Rada KBS pre rodinu

 

Na hlavnej ulici mesta Cuautla v štáte Morelos stojí bronzová socha chlapca s delom. Ide o Narcisa Mendozu, ktorého volajú el Niño Artillero, Chlapec Delostrelec. Jeho hrdinský skutok nie je iba peknou historkou vymyslenou z výchovných dôvodov. Stalo sa to v roku 1812, keď kráľovské vojská obliehali pri obliehaní útočisko povstalcov - mesto Cuautla. Obliehanie sa bolestne predlžovalo a generál Juan Nepomuceno Almonte sa rozhodol utvoriť jednotku z detí, ktoré sa stále ponúkali pomôcť pri obrane svojho mesta. Pomáhali pri strážení, doručovaní správ a zásobovaní, a cítili, že takto bojujú za nezávislosť svojej vlasti.

Jedného dňa kráľovské vojsko podniklo útok, ktorý rozprášil povstalcov. Tí začali bezhlavo utekať z bojiska a zanechávali za sebou tých niekoľko diel, ktoré mali k dispozícií. V tej chvíli zmätku malý dvanásťročný Narciso našiel v sebe odvahu pribehnúť k jednému z kanónov a vystreliť na blížiacich sa nepriateľov. Tento výstrel umožnil povstalcom vrátiť sa k obrane a odraziť nepriateľa. Keď sa generál Morelos dozvedel o jeho hrdinskom čine, odmenil chlapca, a historici ho dodnes odmeňujú tým, že zachovávajú jeho pamiatku pre budúce generácie.

 

Aj dnes čítame v novinách o šľachetných skutkoch tých, ktorí obetujú svoj život za lepší svet, niektorí ho riskujú pri záchranných prácach ako hrdinskí požiarnici, ďalší bojujú proti zločinu, a mnohí ďalší vykonávajú práce na pohľad skromné, ale veľmi dôležité pre zmiernenie hladu svojich bratov - ako roľníci, pri liečení chorých - ako lekári a zdravotné sestry, alebo učením tých, ktorí nevedia - ako učitelia.

 

Láska k vlasti je občianskou hodnotou, ktorej sa učíme v rodine, ktorej vzrast sa dáva v škole, a ktorá prináša zrelé plody vtedy, keď sa staneme ľuďmi osožnými pre spoločnosť.

Je pravda, že ju symbolizuje posvätná zástava, hymna, ktorá rozochvieva naše emócie, milovaný štátny znak a mnohé iné symboly, ktoré potrebujeme, aby sme túto lásku konkrétne vyjadrili, ale láska k vlasti ide ďalej, ako je úcta k týmto symbolom.

 

Nesmieme stotožňovať vlasť so štátnou mocou, ktorá nám vládne, ani s ekonomickým systémom, v ktorom žijeme, tie sa môžu meniť, ale hodnota vlasti pretrváva.

Tiež sa nedá povedať, že vlasť tvoria okolnosti ako sú rasa, jazyk, viera, ktorá sa praktizuje, alebo kultúra, ktorú sme prijali od predkov, lebo v týchto časoch je naša spoločnosť obohacovaná prínosom rôznych rás, náboženstiev, jazykov a kultúr tých, ktorí s nami žijú.

My, čo máme spoločnú vlasť, sme zjednotení našou históriou, ktorá sa ďalej píše deň za dňom, našou kultúrou, ktorá prijíma prínos iných kultúr, a našou vzájomnou úctou a toleranciou.

Deti sa učia milovať svoju vlasť, ak ich rodičia učia poznať a milovať svoju krajinu.

Doma sa majú ukazovať vlastenecké symboly s hrdosťou, predovšetkým pri príležitosti sviatkov. Nezabúdajme pri rodinnej modlitbe prosiť Boha za našu vlasť.

 

 

Poznámka prekladateľa: Autor hovorí, že okolnosti, ako rasa, jazyk, viera a kultúra netvoria vlasť. S tým nie celkom súhlasím. Myslím, že tieto veci nie sú len okolnosťami, ale tvoria identitu národa. Ak napr. Slováci prestanú rozprávať slovensky a obrátia na islam, budú nosiť burky a turbany, namiesto kostolov budú stavať mešity, už to nebudú Slováci. A netreba zabúdať na to, že nie každá cudzia kultúra a náboženstvo, ktoré sa v Európe tolerujú, sú pre nás obohatením. Niektoré sa zdajú dnes byť skôr ohrozením. Tolerancia má byť, ale nie len jednostranná.