Hodnota 4: Zodpovednosť

P. Sergio G. Román
 
Aká je to  radosť, keď sa narodí prvé dieťa! V ňom vidia  rodičia svoje splnené nežné sny často ešte z detstva a k nemu sa viažu nové sny zrodené zo štedrej lásky rodičovstva. 
 
Starší súrodenec
Prvé dieťa sa teší všetkej pozornosti otca a mamy. Je mu určená všetka starostlivosť, všetky nežnosti, hračky, oblečenie, o ktorom si nadšení rodičia myslia, že ho prvorodený potrebuje, až kým... nepríde druhé dieťa! Teraz je tu už ďalší milovaný objekt rodičovskej pozornosti a staršie dieťa sa cíti byť odsunuté.
Dieťa začne žiarliť. A tam nastupuje prirodzená múdrosť rodičov: podelia sa so starším súrodencom o zodpovednosť milovať a starať sa o práve narodeného a tých, ktorí prídu po ňom. Starší súrodenec sa stane niečím ako zástupcom rodičov, tým, kto dopĺňa otca alebo mamu.
Táto zodpovednosť, ktorá sa rodí zo súrodeneckej lásky, poznačuje staršieho súrodenca na celý život. Prvorodení získavajú inú výchovu, ako ostatní súrodenci, a hoci sa nám môže zdať nespravodlivé zaťažiť dieťa takou zodpovednosťou, starší súrodenci sa postupne stávajú sebestačnejší, nezávislejší,  schopnejší viesť druhých a čeliť problémom života.
Cena, ktorú získavajú za svoju úlohu byť malými rodičmi je zvláštne miesto, ktoré zaujmú v rodine navždy, na celý život, aj vtedy, keď už všetci súrodenci dospejú. Oni budú putom jednoty súrodencov a tými, ktorí vnesú morálne kritériá do problémov, ktoré sa im predstavia. Je tvrdé byť najstarším, ale dieťa sa  naučí  byť veľmi zodpovednými.
 
Čo znamená  byť zodpovedný?
Zodpovedný je ten, kto si plní svoju povinnosť bez priameho nátlaku. Zodpovedný je slobodný človek, ktorý vie používať svoju schopnosť voliť si. Nie je to zodpovednosť toho, kto si plní povinnosť donútený niekým, kto má autoritu. Zodpovedný je cieľavedomý a je presvedčený; ba plní si povinnosť pohnutý vznešeným pocitom toho, že je to užitočné pre neho samého aj pre jeho blížneho.
Ten, kto si plní povinnosť z donútenia je ako cvičené zvieratko, skrotené strachom alebo záujmom o bezprostredné blaho. Naopak, kto si plní povinnosť z presvedčenia, je slobodný, je ľudský.
Plniť si povinnosť z donútenia spôsobuje únavu, nudu a zanechanie práce hneď, ako prestane dozor toho, kto núti. Zodpovedné plnenie povinnosti prináša spokojnosť a naplnenie a je spojené s vytrvalosťou, až kým nie je práca dokončená. 
Zodpovednosť je zvyk, ktorý sa vytvára nielen mechanickým opakovaním činov, ale aj rastom uvedomenia si, že v nej spočíva vlastný blahobyt i šťastie milovaných bytostí.  
Môžeme povedať, že zodpovednosť vzniká v momente, keď si uvedomíme, že druhí nás potrebujú? Uvedomujeme si, že niečo na tom bude, keď vidíme, ako sa zmenia mladí, keď vstúpia do manželstva a stanú sa rodičmi. Teraz už majú zodpovednosť. 
 
Byť zodpovedným sa učíme
Videli sme, ako sa starší súrodenci obvykle vychovávajú k zodpovednosti. A ostatní?  Mať súrodencov je neustála lekcia lásky a teda aj zodpovednosti. Sama rodina je školou, kde sa učíme byť zodpovedným, aj keď niektorí žiaci podvádzajú a chodia poza školu a stávajú sa tak egoistami. Keď otec alebo mama nie sú dobrými učiteľmi, strácajú dieťa a robia ho nezodpovedným.
 
Nezodpovedný nesie zodpovednosť za nešťastie
Prečo nevstupujú do manželstva ani v chráme ani na úrade? Pretože nechcú vziať na seba zodpovednosť za manželku alebo manžela na celý život! Uprednostňujú spolužitie na skúšku, získať partnera na odhodenie a vyhnúť sa deťom.
Vidíme stále viac mužov, ktorí sa nestarajú o rodinu s výhovorkou, že žena je predsa zamestnaná, a stále viac manželiek, ktoré dokonca živia svojich manželov.
Sú zamestnanci, ktorí sa nesnažia, aby zvýšili svoju produktivitu, ale ako pracovať čím menej a zarobiť čím viac, a čo je najsmutnejšie, mnohí prestávajú byť zodpovednými kvôli sebeckému prospechu.
Zanedbávať svoje povinnosti, nerobiť si svoju prácu, nechodiť na hodiny, nerobiť si úlohy, to všetko nás robí zodpovednými za vlastné nešťastie i nešťastie našich milovaných.
 
Čo robiť, aby naše deti boli zodpovedné
  • Ak si prajeme mať zodpovedné deti, musíme byť sami zodpovední.
  • Musia vidieť, že pomoc a práca v domácnosti nie sú bremenom, ktoré nesieme z donútenia, ale z lásky.
  • Spolu s nimi si plniť povinnosti vlastenecké, sociálne, náboženské a rodinné.
  • Spravodlivo a úmerne rozdeľovať domáce povinnosti. 
  • Kontrolovať, aby si robili úlohy úplne a dobre. 
  • Netrestať ich tak, aby si nemohli splniť záväzky, s ktorými sme ako rodičia súhlasili: ísť na tréning, na farské stretnutie, na kultúrny krúžok.
  • Ak deti dostanú trest, majú si ho odpykať, lebo ak nie, stratíme autoritu.
  • Ak dáme jednému zo súrodencov autoritu nad ostatnými, treba dohliadnuť, aby ju on nezneužil a aby ho rešpektovali.
  • Naučiť deti, aby sa starali o svoje hračky, oblečenie a spoločný majetok. 
  • Domáce zvieratko nie je hračka. Vyžaduje si starostlivosť a spoločnosť.
  • Naučiť ich zarábať a prispievať na domácnosť. 
  • Naučiť ich plniť si svoje školské, spoločenské a pracovné záväzky.