Rada KBS pre rodinu

 

Keď sme dojedli, ja a moji bratia sme sa začali rozprávať o niektorých manželstvách ako príkladoch manželskej lásky a s radosťou sme si uvedomili, že ich je mnoho! Počnúc našimi vlastnými rodičmi – nech im dá Boh večnú slávu – ktorí nám dokázali dať príklad vernosti a tolerancie, a pokračujúc mnohými našimi priateľmi, ktorí dokážu byť dobrými manželmi.

Hovorili sme o jedných manželoch, stvorených jeden pre druhého, ktorí sa vedeli deliť so svojimi záľubami a ktorí sa postavili žiaľu, ktorý prišiel, keď sa im narodil syn s postihnutím. O takých, ktorí, hoci mali veľa detí, adoptovali si ďalšie. O iných, ktorí aj po mnohých rokoch vyzerali ako práve zaľúbení. A o ďalších, ktorým Boh nedal deti, ale ktorí dokázali nájsť vo svojej manželskej láske plnosť svojho ľudského života. O mnohých a mnohých manželstvách, ktoré žili v šťastí. Vďaka Bohu!

 

 - „Práve sa rozvádzam, ale nemali sme deti, lebo ja som sa už v detstve rozhodla, že na seba nevezmem túto zodpovednosť“.

- „Chodíme spolu a aj spolu spávame, ale som ho upozornila, že by sme sa nemali citovo pútať, lebo ja chcem byť slobodná“.

- „Nie som žiarlivý. Viem, že moja žena má milenca a som dokonca ochotný s nimi vytvoriť trojicu“ (vyznanie jedného filmového „umelca“).

- „Som milenkou ženatého muža… nech mi jeho manželka odpustí“.

- „Nechceme sa vziať pod žiadnym zákonom. Ak nám to bude spolu fungovať, tak sa vezmeme o niekoľko rokov“.

- „Ak myslíš na sex, mysli na použitie kondómu“ (reklama v rádiu).

 

Dal sa príliš veľký dôraz na sexuálnu rozkoš, na úkor správnej sexuality ako vyjadrenia jedinečnej a trvalej lásky. Za hlavný cieľ sa považuje ekonomická prosperita a zle pochopený kariérny rast. Dáva sa väčšia dôležitosť zle pochopenej slobode, než zodpovednosť za rodinu.

Kto nás toto všetko učí? Je to posolstvo, ktoré na nás cez médiá neustále útočí. Verná láska k jednému manželovi sa stáva minulosťou.

 

Pravá manželská láska nie je len dôsledkom chémie, ako sa hovorí, ani nielen dôsledkom sexuálnej príťažlivosti, ide oveľa ďalej, odhaľuje vnútornú krásu milovaného a vytvára také silné citové puto, že nemôže bez neho žiť.

Pravá láska si nevolí len partnera do postele, volí si manžela alebo manželku na zdieľanie života a vytvorenie domova, znakom tepla ktorého sú deti želané a prijaté z lásky manželov.

Skutočná manželská láska zjednocuje takým spôsobom, že sa v nich uskutočňuje to, čo hovorí Sväté písmo: „Už nie sú dvaja, ale jedno telo“ (pozri Gn 2, 24).

Mladosť je časom objavovania toho alebo tej, s ktorým budeme žiť to zvláštne Božie povolanie, ktorým je manželstvo. Cesta spasenia a posvätenia veriacich. Zasnúbenie pre kresťanov nie je len spoločným chodením za zábavou, je časom prípravy na celoživotné manželstvo.

Manželská láska nie je len nasledovaním živočíšneho pudu zachovania druhu, nie je to len vytvorenie páru, akoby to boli kanáriky v období párenia, ale je to rozumové a vôľové rozhodnutie, pripravené a zodpovedne plánované, aby mohol byť vytvorený stabilný a trvalý domov.

Pravá manželská láska obsahuje v sebe bezpečie a zodpovednosť. Keď sa dvaja snúbenci rozhodnú sa vziať, je to preto, lebo sú si istí svojou láskou, nie preto, lebo si to chcú vyskúšať.

Manželská láska sa chráni a pestuje cez neustály dialóg a neustálu starosť, ako urobiť manžela šťastným, a spoločne, ako urobiť šťastnými plody ich lásky.

Keď vášeň pominie, alebo sa zmenší, skutočná láska pretrváva a rastie to zvláštne priateľstvo medzi manželmi, ktoré ich vedie k väčšiemu zdieľaniu svojich vnútorných hodnôt. Dvaja manželia, ktorí sa milujú, sú veľmi dobrými priateľmi, ktorí spolu prežívajú radosť zo života.

Pre kresťanov láska rastie, ak je napojená na zdroj lásky, ktorým je Boh. On dáva svoju milosť manželom každý deň, každý moment ich manželského života.