Rada KBS pre rodinu

 

 

1. Ktože nájde ženu dobrú? Kniha prísloví prináša obraz ženy, ktorej činnosť má výsostné miesto pre domáce a rodinné hospodárenie. Žena – obraz ľudskej a zároveň božskej múdrosti, vyjadruje prostredníctvom svojej práce kreatívnu genialitu celého ľudstva. Vlastnosti prisudzované žene môžu v skutočnosti platiť pre všetkých ľudí, ktorí sú povolaní mať zmysel pre zodpovednosť v rodine a v práci. 

Kniha prísloví vykresľuje obraz ideálnej ženy, ktorá prežíva zdravé vzťahy v rodine. Jej manžel, Izraelita – dôverujúc v organizačné schopnosti a pracovnú činnosť ženy – môže sa venovať profesii sudcu, úlohe, ktorá prináležala múdrym mužom, spravidla starším, ktorí počas mnohých rokov nadobudli múdrosť.

Toto rozdelenie úloh na domáce a profesijné osvetľuje dôležitý význam vzájomnej dohody medzi manželom a manželkou, týkajúcej sa plánovania ich práce – od oboch sa vyžaduje, aby sa snažili o to, aby ten druhý mohol lepšie využívať svoje schopnosti. V danom čase má spoločnosť poskytnúť rodine všetku možnú podporu, aby mohli manželia slobodne a zodpovedne vykonávať svoje pracovné činnosti. Tiež deti, spolu s manželom, chvália matku, pričom vyzdvihujú jej schopnosti. V takýchto rysoch, zaiste zidealizovaných, sa ponúka obraz rodiny, z ktorého si možno vziať inšpiráciu a podnet. Príkladná rodina žije v bázni Božej a v neho skladá dôveru. Blahobyt, ktorému sa rodina teší, je chápaný ako Boží dar, rodina ho stráži a zhodnocuje každodennou námahou.

Žena si je vedomá zodpovednosti, ktorá jej bola zverená, a pracuje bez oddychu, aby splnila úlohu, ktorá sa od nej vyžaduje. Svojím postojom pozýva všetkých k zodpovednosti za vlastné konanie, ale tiež k starostlivosti o ďalších členov rodiny a k záujmu o život spoločnosti a prínos k spoločnému dobru. Dary a osobné vlohy sú zároveň zodpovednosťou voči Bohu i blížnemu. Myšlienka korešponduje s podobenstvom o hrivnách, ktoré dostal každý z nás, aby sme ich rozmnožovali (porov. Mt 25, 14-30).

 

2. Veď vstáva ešte za noci. Žena vstáva v noci a v noci vykonáva mnohé práce – tým sa opisuje jej usilovnosť, ktorá vylučuje akúkoľvek formu lenivosti. Pracovitosť ženy, vzdialená akémukoľvek zanedbávaniu povinností, sa zdôrazňuje v ďalších veršoch, ktoré si všímajú ženu ako „sleduje priebeh všetkej práce po dome a nejedáva z chleba záhaľčivého“. Každý človek je povolaný k tomu, aby bol stále bedlivý a neupadol do pokušenia lenivosti tým, že si bude zľahčovať vlastnú zodpovednosť a zanedbávať svoje povinnosti.

Obraz ideálnej ženy, ktorej je vzdialená akákoľvek lenivosť, je ikonou človeka, ktorý sa nebojí námahy a obetí, pretože vie, že nevynakladá svoju energie zbytočne, ale že jeho námaha má zmysel. Svojou prácou zaisťuje potreby vlastnej rodiny a je tiež schopný pomôcť chudobnému a žobrákovi.

