Hodnota 15: Odpustenie

P. Sergio G. Román
 
Nicolás Bravo, hrdina odpustenia
Don Leonardo Bravo veľmi miloval svoju vlasť. Preto keď začal boj za nezávislosť, prihlásili sa spolu s bratom Miguelom a synom Nicolásom za vojakov, ochotní dať aj svoj život. Dona Leonarda zajali a priviezli ho do hlavného mesta Mexika, kde ho 13. septembra 1812 zastrelili.
Medzitým jeho syn don Nicolás porazil Španielov v bitke pri Palmare a zajal 300 z nich. V ten istý deň dostal správu o poprave svojho otca. Plný bolesti vydal rozkaz zastreliť všetkých zajatcov na druhý deň na svitaní. Z ľudského hľadiska to bolo logické, ale v tú noc vyhral don Nicolás ďalšiu bitku, najdôležitejšiu vo svojom živote, bitku proti svojej túžbe pomstiť sa. Nielenže daroval život 300 zajatcom, ale rozkázal ich prepustiť!
 
Odpustenie a milosť
Odpustenie je nebrať do úvahy vinu. Milosť je odpustiť aj trest, a to z dobrej vôle, to znamená z lásky toho, kto odpúšťa.
Ak ma niekto urazí, je vinný a zaslúži si trest. Ak je vina ťažká, trest vykonáva autorita určená na výkon spravodlivosti. Ak je vina ľahká, trestom býva to, že sa už nerozprávam s tou osobou, že ju vymažem zo zoznamu svojich priateľov a už jej viac nepreukážem dobro. Ale ak jej začnem robiť zle, vtedy hovoríme o pomste, ktorá často býva ešte nespravodlivejšia, ako pôvodná urážka. Opakom lásky je nenávisť a je to ten pocit, ktorý nás vedie k prechovávaniu nekonečnej zloby a plánovaniu pomsty, ktorá nás robí ešte nehodnejšími než je ten, kto nám ublížil. Nenávisť sa rodí z prehnanej lásky k sebe samému, teda z nášho egoizmu. Hovorí sa, že viac trpí ten, kto nenávidí, než nenávidený, a je to určite pravda.
 
Prečo odpúšťať?
Odpustenie sa rodí z prirodzeného dobra osoby, alebo z prirodzenej lásky k tomu, kto sa dopustil viny. Rodičia s ľahkosťou odpúšťajú svojim deťom, lebo ich milujú.
Keď sa odpustí veľká vina, hovorí sa, že ten, kto odpustil, je veľkodušný. Ak navyše odpustí aj zaslúžený trest, vtedy je milostivý.
My kresťania odpúšťame aj pre naše evanjeliové zásady. Na chlopni jedného katolíka som videl odznak, na ktorom bol nápis „77X“. Najprv som nechápal jeho zmysel, preto som sa ho na to opýtal. Odpovedal mi, hrdý na svoje biblické vedomosti: “Ježiš povedal Petrovi, aby odpustil sedemdesiatsedemkrát”. (Mt 18, 21)
My, ktorí nasledujeme Ježiša, odpúšťame vždy. Odpúšťame tak, ako nám odpúšťa náš Otec Boh. (Mt 6, 12).
 
Odpustenie a trest
Ak učíme deti, aby sa ospravedlnili, učme ich aj odpúšťať. Odpustenie má úzky vzťah k spravodlivosti. Lenivý syn môže žiadať odpustenie, že zanedbal školu. Rodičia mu istotne odpustia, ale spravodlivosť im káže syna pokarhať a uložiť mu trest, ktorý by ho naučil svedomitosti v plnení svojich povinností. Vina je odpustená, ale syn nemá chodiť za priateľmi, ani pozerať televíziu, aby tak dohnal to, čo zameškal v učení. Nie je to pomsta, je to spravodlivý trest, ktorý by mal syn prijať dokonca s radosťou, lebo rodičia mu odpustili. Pozor však, pretože trest, ktorý ponižuje, je pomstou.
 
Odpúšťam ti, ale nemysli si, že na to zabudnem.
Keď ten, kto ublíži, je milovaná bytosť, spôsobí nám to veľkú bolesť
a rozčarovanie zo straty dôvery v milovanú osobu. Dá sa odpustiť, aj chceme odpustiť, ale ako obnoviť dôveru? Stratili sme ilúziu a znovu sa bude rodiť ťažko.
Ten, kto ublížil a žiada o odpustenie, musí pochopiť, že uplynie veľa času, kým sa pôvodná dôvera obnoví a je na ňom, aby si zaslúžil „zabudnutie“ urážky milovanej osoby.
 
Vaše deti sa naučia odpúšťať...
  • Ak vy, manželia, nedovolíte, aby slnko zapadlo nad vaším hnevom.
  • Ak nepoužívate ten „ľadový zákon“ odplaty, od ktorého hynie zimou manželská láska.
  • Ak ste schopní zmieriť sa aj s tými príbuznými, ktorí vás nemajú radi.
  • Ak sa nenecháte prosiť a nekladiete podmienky, keď vás deti prosia o odpustenie.
  • Ak si vy sami priznáte svoju vinu a v pokore žiadate o odpustenie svojich detí..
  • Ak sa modlíte so svojimi deťmi za ľudí, ktorí vám škodia.
  • Ak od nich žiadate, aby si vzájomne odpúšťali len preto, že sa majú radi.