Kongres rodín vo Filadelfii očami priameho účastníka
ŠTVRTOK 24.9. DOOBEDA
Gabrela a Juan Francesco Guardia: Dar od Boha: Význam ľudskej sexuality
Sme odlišní ako muži a ženy. Keď Boh stvoril človeka stvoril nás ako muža a ženu. Po stvorení Adama nestvoril ďalšieho muža? /aplauz v sále/.
Sexualita je od prirodzenosti impulzom ku vzťahu jedného človeka k druhému a to prostredníctvom pozvania k spojeniu úplne ľudského, plného lásky, úprimného, totálneho, plodného. Ďalšia definícia hovorí: sexualita je hlboká súčasť každej osoby. Dospelosť každej osoby je potom v schopnosti rozumieť načo slúži a vedieť ju ovládať, usmerniť, uchopiť ju vo svojom živote ako úlohu, z pohľadu psychického, duchovného, telesného. Sexualita je impulzom ku vzťahom, ktoré majú viesť k naplneniu.
V škole nás učili, že v tele máme rôzne orgány, ktoré zabezpečujú rôzne telesné funkcie. Takmer všetky orgány majú muži a ženy identické. Avšak reprodukčné orgány sú v plnej miere komplementárne. Trvá veľmi dlho, aby človek dozrel v tejto oblasti. Okrem telesného rozmeru však ešte dlhšie trvá, kým človek dozrie psychologicky a duchovne. Sexualita nie je rozmer iba biologický. Zahŕňa rozmer biologický, chromozomálny, telesný, ale aj vôľový, duchovný, psychologický...
Nie sme zameraní iba na reprodukciu, sme určení na znovukreáciu z lásky. Máme mnohé impulzy príťažlivosti telesnej, alebo behaviorálnej... Človek je povolaný k niečomu oveľa väčšiemu ako len k reprodukcii. Je povolaný k znovukreácii z lásky.
Ak by sme nemali pravidlá, každý by si robil, čo chce. Boh vložil do nás signály, akoby taký semafor, ktorý nás má viesť po ceste života. Kto nerešpektuje signály, ktoré Boh vložil do nášho vnútra, veľmi rýchlo narazí, stane sa mu nehoda.
Viktor Frankl píše, že sexuálne impulzy v nás majú povolanie dozrievať v osobnosť, vteliť lásku, iba vtedy môžeme mať skúsenosť radosti, ktorá je vtelená.
Veľký problém človeka je žitie sexuality ako objekt obchodu s citmi. Hanblivosť je ťažká v našej dobe perverzie... Čistota je však potvrdenie, ktoré potvrdzuje lásku v ktoromkoľvek okamihu života. Wojtyla povedal, že dať sa znamená formovať vlastnú slobodu na schopnosť byť darom. Ak toto chýba, hriechy na poli sexuality uzatvárajú osobu na objekt obchodu. Je veľa spôsobov prejavenia emócií... priateľstvo, náklonnosť, ...., ale žiaden z týchto vzťahov nemôže byť prejavený genitálnym spôsobom, pretože to je výlučné spojenie pre manželov /aplauz/.
Láska je náročná, vyžaduje vzťah exkluzívny, trvalý, výlučný.
Je falošné tvrdenie, že celibát je proti prírode. Nie všetci to chápu. Pochopia to tí, ktorí majú lásku k Bohu. Ján Pavol II. povedal, že je to dar od Boha pre svet. Ako môžeme žiť celibát? Iba v čnosti, ktorá má svoj prameň v krste. Sv. Ján pripomína tento moment, v ktorom ho Ježiš povolal. Píše, že bola desiata hodina. Ty, ktorý ma počúvaš, pamätaj si hodinu, v ktorú ťa Boh volá. Je to dar na celý život.
Tam, kde sú dve osoby v jednom tele, aj duch sa má stať jedným. Manželia nežijú však výlučne pre seba. Žijú pre Krista. Kresťania si musia byť vedomí povolania na cestu svätosti. Je to nadprirodzené poslanie. Dať výchovu deťom, namáhať sa pre misiu, od tejto misie závisí aj radosť. Láska znamená sériu povinností, nových úloh, ktoré však majú priviesť k plnosti. Úlohou lásky je priviesť človeka k Bohu. Ja si beriem za úlohu milovať ťa v dobrom i v zlom a posväcovať tvoj život. Manželstvo má inštitucionálny rozmer, to znamená že obsahuje existenciálne dôsledky pre človeka i spoločnosť. Nie všetky vzťahy majú takéto poslanie.
Z rodiny pramení aj prevencia pred násilím. Hnev a násilie nás neprivádzajú k žiadnym výsledkom, okrem iného to vôbec nie sú kresťanské čnosti.
