Hodnota 52: Synovstvo

P. Sergio G. Román
 
Útulky pre starých (Sir 3, 12-16)
Všimli ste si, že starobincov a domovov pre starých je čoraz viac? Niektoré fungujú z nezištnej lásky. O starých ľudí sa v nich starajú rehoľné sestry, ktoré v tejto službe objavujú, ako milovať Ježiša. Keď sa snažíme umiestniť niektorého opusteného starčeka do týchto domovov, obvykle niet miesta, sú plné, treba zapísať sa do nekonečného zoznamu tých, ktorí čakajú, kým neumrie niektorý starček, aby mohli zaujať jeho miesto.
To isté sa deje v domovoch súkromnej dobročinnosti.
Štátnym domovom zvykne chýbať ľudské teplo, ako to býva pri byrokraticky poskytovanom milosrdenstve.
Súkromné domovy sú výnosným podnikaním, ktoré poskytuje svojim zákazníkom dobré zaobchádzanie, kým platia poplatky, ktoré zvyknú byť vysoké.
Prečo starí odchádzajú do domovov?
Niektorí z vlastnej vôle, aby neboli deťom na ťarchu. Iní preto, lebo deti sa už o nich nemôžu starať. Iní zas preto, lebo ich deti opustili, alebo nemajú deti.
Tí, čo nemajú milosrdenstvo, kruto o týchto starkých vyhlasujú, že majú, čo si zaslúžili, lebo nedokázali dobre vychovať svoje deti ani si získať lásku, ktorú teraz potrebujú.
 
Sú rodičia a rodičia
Deti majú práva a veľmi rady ich pri každej príležitosti vynášajú na svetlo, ale majú aj povinnosti, a nezaškodilo by im ich taktiež vysvetliť.
Cti otca svojho i matku svoju (Ex 20, 12) je priame Božie prikázanie, ktorého miesto je hneď za prvými troma, ktoré sa týkajú uctievania Boha. Rodičom dlžíme nielen lásku, ktorá sa rodí z vďačnosti, že nám darovali život, ale aj úctu a rešpekt, ktorú si zaslúžia, lebo ich rodičovstvo je obrazom Božieho otcovstva.  
Problém nastáva, a to stále častejšie, keď rodičia nerobia česť svojmu rodičovstvu, keď sú nezodpovední, násilní, ubližujúci, alebo keď opustia svoje deti.
Jedno dievča z mojej farnosti som zvykol oslovoať priezviskom, lebo bolo veľmi pekné, ale ma požiadala, aby som ju volal krstným menom. Nemala rada svoje priezvisko, lebo jej pripomínalo otca, ktorý jej veľmi ublížil.
Nepochybne, lásku si treba vedieť získať, a existujú rodičia, ktorí rozsievajú iba strach, hrôzu a vyvolávajú odmietanie. K nim sa nedá pociťovať láska, ale úcta zušľachťuje toho, kto ju preukazuje. Deti sa majú modliť za takéhoto otca alebo mamu.
Stále častejšie vídame, ako sa o vnukov starajú ich starí rodičia a vo svojej starobe sa musia znovu stať rodičmi, lebo ich deti neboli zodpovedné. Títo starí rodičia alebo príbuzní si zaslúžia lásku a úctu detí, ktoré prijali za svoje.
Slobodné matky sa zvyknú trápiť, keď sa ich deti pýtajú na otca. Prosím, neopisujte im falošného otca ani ich nepodporujte v nesplniteľných túžbach. Povedzte im pravdu.
Deti majú poslúchať svojich rodičov, a tiež tých, ktorí ich zastupujú, napríklad učiteľov. Poslušnosť neznamená správať sa dobre len vtedy, keď sa ten, čo prikazuje, pozerá. Hranicou poslušnosti je vlastné svedomie, to znamená, že dieťa má právo neposlúchnuť, keď sa mu prikazuje niečo, čo je v rozpore s jeho svedomím.
 
Dospelosť
Mladí sú veľmi radi, keď dovŕšia osemnásť, lebo to znamená, že sú už dospelí a cítia sa slobodní, ale nie je to tak. „Ten, kto živí, ten prikazuje“, hovorí ľudové porekadlo, ktoré obsahuje jednu celú pravdu: kým sú deti v rodičovskom dome, sú povinní poslúchať vo veciach, ktoré sa týkajú blaha celej rodiny. Ak chcú byť skutočne slobodní, nech sa osamostatnia a živia sa sami, čo nie je u nás zvykom a ani sa to neodporúča pretože mladí ešte nie sú skúsení.
Kým žijú v rodičovskom dome, majú povinnosť zodpovedne pristupovať k svojmu štúdiu, pomáhať pri domácich prácach, žiť v súlade so svojimi rodičmi a súrodencami a ekonomicky prispievať, keď si nájdu zamestnanie.
Ak deti ostanú slobodné a preto chcú ostať v rodičovskom domove, rodičia musia pochopiť, že sú starší, ustálení a zodpovední, a rešpektovať ich rozhodnutia, ak tým nenarúšajú poriadok v rodine.
 
Keď sa úlohy vymenia
Keď sa rodičia dožijú staroby, je rad na deťoch, aby sa o nich zodpovedne postarali, kým si ich nepovolá Boh. Starí rodičia majú právo byť súčasťou domova, ale musia byť múdri, lebo už nemajú inú autoritu, než morálnu, ak si ju dokázali získať.
 
Dobrý syn...
  • Nikdy nehovorí: „ja som ťa neprosil, aby som sa narodil“, ani „je to tvoja povinnosť“.
  • Neodchádza z domu, lebo chce byť slobodný.
  • Neodpovedá neúctivo na rodičovské napomenutia, ani im neprejavuje vzdor.
  • Dáva najavo to, s čím nesúhlasí, aj o tom diskutuje, ale poslúcha.
  • Žije v súlade so svojimi súrodencami.
  • Neoddeľuje sa ani nevytvára tichú domácnosť.
  • Nehovorí svojim rodičom, že je ateista, aby sa im pomstil.
  • Nevedie iný život mimo svojho domova.
  • Pamätá na to, že ten, kto nepracuje, nech ani neje.