Tento stále aktuálny príklad apeluje na rodinný život. K zodpovednosti rodiny patrí aj otvorenosť voči potrebám druhých, či už sú blízki alebo vzdialení. Pozornosť k chudobným je jedným z najkrajších spôsobov vyjadrenia lásky k blížnemu, ktorý môže rodina prežívať. Poznanie, že vlastnou prácou pomáhame tomu, kto nemá nevyhnuté veci k životu, posilňuje úsilie a podporuje v námahe. Na druhej strane dávať to, čo máme, tomu, kto nemá nič, zdieľať s chudobnými svoje bohatstvo znamená uznať, že všetko, čo sme dostali, je milosť a že naša prosperita je v každom prípade Božím darom, ktorý si nemôžeme nechať pre seba, ale musíme ho zdieľať s inými. S takým postojom podporujeme sociálnu spravodlivosť a prispievame k všeobecnému dobru tým, že potláčame sebecké vlastnenie bohatstva a konáme v protiklade k ľahostajnosti voči spoločnému dobru.

 

3. Prehovoria jej ústa s múdrosťou.Charakteristickou vlastnosťou ideálnej rodiny je vyhýbanie sa ohováraniu. O čom sa hovorí v rodine? Čo tvorí obsah rodinných rozhovorov? Pôvab ženy vykreslený v Knihe prísloví je posilnený aj týmito slovami: „Jej ústa prehovoria s múdrosťou, láskavé slová sú na jej jazyku“. Úlohou rodičov je naučiť deti, aby konali dobro a vyhýbali sa konaniu zla, a aby si celkovo cenili prikázanie lásky k Bohu a blížnemu. Ucelený život rodičov upevňuje a robí pravdivým to, čo učia, o to viac, keď sa to týka úlohy konať dobro a žiť lásku. Vzor človeka, ktorý žije to, čo učí, bude platný vždy a zvlášť dnes si zachová mimoriadnu účinnosť.

Každodenná komunikácia sa zdá byť často skreslená – vyslovujú sa slová, posielajú sa správy bez toho, aby človek niesol zodpovednosť za následky toho, čo tvrdí. Zodpovedný človek si overuje pravdivosť faktov a hovorí o tom, o čom je presvedčený. Biblická múdrosť nabáda k vyhýbaniu sa lži a prázdnym rečiam. Kresťanská rodina počúva Božie slovo, a tým nesie veľkú zodpovednosť za to, aby o ňom verne svedčila a vyvarovala sa toho, aby bola udusená mnohými zbytočnými slovami.

V spoločnosti, v ktorej je komunikácia ohovárania a klamstiev zdrojom veľkého utrpenia a nepochopenia, sa rodina môže stať vhodným miestom výchovy k úprimnosti a pravde. Uznať si vlastné chyby, prosiť o odpustenie, prijať vlastnú zodpovednosť – to je dobrovoľne žitý spôsob života, ku ktorému je treba vychovávať deti už od útleho veku.

Ideálna žena hovorí múdro, pretože „láskavé slová sú na jej jazyku“. Jej múdrosť slov spočíva v tom, že prepožičiava svoj hlas dobru, vyhýba sa iba rozhovorom, ktoré len kritizujú a ničia dialóg v rodine. Preto je potrebné počúvať Božie slovo a dovoliť mu, aby osvetlilo a obohatilo komunikáciu a priblížilo tak život rodiny evanjeliu.

 

4. S úsmevom sa díva na budúci deň. Rodinný život a život ženy v rodine nie je taký jednoduchý a na dosah ruky, ako by sa mohlo zdať z ideálneho obrazu Knihy prísloví – napr. tam, kde je žena nútená vykonávať dvojitú prácu – doma aj v zamestnaní. Tam je rozhodne veľmi dôležité, či už z praktického alebo citového hľadiska, aby manželia zdieľali výchovné úlohy a spolupracovali na domácich prácach. Veľmi dôležitou sa dnes pre mnohé rodiny stáva prítomnosť starých rodičov. Je tu však riziko, že nebudú dostatočne ocenení, alebo naopak, že budú neprimerane využívaní.

Pôvab ženy, ktorá odvážne hľadí v ústrety budúcim dňom, opierajúc sa o nádej do budúcnosti, je dnes veľmi aktuálna. I napriek každodenným ťažkostiammnohé rodiny predstavujú autentické znamenie nádeje pre našu spoločnosť. Čnosť nádeje má pôvod v dôvernom odovzdaní sa do Božej prozreteľnosti.

