Rada KBS pre rodinu

 

 

1. Pokrstení sú skrze znovuzrodenie a pomazanie Duchom Svätým posväcovaní na duchovný príbytok a sväté kňazstvo, aby ako kresťania celou svojou činnosťou prinášali duchovné obete a zvestovali slávne skutky Toho, ktorý ich z tmy povolal do svojho predivného svetla. Preto všetci Kristovi učeníci, zotrvávajúc na modlitbách a oslave Boha, majú dávať seba samých ako živú, svätú a Bohu milú obetu a všade na svete vydávať svedectvo o Kristovi i zodpovedať sa tým, čo ich o to požiadajú, zo svojej nádeje na večný život, ktorý nosia v sebe (Porov. LG 10). Veriaci vykonávajú svoje kňazstvo predovšetkým svätým životom a prijímaním sviatostí.

 

2. Sviatosti sú majstrovským Božím dielom, pretože sprítomňujú veľké spasiteľné udalosti a aktualizujú ich, predovšetkým Vzkriesenie Krista, skrze ktoré sme boli zmierení s Bohom a máme účasť na Jeho Božskom živote. Prostredníctvom Cirkvi k nám prichádza spasiteľná milosť siedmich sviatostí počas celého nášho života: krstom sa nanovo rodíme ako deti Božie a sme začlenení do Jeho rodiny; birmovanie nás pevnejšie zjednocuje s Kristom a Cirkvou; Eucharistia završuje naše pripodobnenie sa Kristovi a naše uvedenie do Cirkvi; zmierenie zaceľuje naše rany a obnovuje spoločenstvo, ktoré sme hriechom pretrhli; pomazanie chorých nám prichádza na pomoc, aby sme prežívali naše utrpenie s Kristom a dávali spoluvykupiteľský zmysel nášmu utrpeniu; manželstvo posväcuje ľudskú lásku medzi mužom a ženou a robí z nich viditeľný znak jednoty Krista a Cirkvi; sviatosť posvätného stavu vysväcuje kňazov ako služobníkov Krista a uschopňuje ich ohlasovať, posväcovať a viesť Boží ľud.

 

3. Súdržnosť života rodiny ako domácej cirkvi, či už v sviatočných alebo každodenných chvíľach, je mimoriadne dôležitá pri odovzdávaní viery deťom. Preto sa veľmi odporúča, aby deti dostali vhodné a primerané vysvetlenie a prípravné katechézy ako pomoc pred prijatím každej sviatosti. Takto každé dieťa pochopí a osvojí si rôznosť a bohatosť milosti, ktorá sa dáva cez každú jednu sviatosť.

 

4. V tejto súvislosti poukazuje skoré prijatie sviatosti krstu na význam, aký rodičia dávajú tomu, aby sa ich deti spolu s prirodzeným životom zrodili aj ako Božie deti. Niečo podobné sa stáva, keď sú deti od útleho veku cez katechézu pripravované, aby sa tešili na prijatie Tela a Krvi Krista. Keď nadíde čas prvého sv. prijímania, ich príprava cez rodinnú a/alebo farskú katechézu je uľahčená a obohatená. To   isté sa dá povedať o sviatosti zmierenia: keď deti vidia svojich rodičov, že prijímajú odpustenie od Krista v tejto sviatosti, túžba prijať ju bude u detí vzrastať. Príprava na birmovanie je delikátnym obdobím, ktoré môže buď posilniť v oddanosti Kristovi alebo môže znamenať zanechanie zbožnosti. Z tohto dôvodu si vyžaduje mimoriadnu pozornosť rodičov. To isté platí o výbere životného povolania u mladých. V zásade rešpektujúc osobné rozhodnutie detí, rodičia by mali viesť svoje deti pri výbere povolania, či ide o sebadarovanie v manželstve alebo v panenstve.

 

 

Prečo nám sviatosti dávajú účasť na poslaní Ježiša Krista?

Ako môžeme deti naučiť ceniť si sviatosti a túžiť po nich?

Ako im môžeme pomôcť prekonať ťažkosti, s ktorými sa pri tom môžu stretnúť?

 

 

Kráľovná rodiny, oroduj za nás!

 

Pane, daj, aby sme prijímaním sviatostí ukazovali vo všetkých okolnostiach života tajomstvá smrti a zmŕtvychvstania Tvojho Syna, na ktorých máme účasť. Skrze Krista, nášho Pána.