Čo sa týka ideológie gender, je to niečo čo je tsunami dnešnej doby. Musíme sa na túto ničivú vlnu pripraviť - byť lepšími manželmi, otcami, matkami, bratmi, deťmi, kňazmi, apoštolmi. /aplauz/ Ideológii gender chýba hanblivosť, chýba morálnosť, človek sa stáva stále viac objektom na používanie podľa vlastných chúťok. To isté sa týka antikoncepcie, ktorá uzatvára človeka pred misiou, plnosťou lásky, milosťou Boha. To čo chceme urobiť je odovzdať bielu stranu, svoj súhlas Bohu, na ktorú on môže napísať svoj príbeh lásky.
Pornografia dáva ti potešenie?
Používaš antikoncepciu?
Každý deň milióny užívajú tabletku po. Nikdy sa tak neznížilo množstvo potratov, ako to tvrdia štatistiky. Stali sa len skrytými. A ďalšia vec - keď raz odovzdáš svoj životopis do rúk Boha v jeho Kráľovstve, čo v ňom bude napísané? Budú v ňom riadky, ktoré On napísal do Tvojho života, alebo sa chceš pred ním prezentovať iba so svojimi riadkami?
ŠTVRTOK 24.9. POOBEDE
BISKUP ANTONIO TAGLE Z MANILY - FILIPÍNY: Rodina domov pre zranené srdce
Známa osobnosť, každý týždeň robí TV katechézy, má pol milióna priateľov na facebooku, člen Pápežskej rady pre rodinu.
Moja prednáška bude reflektovať rodinu, ktorá má zranené srdce. Chcem vás pozvať spoznať rôzne typy rán, ktoré majú dnešné rodiny. Potom sa otvoríme Kristovi.
Srdce nie je iba orgán, ktorý je skrytý. Zranené srdce hovorí o zranenej osobe. Všetci sme boli zranení. Všetky rany bolia. Ešte viac sú bolestné rany, ktoré sa prichádzajú od členov rodiny. Svätosť rodiny je zranená, keď sa rodičia hádajú o peniaze, bratia o dedičstvo. Toto je tajomstvo každej bolesti. Rany sú početné, rôzne a bolestné. Finančné ťažkosti, nezamestnanosť, nedostatok vzdelania, základných životných potrieb, politiky, ktoré preferujú mimomanželské vzťahy , zneužívanie detí, prostitúcia, nové formy otroctva, etnické kalamity, nútené migrácie,
bezdomovci, vojny, ... ešte ani toto nie je to úplný zoznam...
Rany robia ľudí viac labilnými na manipuláciu a aj na zlo a hriech. Niektoré osoby upadajú do kriminality, lebo sú zranené. Rozdelenie rán je vnútorné a vonkajšie. Neviem viac kto som, neviem či som členom tejto rodiny, nemám dom - takúto skúsenosť majú zranené osoby. Osoby, ktoré sú bez strechy vlastného domova. Čo je to domov? Domov nie je merateľný metrami štvorcovými podlahovej plochy. Domov je dar prítomnosti osoby, ktorá miluje. Pamätám si na jednu pieseň, ktorá hovorí: Stolička je stolička, aj keď si nikto na ňu nesadne. Ale dom nie je domov, ak v ňom niet nikoho, kto ťa objíme, kto ťa príjme... Nerobte chybu, že budete žiť sami, prosím, urobte to, aby domy boli plné. Hľadaj spôsob ako byť zaľúbený. Toto je domov, prítomnosť lásky, tajomstvo Krista...
Božie kráľovstvo je uzdravenie zranených. Božie kráľovstvo je to, ktoré uzdravuje chorých, rekonštruuje vzťahy, keď Boh kraľuje, osoby sa stávajú vykúpené, uzdravené. Tam, kde Boh kraľuje, osoba je uzdravená. Ježiš je pohnutý utrpením.
Všetci poznáme podobenstvo o milosrdenstve. Stratenú ovcu, denár, márnotratný syn...
Všetky tri podobenstvá sa končia oslavou, pretože to, čo sa stratilo, sa vrátilo domov. Ranená ovečka bola chorá, zranená. Z praktického hľadiska pastier by nemal nechať 99 percent zdravých a hľadať tú, ktorá je zranená. Prečo to robí? Iba z jedného dôvodu. Tá zranená ovečka je moja ovečka a ak nemôže prísť sama domov, ja ju donesiem domov.
Starší syn sa háda s otcom, ale otec mu pripomína: tento tvoj brat, tvoj brat, rozumieš?... Ak ho ja neprinesiem na svojich pleciach, kto ho prinesie naspäť domov? Ježiš nielen uzdravuje naše rany, ale on vstupuje do našich rán. On vie, čo to znamená byť stratený, zranený, nemať domov. Vie, čo to je zrada priateľa, pokorujúca smrť na kríži, ktorý bol určený pre kriminálnikov. Ježiš uzdravuje, lebo bol ranený. Uzdravuje tak, že vstupuje do našich rán a transformuje naše rany na triumf vzkriesenia. Aj náš život sa môže stať cestou spoluúčasti, lásky, pochopenia.
