojím domom...“ (Sk 18, 8). Keď sa ľudia obrátili, túžili, aby spásu dosiahli aj ich rodiny (Sk 11, 14; 16, 31). A tie boli potom ostrovčekmi života s Kristom vo svete, ktorý neveril. Dnes, vo svete, ktorý sa k nám často správa ako k cudzincom a k našej viere sa stavia nepriateľsky, sú veriace rodiny nesmierne dôležité ako strediská živej žiarivej viery. Práve preto Druhý vatikánsky koncil použil pre označenie rodiny starodávny pojem ecclesia domestica – teda domáca cirkev alebo „cirkev v malom“. Svojím slovom a príkladom sú rodičia pre svoje deti prvými zvestovateľmi viery. Mali by ich povzbudzovať k povolaniam, ktoré sú vhodné pre to ktoré dieťa a obzvlášť povzbudiť tých, ktorí pociťujú povolanie do duchovného stavu.

 

Kňazstvo pokrstených a rodinná katechéza

Rodina praktizuje svoj spôsob kňazstva prijímaním sviatostí, modlitbou, vzdávaním vďaky, sebazapieraním, svätým životom, láskou a charitatívnymi aktivitami. Domov je prvou školou kresťanského života a miestom ľudského rozvoja. Tu sa možno naučiť vytrvalosti a radosti z práce, bratskej láske, veľkorysému odpúšťaniu a predovšetkým modlitbe a sebaobetovaniu.

Potrebu rodinnej katechézy Cirkev obzvlášť výrazne pociťuje v niektorých častiach sveta. Tam, kde sa protináboženská legislatíva usiluje o obmedzenie výchovy a vzdelávania vo viere a kde sú veriaci v menšine alebo kde intenzívna snaha o oslobodenie verejného života od náboženských vplyvov úplne znemožňuje rozvoj náboženstva, zostáva „cirkev v malom“ alebo „domáca cirkev“ prakticky jediným miestom pre odovzdávanie a prijímanie náuky o Bohu.

 

Otvorenosť pre tých, ktorí sú mimo

Rodina je „domácou cirkvou“ a pre tých, ktorí sú „mimo“ – pre rodiny, ktoré ešte neveria a rodiny, ktoré už nežijú v súlade s vierou, ktorú kedysi získali – sú akýmsi majákom, znamením, ktoré svieti na cestu tým, ktorí hľadajú pravdu. Podobne ako na úsvite kresťanstva Žid Akvila a jeho manžeka Priscilla (Sk 18; Rim 16, 3–4) aj v novodobej Cirkvi účinkujú aj takí manželia alebo celé rodiny, ktorí zasvätili aspoň časť svojho života práci v misiách, hlásajúc Božie slovo a slúžiac blížnym Kristovou láskou. Mnohí slobodní ľudia zostanú bez vlastnej ľudskej rodiny, často kvôli ekonomickým podmienkam, v ktorých sa nachádzajú. Niektorí z nich žijú v duchu blahoslavenstiev, slúžiac Bohu a blížnemu. Týmto ľuďom sa musia otvoriť dvere do domovov, kde žijú rodiny ako „domáce cirkvi“. Nikto na tomto svete nie je úplne bez rodiny – pretože Cirkev je domovom a rodinou pre každého, a obzvlášť pre tých, „...ktorí sa namáhajú a sú preťažení...“ (Mt 11, 28).

 

 

Čo to v praxi znamená byť „domácou cirkvou“?

Je naša vlastná rodina otvorená tým, ktorý sú opustení? Navrhnite konkrétne možnosti, ako možno takýmto ľuďom pomáhať.

 

 

Kráľovná rodiny, oroduj za nás!