Rada KBS pre rodinu

 

Robert mal nepríjemnú skúsenosť s prvým zamestnaním. Platili mu dobre a bol rád, že mohol prispieť do rodinného rozpočtu, ale nepáčilo sa mu správanie jeho kolegov. Niektorí, ktorí udávali tón, kazili kolegialitu ohováraním a výsmechom nielen svojich kolegov, ale predovšetkým šéfov. Vedeli všetko o každom z nich a čo nevedeli, to si vymysleli. Najviac ho trápilo to, že tým, ktorých za chrbtom kritizovali, z tváre do tváre im pochlebovali a snažili sa získať ich priazeň darčekmi a oslavami. Ako mohli takto žiť? Odvážil sa dať najavo, čo si o tom myslí a hoci videl, že niektorí kolegovia s ním súhlasili, iní ho považovali za nebezpečného a postarali sa, aby ho vyhodili z práce. Bol zhnusený z toho hniezda zmijí.

Získal ďalšie zamestnanie a stal sa personálnym vedúcim, avšak toto prostredie bolo úplne iné. Život sa niekedy s človekom zahrá... Jedného dňa prišiel žiadať o prácu jeden z bývalých kolegov, ktorí mu predtým robili zo života peklo. Oslovoval ho „pán Roberto“ a cynicky mu pripomenul, že boli kolegovia. Bol to človek schopný, ale z ľudského hľadiska bol škodlivý pre ktorýkoľvek podnik. Nedokázal byť úprimný. Neprijal ho.

 

Medzi nami, úprimnosť nie je len hovoriť pravdu, ale aj konať pravdivo, konať čisto, bez falošnosti a pokrytectva.

Určite úprimným nie je ten, kto pod rúškom úprimnosti hovorí druhým nepríjemné a pokorujúce veci. Takýto človek je bezočivý a nevychovaný, nemá citlivosť ani lásku, aby mohol s druhými žiť. Môžeme a musíme hovoriť pravdu, prednosť má však opatrnosť a úcta, ktorú si zaslúži dôstojnosť a dobrá povesť nášho blížneho.  

 

Deti si zapamätajú úprimné správanie k našim dobrým priateľom, lásku, s akou ich prijímame, a radosť z toho, že s nimi zdieľame najlepšie chvíle nášho života.

Vezmú si ponaučenie, ak vidia, že úctu k učiteľom máme nielen vtedy, keď ich stretneme v škole, ale aj keď o nich hovoríme doma pred svojimi deťmi.

Dávať narodeninové, svadobné a vianočné darčeky je ďalšou príležitosťou ukázať úprimnosť. Ak dávame to, čo nechceme, niečo poškodené, alebo len aby bolo, ukazujeme falošnosť a pokrytectvo. Dať dar je dať kúsok seba samého a láska začína od chvíle, keď sa rozhodneme, čo dáme, závisí od spôsobu ako ho dávame a ako nás zaujíma, či sa dar bude páčiť a bude dobre prijatý. Dar musí byť úprimným vyjadrením lásky a vďačnosti.

 

Dajme si dole masku a ukážme sa, akí naozaj sme. Príjmu nás osoby, ktoré si vážia naše ľudské kvality a budeme sa cítiť slobodní bez toho, aby sme museli predstierať, že sme takí, akí nie sme. Zistíme, že ľudia, ktorí nás prijímajú takých, akí sme, sa nám veľmi podobajú, a že si nás vážia s úprimnosťou.  

Hrať rolu toho, kým nie sme, je únavné a vyvoláva chorobné narušenie rovnováhy.

Boh vidí aj pod našu masku a miluje nás takých, akí sme, nie akí sa snažíme vyzerať.