Hodnota 50: Rodina

P. Sergio G. Román
 
Ježiš, dieťa ako každé iné... (Lk 2, 41-50)
Veľmi sa mi páči pasáž z Lukášovho evanjelia, kde sa opisuje príbeh o malom Ježišovi, ako sa stratil a našli ho v chráme. Zdá sa, že aj sv. Jozefovi a Panne Márii sa prihodilo to, čo sa stáva mnohým rodičom, že živosť ich dieťaťa prevýšila ich pozornosť. Rád si predstavujem tú situáciu, keď sa čistí manželia večer prvého dňa cesty stretli a zistili, že ich dieťa sa stratilo. Začali ho hľadať medzi známymi a príbuznými. Rodičia, ktorým sa už niekedy stratilo dieťa, chápu úzkosť Jozefa a Márie. Chvatne sa vrátili do Jeruzalema, do domu Otcovho, do chrámu, cieľa každej púte židovského národa. Veľmi sa mi páči výčitka Márie svojmu nakoniec nájdenému dieťaťu. Rovnaká, ako výčitka každej dnešnej mamy i mám všetkých čias. Ona nemyslí len na seba, ale spája svoju úzkosť s úzkosťou Jozefovou a tak zdvojnásobuje svoje pokarhanie: „Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ A páči sa mi aj mladícka odpoveď, tak trochu podráždená, v obrane jeho skorej zrelosti a samostatnosti. Poukazuje na rané vedomie jeho božstva: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Akoby im hovoril: „Už som veľký, nie som už dieťa, dajte mi slobodu.“ Kde sme to počuli? Hovoria to dospievajúce deti, ktoré sa už necítia byť deťmi a túžia po slobode.
Kiko Argüello, veľký muž Cirkvi, namaľoval ikonu Svätej Rodiny, ktorá sa používa ako symbol Svetových stretnutí rodín. Na nej zobrazil akoby ten moment, keď sa Ježišova rodina vracia do Nazareta po jeho dobrodružstve so slobodou: Dospievajúci Ježiš sa vracia na pleciach svojho otca ako hravé dieťa, ktoré sa snaží uzmieriť si Jozefa. Sv. Lukáš to vyjadruje jasnejšie: „Vrátil sa s nimi a bol im poslušný“, teda odvtedy ich vždy poslúchal. Ježiš, dieťa ako každé iné!
 
Rodina formuje
Kým som bol, kým som a kým budem, vo veľkej miere závisí od mojej rodiny. Rodina nás formuje k dobrému či zlému, a hoci nás nepredurčuje - pretože sme slobodní - vplýva na náš život od kolísky po hrob.
Rodina stvárňuje mužov a ženy budúcnosti a má prvoradú dôležitosť v občianskej spoločnosti, od ktorej musí dostávať potrebnú podporu na zavŕšenie svojho poslania.
 
Útoky na rodinu
Zločinné útoky proti rodine ukazujú zvláštnu zlobu: vražda nenarodených detí, propaganda proti nerozlučnosti manželského zväzku, voľná láska, nezodpovedné používanie sexuality, sebecké odmietanie plodenia, opúšťanie rodičov v starobe, priskorý odchod z domova.
Rodine škodia aj obmedzenia, ktoré spôsobuje morálna alebo telesná bieda: otec, ktorý emigruje hľadajúc prácu, slobodná matka, ktorá zanedbáva svoje deti, lebo im zháňa chlieb, odchod zo školy, deti, ktoré pracujú, chýbajúce prostriedky na živobytie, chýbajúca lekárska starostlivosť, rastúci alkoholizmus a závislosť od drog, telesné a verbálne násilie, neúcta k ženám...
 
Rodina ako hodnota
Vo vidieckom prostredí je rodina faktorom prežitia. Vo veľkých patriarchálnych alebo matriarchálnych rodinách často vidíme, že ak z nejakých dôvodov chýba manžel, strýkovia a tety sa ujmú podpory a sprevádzania manželky a jej detí. V týchto rodinách sa takmer nevyskytujú opustení alebo zanedbaní starí rodičia; stále sa s nimi počíta, sú užitoční a vážení až do chvíle smrti. Vidiecka rodina siaha ďalej než len k manželom a deťom; puto so starými rodičmi, strýcami a bratrancami, hocako vzdialenými, je silné a účinné. To isté sa deje vo štvrtiach miest, kde žijú ľudia usadení po mnoho generácií. Tento druh rodiny, ktorý nazývajú molekulárnym, je hodnotou hodnou úcty.
Fenomén urbanizácie, roľníci sťahujúci sa z vidieka do mesta, vytvoril nový typ rodiny, zameranej na manželský pár a deti, ktorá je izolovaná a nachádza útočisko v malom bytíku, kde ich okolnosti nútia byť nezávislými od druhých. Tento typ rodiny napomáha intímnej blízkosti manželov a obohateniu vzájomných vzťahov medzi rodičmi a deťmi; keďže im však chýba podpora širšej rodiny, potrebujú si vytvoriť svoj vlastný spôsob života. Odtiaľ pochádza potreba takýchto rodín vytvárať spoločenstvo s inými, navštevovať centrá kultúry, udržiavať priateľstvá so susedmi a zapájať sa života náboženskej komunity, aby mohli sociálne žiť, pretože spoločenstvo obohacuje.
 
Rodinná výchova...
  • Členovia rodiny musia mať dôvod na pocit hrdosti, že k nej patria, milovať svoj „dres“.
  • Kresťanská rodina funguje ako domáca cirkev, spoločenstvo viery, lásky a chvály.
  • Úcta k rodičovskej autorite a k dôstojnosti detí vytvára vzťahy plné harmónie, v ktorých strach nemá miesto.
  • Ekonomický blahobyt je dôležitý, nie však na úkor rodinného spolužitia.
  • Každá žena má právo byť matkou „na plný úväzok“.
  •  Nie malá rodina je tá, kde sa žije najlepšie, ale rodina, v ktorej sú rodičia zodpovední a spojení v láske.