Kniha prísloví upozorňuje, že sme povinní byť vďační každej žene a matke – „dožičte jej z ovocia jej rúk“. Domáce práce a starostlivosť o domácnosť, výchova detí, starostlivosť o starých a chorých má omnoho väčšiu spoločenskú hodnotu než mnohé pracovné pozície, hoci sú dobre platené. Nenahraditeľný prínos ženyk utváraniu rodiny a rozvoju spoločnosti ešte čaká na zaslúžené uznanie a primerané ohodnotenie.

Rodina je prostredím, kde sa formujú mnohé čnosti a je tiež školou vďačnostizaobrovské nezištné a láskyplné úsilie rodičov. Naučiť sa povedať „ďakujem“ nie je niečo bezcenné, ba je viac než nevyhnutné.

„Dar a zodpovednosť“ sú dve slová, ktoré v sebe skrývajú prácu rodiny a každého jej člena. Všetci sú povolaní k tomu, aby rozpoznali dary prijaté od Boha, a aby svoje vlastné dary dali k dispozícii pre druhých a vážili si dary ostatných. Každý nesie zodpovednosť za život druhých – prácou zaobstaráva dobro pre celú rodinu a môže tiež prispieť tým, ktorí sú v núdzi. Takýmto spôsobom života sa rozširuje obzor rodinných citov a vzťahov do takej miery, že v každom mužovi a v každej žene spoznávajú brata či sestru, deti jedného Otca.

 

Práca je pre rodinu zdrojom v dvojakom slova zmysle – jednak predstavuje zdroj obživy a rozvoja rodiny, a zároveň je miestom solidarity medzi rodinami a medzi generáciami. Učenie Cirkvi odporúča udržiavať vyvážený vzťah medzi prácou a rodinou. Koniec koncov, aký model rozvoja by sme si mohli predstaviť bez rodiny, ktorá zbiera plody práce, a ktorá prostredníctvom svojich rozhodnutí ohľadom darovania nového života určuje jej ďalší vývoj? Laborem exercens približuje vzájomný vzťah práce a rodiny a pripomína nám, že „rodina je totiž spoločenstvom, ktoré môže jestvovať vďaka práci a súčasne je pre každého človeka prvou súkromnou školou práce“.

 

Práca a rodina

Práca je základom formovania rodinného života, ktorý je prirodzeným právom a povolaním človeka. Tieto dva okruhy hodnôt – jeden spojený s prácou, druhý vyplývajúci z rodinnej povahy ľudského života – sa musia navzájom správne spájať a správne sa navzájom prenikať. Práca je v istom zmysle podmienkou, ktorá umožňuje založiť si rodinu. Rodina totiž vyžaduje prostriedky na hmotné zabezpečenie, ktoré človek normálne nadobúda prácou. Práca a pracovitosť podmieňujú aj celý výchovný proces v rodine práve preto, že každý sa „stáva človekom“ okrem iného prácou; a úloha stávať sa človekom je podstatným cieľom celého výchovného procesu. Je jasné, že tu v určitom zmysle prichádzajú do hry dva významy práce: Práca v prvom význame umožňuje život a udržiavanie rodiny; prácou v druhom význame sa uskutočňujú ciele rodiny samej, zvlášť výchova. Tieto dva významy práce sa však spájajú a v rozličných bodoch dopĺňajú.

[Laborem exercens, 10]

 

Ďakujeme Pánovi za prácu, ktorá nám umožňuje živiť našu rodinu?

Aký vzťah je medzi tým, že sme pracujúci, a naším povolaním manželov a rodičov?

Sú domáce práce a starostlivosť o deti rozdelené medzi obidvoch manželov?

 

Pretrváva vo svete práce nespravodlivá diskriminácia medzi mužmi a ženami, medzi ženami slobodnými a vydatými?

Akú výchovnú úlohu môže zahrávať rodina, škola, farnosť pri formovaní mladých ľudí k hodnotám pracovitosti a spoločenskej zodpovednosti?

Ako v dnešnej dobe obnoviť solidaritu vo svete práce? Akú pomoc môže poskytnúť Cirkev?