Rada KBS pre rodinu

 

Väznice sú skutočné peklo. Nielen kvôli telesnému utrpeniu, ktoré ešte viac sťažuje preplnenosť väzníc, a ubližovaniu, ktoré si spôsobujú väzni navzájom, ale predovšetkým kvôli morálnemu utrpeniu svedomia vinníkov a spravodlivému rozhorčeniu nevinných, lebo aj takí tam sú.  

Niektorí sa snažia zmierňovať utrpenie tohto pekla podľa svojich možností a často navštevujú väzňov: matky a manželky. Niektoré vydržia, hoci by odsúdenie bolo dlhé, veľmi dlhé alebo doživotné; iné ich nechajú samých.

Sú aj takí, ktorí pohnutí náboženskými motívmi alebo jednoducho ľudskosťou, tiež navštevujú väznice, prinášajúc útechu, nádej, a nakoniec, vykúpenie. Tieto charitatívne návštevy sa môžu zdať zbytočné tým, ktorí nemajú vieru a náboženstvo stále považujú za „ópium ľudstva“. Preto som sa veľmi potešil pri čítaní novín, ktoré napísali, že Pastoračná komisia pre väznice Arcidiecézy Mexiko odovzdala prostredníctvom kardinála Riveru Carreru dokumenty, ktoré umožnili prepustenie niektorých väzňov, ktorým pomohli dobrovoľníci, ktorí ich navštevovali, plniac tak Ježišovo prikázanie milosrdenstva. Za minulý rok pomohli získať slobodu 230 väzňom. To je veru účinné milosrdenstvo!

 

Slovo milosrdenstvo pochádza z dvoch slov: zmilovať sa, mať súcit a srdce. Byť milosrdný znamená mať súcitné, milujúce srdce. Milosrdenstvo, spolu s radosťou a pokojom, sú dôsledkami lásky, teda charity.

 

Čo je potrebné, aby sme sa dostali do neba? Vari sa mnoho modliť? Neporušovať prikázania? Ježiš od nás žiada, aby sme boli k Nemu milosrdní; a takými sme, keď sa správame milosrdne k najnúdznejším.

Ak sa teda chcem dostať do neba, mal by som sa začať efektívne zaoberať blížnymi, ktorí ma potrebujú.

 

Milosrdenstvo bolo potrebné nielen v minulosti, keď žil na zemi Ježiš pred svojím nanebovstúpením, ale aj v týchto časoch, v ktorých žijeme dnes. Keď nešťastie dosahuje nevídané rozmery, milosrdenstvo sa stáva nevyhnutnosťou a zaoberajú sa ním oficiálne svetové i národné organizácie. Vieme, že OSN a jej dcérske organizácie pomáhajú obetiam vojen, utečencom, hladujúcim. Červený kríž je rytierom dobrovoľnej a nezištnej pomoci trpiacim. V Mexiku a takmer v každej krajine existujú podobné diela, ktoré sa vyznačujú altruizmom a filantropiou. Na katolíckej úrovni máme Charitu, ktorá sa snaží vyjadrovať vieru Cirkvi skutkami.

Všetky tieto hnutia potrebujú tvoju spoluprácu. Miera tvojej angažovanosti závisí na vedomí naliehavosti pomoci tvojim bratom v núdzi. Človek, ktorý dáva svoj čas, svoje peniaze, to čo je a dokáže týmto organizáciám, sa nazýva dobrovoľník. Chcel by si ním byť?

Môžeš ním byť ale aj autonómnym spôsobom, alebo vytvoriť tím z tvojej rodiny alebo susedov. Potrebné je len súcitné srdce a ako si si už určite uvedomil, ty ho máš a majú ho aj tvoje deti, tvoja manželka a všetci tí dobrí ľudia, s ktorými žiješ.

Nie je potrebné hľadať, komu treba pomôcť, sám život nám ponúka možnosti. Stačí mať otvorené oči a viac, než oči, srdce.  

Urobme z našich skutkov milosrdenstva záležitosť rodiny, na ktorej sa všetci zúčastňujeme, každý podľa svojich schopností a veku.

Možno nie je v našich možnostiach adoptovať si vojnovú sirotu alebo ísť zachraňovať postihnutých zemetrasením na druhý koniec sveta, ale určite je pre nás možné robiť spoločnosť osamelému, navštíviť chorého, pomôcť študentovi zložiť skúšku, získať prácu priateľovi, alebo zúčastniť sa na liturgii za zosnulého... toľké veci môžeme urobiť!

 

Na hodinách náboženstva nás učili skutky milosrdenstva, ktoré sa delia na duchovné a telesné.

 

 

 

Tieto skutky milosrdenstva vyžaduje sám Kristus (Mt 25, 31-46); Cirkev dodala ďalší:

 

Myslíme, že skutky telesného milosrdenstva sa dajú vyjadriť jedinou požiadavkou: dávať almužnu.