Rada KBS pre rodinu

15. Duch Svätý semenom Slova a hlásaním evanjelia povoláva všetkých ľudí ku Kristovi a vzbudzuje v srdciach poslušnosť viere. A keď v lone krstného žriedla zrodil veriacich v Krista pre nový život, zhromažďuje ich v jediný ľud Boží, ktorý je „vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, jeho vlastným ľudom (1Pt 2,9).

Preto nech misionári, spolupracovníci Boží, vzbudzujú také pospolitosti veriacich, čo žijú dôstojne podľa povolania, ktorého sa im dostalo, a plnia kňazské, prorocké a kráľovské poslanie, ktorým ich poveril Boh. Takým spôsobom kresťanská pospolitosť sa stáva znamením prítomnosti Božej vo svete. V eucharistickej obete prechádza totiž neprestajne spolu s Kristom k Otcovi; starostlivo živená slovom Božím vydáva svedectvo o Kristovi a napokon žije v láske a prekypuje apoštolskou horlivosťou.
Kresťanská pospolitosť sa má hneď odprvoti utvárať takým spôsobom, aby sa podľa možnosti ona sama mohla starať o svoje vlastné potreby.

Táto pospolitosť veriacich nech zapustí hlboké korene v ľude, čerpajúc z kultúrneho bohatstva vlastného národa. Nech v nej prekvitajú rodiny preniknuté duchom evanjelia a nech sú im na pomoci primerané školy. Nech sa organizujú aj združenia a skupiny, pomocou ktorých laický apoštolát bude môcť preniknúť duchom evanjelia celú spoločnosť. Konečne nech žiari láska medzi katolíkmi rozličných obradov.

 

41. Laici spolupracujú na diele Cirkvi pri šírení evanjelia a zároveň ako svedkovia a živé nástroje majú účasť na jej spasiteľnom poslaní, zvlášť ak ich Boh povolal a biskup prijal na túto činnosť.
V krajoch, ktoré sú už kresťanské, laici spolupracujú na diele šírenia evanjelia tým, že prehlbujú u seba a u iných vedomosti o misiách a lásku k nim, že vzbudzujú misijné povolania vo vlastnej rodine, v katolíckych organizáciách a školách a že poskytujú pomoc každého druhu, aby aj iní mohli dostať dar viery, ktorý oni dostali do daru.

V misijných územiach majú zas laici - tak cudzozemci, ako aj domáci - učiť v školách, mať na starosti časné záležitosti, spolupracovať pri farskej a diecéznej činnosti, zriaďovať a napomáhať rozmanité druhy laického apoštolátu, aby veriaci novozaložených (miestnych) cirkví mohli čím skorej zaujať svoje miesto v živote Cirkvi.

Napokon nech laici ochotne poskytujú rozvojovým národom spoluprácu na hospodársko-sociálnom poli. Táto spolupráca je tým chvályhodnejšia, čím väčšmi sa zameriava na zakladanie ustanovizní, ktoré sa týkajú základných štruktúr sociálneho života, alebo sú určené na prípravu zodpovedných verejných činiteľov.

Osobitnú pochvalu si zasluhujú laici, čo svojimi historickými a vedecko-náboženskými štúdiami na univerzitách a vedeckých inštitútoch napomáhajú poznania národov a náboženstiev, a tým sú na osoh hlásateľom evanjelia a pripravujú dialóg s nekresťanmi.

Nech bratsky spolupracujú s ostatnými kresťanmi i nekresťanmi, zvlášť s členmi medzinárodných organizácií, majúc vždy pred očami, aby „výstavba občianskej spoločnosti mala svoj základ v Bohu a k nemu smerovala.

Aby mohli konať všetky tieto úlohy, laici potrebujú technickú a duchovnú prípravu, ktorá sa má poskytovať v na to určených ústavoch, žeby ich život bol svedectvom o Kristovi medzi nekresťanmi podľa slov Apoštola: „Nebuďte na pohoršenie ani Židom ani Grékom ani Cirkvi Božej, ako aj ja sa chcem ľúbiť všetkým a vo všetkom a nehľadám svoj prospech, ale prospech mnohých, aby boli spasení (1Kor 10,32-33).