Hodnota 14: Poctivosť

P. Sergio G. Román
 
Starší syn
Keď sa don Fernando cítil starý a uvedomil si, že sa už nedokáže o všetko postarať, previedol svoj malý ranč na najstaršieho syna, aby prevzal zodpovednosť on. S veľkým dôrazom na česť ho požiadal, aby rozdelil dedičstvo rovnakým dielom medzi všetkých súrodencov, keď zomrie. 
Starec zomrel a po pohrebe sa zišli súrodenci, aby sa porozprávali o rozdelení ranča. Najstarší syn ani neprišiel, len poslal svoju manželku, aby im povedala, že dôležité je to, čo je na papieri, a že on je teda jediným vlastníkom ranča a oni nech si robia, čo chcú. Získal ranč a stratil súrodencov. Je zákonným vlastníkom, ale platí, že nie všetko, čo je zákonné je aj spravodlivé. Pred svojimi súrodencami, pred svojou manželkou a svojimi deťmi a hlavne pred Bohom je obyčajným zlodejom, človekom bez cti, ktorý zradil vôľu svojho otca kvôli svojim ambíciám. Ak by sa tento človek chcel vyspovedať, kňaz ho celkom určite rozhreší len pod podmienkou, že spravodlivo nahradí všetok majetok, vrátane zisku, ktorý z neho mal. Morálka hovorí: „náhrada alebo odsúdenie”.
 
Čo je to byť poctivý?
Doslova to pochádza od slova „česť“: poctivý človek je človekom cti.  
Pod poctivosťou sa rozumie úcta k cudzím dobrám.
Pod dobrami rozumieme nielen materiálne dobrá potrebné k dôstojnému životu, ale aj iné dobrá, nehmotné, ale skutočné, ktoré potrebujeme pre blahobyt, na ktorý máme právo. Napríklad, dobrá povesť.
Poctivý človek je ten, kto rešpektuje dobrá druhých a kto sa namáha, aby poctivou prácou získal dobrá, ktoré potrebuje pre život a šťastie.
Poctivosť ako hodnota si vyžaduje úctu k cudziemu aj vtedy, ak by okolnosti dovoľovali zmocniť sa ho bez zákonných alebo spoločenských následkov. Najprísnejším sudcom našich skutkov sme my sami a musí byť veľmi smutné žiť s vedomím, že sme zlodeji. My veriaci by sme si mali byť vedomí, že Boh vyžaduje vrátenie ukradnutých vecí.
Populárna predstava dobrého zlodeja, ktorý bohatým berie a chudobným dáva, nie je ničím iným, než znamením snahy o nikdy nedokončenú revolúciu, ktorá by zabránila tomu, aby sa niektorí zmocňovali dobier, ktoré ostatní potrebujú pre život. Dnes vieme, že je hriechom hromadiť bohatstvo a spôsobovať chudobu. Ján Pavol II. povedal v Cuilape, štát Oaxaca, že na nahromadené bohatstvo je uložená sociálna hypotéka. A Ježiš povedal niečo ešte oveľa vážnejšie: Aké ťažké je boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva!
Bohatý katolík je poctivý vtedy, keď chápe svoj majetok ako niečo, čo mu Boh dovoľuje vlastniť, aby ho mohol rozdeľovať pre dobro svojich bratov.
Luxus a pompéznosť sú neustálym okrádaním najchudobnejších.
V tomto sociálnom zmysle sú spravodlivé štátne zákony, ktoré podnecujú vlastníkov kapitálu, aby svoj kapitál premenili na prospech spoločnosti a aby časť z neho použili pre inštitúcie dobročinnosti. Kapitalizmus, ktorému chýba ľudskosť, je hriešny.
Spravodlivá mzda je tá, ktorá umožňuje dôstojný život.
 
Ako učíme poctivosti?
Môj strýko mal obchod s drobným tovarom. Raz po návšteve jeho obchodu mama zistila, že zapaľujem zápalky. „Našiel som ich”, povedal som na vysvetlenie. Neuverili mi a mama ma ihneď poslala späť do obchodu, aby som vrátil, čo mi nepatrilo. Tak nás vychovávali naši rodičia.
Poctivosť sa učí príkladom. Otec rodiny, ktorý je zodpovedný v práci, aj keď nikdy nezbohatne, odovzdá svojim deťom ako dedičstvo nevyvážiteľné bohatstvo: svoju poctivosť.
Dôstojná chudoba ešte nikomu neuškodila; nepoctivo získané bohatstvo ničí úctu detí k rodičom, na ktorých sa budú vždy dívať ako na nečestných ľudí bez morálnej autority.
Deti sa doma učia hraniciam, ktoré má súkromné vlastníctvo. Vedia, že musia rešpektovať dobrá svojich súrodencov a tiež to, že o tieto dobrá sa musia deliť s ostatnými členmi rodiny.
 
Milí rodičia...
Nikdy nedovoľte, aby vaše dieťa ukradlo niečo v supermarkete, ani keď ho nikto nevidí.
Nikdy nedovoľte, aby niekde prekĺzlo bez platenia, hoc akú núdzu by ste mali.
Nikdy nedovoľte, aby sa vopchalo do radu na miesto, ktoré mu nepatrí. 
Nikdy nedovoľte, aby prinieslo domov niečo, čo mu nepatrí.
Nikdy nedovoľte, aby si vymýšľalo na svojich súrodencov alebo niekoho iného, pretože majú právo na dobrú povesť.