7. Zmierenie a odpúšťanie v rodine

1. Úvodná pieseň
2. Otče náš
3. Čítanie zo Svätého písma: Ef 2, 13–18
 
Ale v Kristovi Ježišovi ste sa teraz vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali skrze Kristovu krv blízkymi. Veď on je náš pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo, tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj; v jednom tele skrze kríž v sebe samom zabil nepriateľstvo a zmieril oboch s Bohom. Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko; lebo skrze neho máme obaja v jednom Duchu prístup k Otcovi.
 
4. Zamyslenie
Každý kresťan je povolaný k vnútornej premene, k neustálej obnove – k osobnej svätosti, ku ktorej bol raz uschopnený sviatosťou krstu. Človek však často odmieta uznať Boha za svoj počiatok i počiatok všetkého, čím vlastne stráca z obzoru svoj konečný cieľ, ako aj ten pravý vzťah k sebe samému, k svojim blížnym i k všetkému, čo stvoril Boh. A niekedy aj kresťanskej rodine môže chýbať viera v milosť, ktorá sa ukrýva v krste a vo sviatosti manželstva.
 
Konflikt a zmierenie v rodine
Prostredníctvom mocného ducha obety môže byť rodinné spoločenstvo zachované a rozvíjané. Vyžaduje to však trpezlivosť a veľkú otvorenosť každého jej člena pre pochopenie, odpustenie a zmierenie. Neexistuje rodina, ktorá by nevedela, ako sú nezhody, napätia, konflikty a sebectvo schopné niekedy až smrteľne raniť. To je aj príčina nárastu nejednoty v dnešnej rodine. No každá rodina je Bohom pokoja povolaná mať radostnú a obnovujúcu skúsenosť zmierenia, čo prináša obnovenie rodinného spoločenstva. Účasť na sviatosti zmierenia a na sviatosti Eucharistie ponúka kresťanskej rodine potrebnú milosť na prekonanie každej nejednoty a všetkého, čo by mohlo ísť proti plnosti rodinného spoločenstva, ktorú si Boh tak veľmi želá – „...aby všetci boli jedno...“(Jn 17, 21).
 
Sviatosť zmierenia a pokoj v rodine
Ľútosť, pokánie a vzájomné odpustenie v ochrannom náručí kresťanskej rodiny, ktoré patria ku každodennému životu, nachádzajú svoje špecifické vyjadrenie vo sviatosti zmierenia. V encyklike Humanae vitae Pavol VI. napísal, adresujúc svoje slová manželom: „A ak by mal hriech nad nimi stále moc, nedopusť, aby sa vzdali, ale pomôž im, aby zotrvali v Tvojej milosti, ktorá sa tak hojne vylieva v sviatosti zmierenia.“
Je dôležité, aby sme opäť objavili Krista ako mysterium pietatis, to tajomstvo, v ktorom nám Boh ukazuje svoje súcitné a láskavé srdce a zmieruje nás so sebou. Túto tvár Krista musíme znovu objaviť, a to prostredníctvom sviatosti zmierenia – pre veriacich totiž predstavuje základnú cestu, ako dosiahnuť odpustenie.
Táto sviatosť má pre život rodiny nesmierny význam. Hriech je v rozpore nielen so zmluvou s Bohom, ale aj so zmluvou medzi manželmi a so zmluvou medzi členmi rodiny. Boh je však bohatý na milosrdenstvo (Ef 2,4) a volá k sebe všetkých, aby ich obdaril láskou, ktorá je silnejšia než hriech a aby obnovil a upevnil manželskú zmluvu a celú rodinu.
Božia milosť odpustenia a zmierenia sa vždy postará o silu začať odznova. Práve preto členovia rodiny tak veľmi potrebujú sviatosť zmierenia, ktorá v sebe nesie pozvanie na stretnutie s Kristovým odpustením a s Jeho všeobjímajúcou láskou.
 
5. Úvaha predsedajúceho
 
6. Dialóg
Zakúsili sme požehnanie zo sviatosti pokánia v našej rodine?
Dostalo sa nám daru odpúšťania uprostred našich problémov a nedorozumení?
 
7. Predsavzatie
 
8. Modlitba Zdravas Mária a prosba:
Kráľovná rodiny, oroduj za nás!
 
9. Modlitba za rodinu
 
10. Záverečná pieseň