9. Rodina ako jadro a zdroj sociálneho blaha
1. Úvodná pieseň
2. Otče náš
3. Čítanie zo Svätého písma: Sk 2, 42–47
Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.
4. Zamyslenie
Rodina je organicky prepojená so spoločnosťou, pretože ju nepretržitou službou životu živí a rozvíja. V rodine sa ľudia rodia a v rodine naberajú svoje prvé sociálne zručnosti. Svojou prirodzenosťou a povolaním je rodina otvorená aj iným rodinám a tiež spoločnosti, kde zohráva svoju nenahraditeľnú úlohu.
Rodina ako spoločenský subjekt
Rodina je spoločenstvom ľudí, pre ktorých je ten najprirodzenejší spôsob existencie a spolužitia tzv. communio personarum – spoločenstvo osôb. Rodina je spoločenstvom lásky a v sebadarovaní tomu druhému nachádza svoj zákon, ktorý vplýva na jej rast a rozvoj. Sebadarovanie, ktoré inšpiruje vzájomnú lásku medzi manželmi, má byť vzorom a normou pre sebadarovanie medzi ich deťmi a ďalšími členmi rodiny, ktorí spolu žijú v rodine. Podiel na každodennom živote rodiny, či už v časoch radosti alebo bolesti, je najlepšou prípravou detí na vstup do života v širšej spoločnosti. Každé dieťa je darom pre svojich súrodencov, rodičov a ostatných členov rodiny a jeho život sa stáva darom aj pre ostatných ľudí, ktorí cítia jeho podiel na živote a jeho príspevok k spoločnému dobru. Zážitok spoločenstva a zdieľania, ktorý by mal charakterizovať každodenný život rodiny, predstavuje jej prvé a základné prispenie do spoločnosti. Vzťahy medzi členmi rodinného spoločenstva sú inšpirované a riadia sa zákonom slobodného dávania. Rešpektovaním dôstojnosti každého člena rodiny vedie tento zákon k jeho prijatiu na úrovni srdca, k stretávaniu a dialógu, ústretovosti, veľkorysej službe a hlbokej
solidarite.
Prvá škola spoločenskej výchovy
Rozvíjanie autentického a zrelého spoločenstva medzi členmi rodiny je prvou a nenahraditeľnou školou života v spoločnosti. Je príkladom a stimulom pre vzťahy so širším okolím, ktoré sa vyznačujú rešpektom, spravodlivosťou, dialógom a láskou. Uchovávanie a šírenie pravých hodnôt robí z rodiny miesto poľudšťovania spoločnosti a budovania sveta.
Tvárou v tvár spoločnosti, ktorá ako o preteky beží v ústrety odosobňovaniu a štandardizácii, a tak aj odľudšťovaniu – čo vedie k rôznym formám únikov, akými sú alkoholizmus, drogová závislosť alebo aj terorizmus – má rodina stále schopnosť vytiahnuť človeka z anonymity, vrátiť mu ľudskú dôstojnosť, obohatiť ho o ľudskosť a aktívne ho zaradiť, v jeho jedinečnosti a neopakovateľnosti, do života v spoločnosti.
Práva rodiny a právo na život
Solidaritu je nevyhnutné praktizovať aj prostredníctvom účasti na spoločenskom a politickom živote. Slúžiť evanjeliu života znamená, že rodina svojím členstvom v rodinných združeniach môže zabezpečiť, aby zákony a štátne inštitúcie nijakým spôsobom nenarušili právo na život, od momentu počatia až do chvíle smrti, ale aby ho skôr chránili a podporovali.
Charta práv rodiny je nasmerovaná aj na rodiny samotné. Za svoj cieľ si kladie posilnenie uvedomenia rodín o úlohe a postavení rodiny. Chce rodiny povzbudiť k jednote v obrane a podpore ich práv. A jej želaním je, aby úloha rodiny v dnešnom svete bola viac uznávaná a oceňovaná.
5. Úvaha predsedajúceho
6. Dialóg
V akom zmysle je rodina školou spoločenskej výchovy?
Aká je úloha rodín v rešpektovaní práv rodiny a ochrane života od počiatku?
7. Predsavzatie
8. Modlitba Zdravas Mária a prosba:
Kráľovná rodiny, oroduj za nás!
9. Modlitba za rodinu
10. Záverečná pieseň