GRAVISSIMUM EDUCATIONIS (o kresťanskej výchove)

3. Keďže rodičia dali život svojim deťom, viaže ich veľmi vážna povinnosť poskytnúť svojmu potomstvu aj výchovu. Preto ich treba mať za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Táto ich výchovná úloha je taká dôležitá, že ak chybuje, len ťažko ju možno nahradiť. Rodičia majú totiž utvoriť rodinné ovzdušie, preniknuté láskou a úctou k Bohu a ľuďom, ktoré napomáhajú úplnú osobnú a spoločenskú výchovu detí. Rodina je teda prvou školou spoločenských čností, ktoré sú potrebné každému spoločenstvu. Najmä v kresťanskej rodine, obdarenej milosťou a poslaním sviatostného manželstva, deti sa majú už od útleho veku učiť byť vnímavými voči Bohu, ctiť si ho a milovať aj blížneho, súhlasne s vierou, ktorú prijali s krstom. V kresťanskej rodine si získavajú prvé skúsenosti o zdravej ľudskej spoločnosti, ako aj o Cirkvi. A napokon prostredníctvom rodiny sa pozvoľna uvádzajú do občianskeho spoločenstva a medzi ľud Boží. Nech si teda rodičia uvedomia, aký veľký význam má pravá kresťanská rodina pre život a rozvoj samého ľudu Božieho.
Výchovná povinnosť sa týka v prvom rade rodiny, ale musí ju napomáhať celá spoločnosť. Preto okrem práv rodičov a tých, ktorým oni zveria časť svojich vychovávateľských povinností, isté povinnosti a práva má na poli výchovy aj občianska spoločnosť, ktorá sa má starať o záujmy všeobecného dobra v časných veciach. Povinnosťou občianskej spoločnosti je napomáhať výchovu mládeže rozličným spôsobom: má chrániť povinnosti a práva rodičov a ostatných výchovných činiteľov; ďalej podľa princípu subsidiárnosti postarať sa o výchovu tam, kde rodičia a iné spoločnosti neplnia svoju úlohu; pritom však treba brať ohľad na želania rodičov; okrem toho, pokiaľ si to vyžaduje všeobecné dobro, zakladať vlastné školy a ústavy.
Konečne osobitným spôsobom sa vychovávateľská povinnosť týka Cirkvi, a to nielen preto, že ju treba uznať i za ľudskú spoločnosť, ktorá je schopná vykonávať výchovnú činnosť, ale predovšetkým preto, že má za povinnosť zvestovať všetkým ľuďom cestu spásy a veriacim udeľovať život v Kristu a starostlivo im poskytovať neprestajnú pomoc, aby mohli dosiahnuť plnosť tohto života. Týmto svojim dietkam je teda Cirkev povinná poskytovať ako Matka takú výchovu, ktorá by prenikla celý ich život duchom Kristovým. Ale v tom istom čase ponúka svoju službu ľudskej osobnosti, ako aj dobro pozemskej spoločnosti a budovala ľudskejší svet.
 
5. Medzi všetkými výchovnými prostriedkami má osobitný význam škola. Škola má za poslanie bedlivo sa snažiť cibriť rozumové schopnosti, rozvíjať správny úsudok, oboznamovať s kultúrnym dedičstvom, ktoré nadobudli predchádzajúce generácie, pestovať zmysel pre hodnoty, pripravovať na budúce povolanie a umožniť vzájomné porozumenie tým, že utvára priateľský zväzok medzi žiakmi rozmanitej povahy a rozličného postavenia. Škola okrem toho predstavuje stredisko, na ktorého činnosti a rozvoji majú spolupracovať rodiny, učitelia, rozmanité kultúrne, občianske a náboženské organizácie, občianska spoločnosť a celé ľudské spoločenstvo.
Je teda krásne, ale i veľmi zodpovedné povolanie tých, čo berú na seba úlohu vyučovať v školách, a pomáhať tak rodičom pri plnení ich povinností i zastupovať ľudskú spoločnosť. Toto povolanie si vyžaduje osobitné vlohy mysle i srdca, veľmi starostlivú prípravu, ako aj stálu a pohotovú schopnosť obnovy a adaptácie.
 