Túžba po uzdravovaní od rán, ktoré máme vo svojom živote nás privádza do Cirkvi. Diecéza, farnosť, alebo ešte viac rodina, teda malá domáca Cirkev. Cirkev pokračuje v ohlasovaní uzdravovania. Čo vidím v našich rodinách? Keď sa môžem pochváliť, tak sa hrdo priznám: to môj syn, moja dcéra... Keď ale syn alebo dcéra urobí chybu, hovorím: to tvoja dcéra, tvoj syn, ako je to možné? Čo sa stalo s našou domácou Cirkvou? Kde je tam zmierenie, uzdravenie, spoločenstvo? Poznáte príbeh z evanjelia o tých, ktorí chcú, aby Ježiš uzdravil ich chorého priateľa? Nemohli sa k Ježišovi nijako dostať. Bolo okolo stále veľa ľudí. Museli sa výjsť a otvoriť strechu... aj Cirkev chce dnes otvoriť nielen dvere a niekedy aj strechy na uzdravenie...
Každé uzdravenie je dar od Boha. Uzdravenie je najlepšie v spoločenstve, v domácej Cirkvi, v objatí. Spoznajme vlastné rany. Nemôžeme mať strach z temnôt. Musíme prijať, že Cirkev je nemocnica. Často, keď hľadáme a prosíme o uzdravenie nášho blížneho, musíme byť veľa, veľa ticho. Veľmi dôležité je totiž rozlišovanie, čo chce Boh? Ako si ma chce použiť?
ŠTVRTOK POOBEDE WORKSHOP
Chistopher West: Túžba po nekonečnej láske, sexualita v Božom pláne.
Nevedel som, že moje túžby po intímnej láske majú niečo spoločné s Bohom. Počul som: tvoje túžby sú hriešne. Musíš ich potlačiť. Chcel som byť dobrý, ale moje city ma premohli. Bol som tak hladný... Posolstvom našej doby je: ak si hladný choď do rýchleho občerstvenia: fast-food. Ak si hladný ako som ja, zober si mc donald a nehľaď na zákony zdravej výživy. Skúšali ste už niekedy jesť hamburgery jeden mesiac každý deň? Výskumy hovoria, že riskuješ smrť. Záleží od ďalších okolností, ale určite ťa bude bolieť brucho.
Hlavné nebezpečenstvo v prežívaní náboženstva je dezinkarnácia. Naše náboženstvo je o viere vo vtelenie Boha. Sv. Ján vo svojom liste hovorí, že ten kto nevyznáva, že Kristus prišiel v tele je Antikrist. Veríme, že Boh má čo do činenia s naším telom?
Keď som mal asi 20 rokov, Boh sa dotkol môjho srdca a povedal: Christofer, ja som ti dal tieto túžby do srdca. Bolo to niečo úplne nové. Doteraz som počul, že moje túžby po láske sú hriech. Môžeme sa stať stoikmi alebo mystikmi. Čo urobí stoik so svojimi túžbami? Potlačí ich. Každý z nás je povolaný k mystickému životu. Nielen sv. Páter Pio, nielen sv. František z Assisi, všetci sme povolaní byť mystikmi.
Tí, ktorí sa stratili vo svojich túžbach, stratili menej ako tí, ktorí stratili svoje túžby! Pozor, obaja niečo stratili, oba stavy neprišli k plnosti, ale ten kto stratil túžby stratil viac.
Ja sa vám priznám, milujem jedlo. Prečo Boh urobil chuťové poháriky? Neprijímame stravu len ako zdroj energie, ale máme cítiť chuť a radovať sa!
Milujem cukríky, takže zjem všetky, ktoré mám? Mám niekoľko možností:
1. Potlačím svoju túžbu - budem stoikom.
2. Urobím všetko preto, aby som dostal ďalší balíček a potom ďalší ... ale kam prídem!? ... je to je otroctvo.
3. Ale je aj tretia možnosť, začať ďakovať Bohu za chuť cukríkov a tešiť sa na nekonečnú sladkosť, ktorá bude na Jeho hostine v Kráľovstve.
To isté sa dá robiť s každou túžbou... preto sa musíme stať mystikmi.
Celé Sväté písmo od začiatku po koniec je príbeh lásky. Ak to nechápeme, nevieme čo je kresťanstvo. Nemôžeme študovať svet a prísť k záveru, že Boh miluje neplodnosť a sterilitu. Pozrite sa na kvety. Pozrite sa na ružu. Neviem či ste si to niekedy uvedomili, ale kvety sú tými najkrajšími reprodukčnými orgánmi prírody. Preto muž dáva žene kvet. Chcem byť s tebou plodný... Človek je pritom vrchol stvorenia. Ak sú také krásne kvety, o čo viac človek?