6. Rodičia majú prvoradú povinnosť a neodcudziteľné právo vychovávať deti, a preto majú mať skutočnú slobodu vo výbere školy. Verejná moc je povinná chrániť a brániť občianske slobody, a teda súhlasne s požiadavkami distribučnej spravodlivosti sa má postarať, aby sa verejné subvencie udeľovali takým spôsobom, žeby rodičia mohli vybrať pre svoje deti školy naozaj slobodne, podľa svojho svedomia.
Ináč štát má dbať o to, aby všetci občania mali možnosť primeranej účasti na kultúrnom živote a náležite sa pripravili na vykonávanie svojich povinností a práv. A teda štát má chrániť právo detí na vyhovujúcu školskú výchovu, dozerať na spôsobilosť učiteľov a na úroveň vyučovania, starať sa o zdravie žiactva a vôbec o rozvoj celého školstva. Pritom má rešpektovať princíp subsidiárnosti, a teda nemá pripustiť nijaký školský monopol, ktorý sa protiví prirodzeným právam človeka, ba aj pokroku a šíreniu kultúry, pokojnému spolunažívaniu občanov, ako aj pluralizmu, ktorý dnes prevláda v mnohých spoločenstvách.
Svätý cirkevný snem napomína veriacich, aby ochotne na pomáhali hľadanie vhodných výchovných a študijných metód a prípravu učiteľov, ktorí by vedeli dobre vychovávať mládež, a aby vcelku pomáhali škole plniť svoje poslanie, zvlášť pomocou rodičovských združení, najmä čo sa týka mravnej výchovy, ktorú má škola poskytovať.
 
8. Prítomnosť Cirkvi v oblasti školstva sa prejavuje najmä v katolíckych školách. Isteže katolícka škola sleduje tie isté kultúrne ciele a ľudskú výchovu mládeže ako ostatné školy. Avšak je pre ňu charakteristické, že utvára u svojho žiactva ovzdušie preniknuté duchom slobody a lásky podľa evanjelia, že umožňuje mladým, aby sa s vývinom ich osobnosti zároveň vzmáhalo aj nové stvorenie, ktorým sa stali pri krste a konečne že dáva do súladu ľudskú kultúru vo svojom celku s posolstvom spásy tak, aby viera osvecovala vedomosti, ktoré si žiaci postupne nadobúdajú o svete, živote a človeku. Takýmto spôsobom katolícka škola - patrične sa prispôsobujúc podmienkam súčasného vývoja - vychováva svojich žiakov k účinnej spolupráci na zveľaďovaní pozemskej obce a zároveň ich pripravuje pre službu na šírení kráľovstva Božieho, aby sa svojím príkladným a apoštolským životom stali akoby spasiteľným kvasom ľudského spoločenstva.
A teda obrovský význam katolíckej školy zostáva i za súčasných okolností nezmenený. Lebo katolícka škola môže vo veľkej miere prispieť k tomu, aby ľud Boží plnil svoje poslanie a umožňuje obojstranne užitočný dialóg medzi Cirkvou a ľudskou spoločnosťou. Preto tento svätý cirkevný snem opätovne proklamuje právo Cirkvi slobodne zakladať a spravovať školy každého druhu a stupňa - ako sa o tom už predtým osvedčili veľmi mnohé dokumenty učiteľského úradu Cirkvi - a pripomína, že uplatňovanie tohto práva v tej najväčšej miere napomáha aj slobodu svedomia, ochranu rodičovských práv, ba i kultúrny pokrok.
Učitelia zas nech nezabúdajú, že závisí najväčšmi od nich, či katolícka škola môže uskutočniť svoj cieľ a svoj program. Preto nech sa pripravujú s osobitnou starostlivosťou, aby si nadobudli tak svetské, ako aj náboženské vedomosti - doložené patričnými vysvedčeniami - a nech dôkladne ovládajú vychovávateľské umenie, v súlade s výdobytkami moderného pokroku. Nech ich spája navzájom i so žiakmi kresťanská láska a nech sa dajú viesť apoštolským duchom, aby svojím životom a učením vydávali svedectvo jedinému Učiteľovi - Kristovi. Nech spolupracujú predovšetkým s rodičmi. Spolu s nimi nech berú patričný ohľad v celej výchovnej činnosti na rozdielnosť pohlaví a na osobitné určenie, ktoré Božia Prozreteľnosť stanovila v rodine a spoločnosti jednému i druhému pohlaviu. Nech sa snažia podnecovať osobnú činnosť svojich žiakov a nech ich aj po skončení štúdií sprevádzajú svojou radou, priateľstvom, ako aj osobitnými organizáciami založenými pre bývalých žiakov, ktoré nech sú preniknuté pravým cirkevným duchom. A svätý cirkevný snem vyhlasuje, že činnosť týchto učiteľov je naozajstným apoštolátom, ktorý je zvrchovane aktuálny a potrebný i v našich časoch, a okrem toho je to skutočná služba spoločnosti. Katolíckych rodičov zas upozorňuje na povinnosť zveriť svoje deti katolíckym školám, nakoľko to dovoľujú časové a miestne okolnosti, udržovať ich podľa svojich možností a spolupracovať s nimi pre dobro svojich detí.