Podnety pre kňazov a rodiny na prežívanie pôstu v kontexte konfliktu na Ukrajine

V súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine a v kontexte 40 dní svätého pôstu členovia Rady KBS pre rodinu v spolupráci s odborníkmi pripravili niekoľko inšpirácií a tipov pre praktické prežívane svätého pôstu v rodine.
Rodičia sa zo dňa na deň ocitli pred novým druhom otázok svojich detí. Mnoho článkov o tom ako rozprávať s deťmi o vojne už bolo publikovaných, takisto vzniklo viacero charitatívnych a humanitárnych iniciatív. Členovia Rady pre rodinu sa zamerali na zozbieranie tipov a podnetov pre kňazov vo farnostiach, ktoré môžu ponúknuť ako inšpiráciu na prežívanie pôstneho obdobia rodinám aj v kontexte vojnového konfliktu na Ukrajine.
Sú tri skutky pokánia, ktoré navrhuje evanjelium - modlitba, pôst, almužna. Konkrétne pokánie vždy posilní, formuje a obnovy srdce človeka, spoločenstvo, rodinu.
 

Podnety pre rodiny

Podnety na rozhovory rodičov s deťmi o vojne

Dať odpoveď. Téma vojny na Ukrajine sa dnes pred deťmi nedá skryť. Niektoré deti sú schopné pýtať sa priamo, no mnohé deti ešte nedokážu formulovať pocity do viet, a predsa môžu prežívať pocity neistoty, strachu, straty bezpečia. Možno to nevyjadria slovami, ale určite vnímavý rodič zachytí zmenu správania, nálady. V každom prípade, v dnešnej situácii je veľmi vhodné a dôležité, aby deti na vypovedané, ale aj na nevypovedané otázky dostávali odpovede od najbližších v rodine, od ľudí, ktorým dôverujú. 
 
Pocit bezpečia. Ak dieťa vyjadrí slovami svoje pocity, rodič by mal mať vždy na mysli, že nie je potrebné dieťaťu podať všetky informácie. Dieťa sa pýta preto, lebo chce nanovo získať pocit istoty a bezpečia, a takto by mal rodič viesť rozhovor. Treba preto podporiť u dieťaťa pocit, že je v bezpečí.
 
Ak sa dieťa nepýta. Ale dnes je potrebné komunikovať na túto tému v rodine aj s deťmi, ktoré sa priamo nepýtajú. Preto rodič by mal veľmi citlivo a cielene hľadať príležitosť ako mu dať odpovede na nevypovedané otázky. Určite nie je vhodné, aby deti mali informácie o vojne na Ukrajine len z televíznych novín, z rádia, zo sociálnych sieti, od kamarátov. Z týchto kanálov dostanú len informácie, ale nie odpovede a podporu na ich pocity, obavy a neistoty. To isté zažívame dnes aj my dospelí, a preto je naivné si myslieť, že deti to nevnímajú, alebo že sa ich to nedotýka. 
 
Médiá. Je tiež veľmi dôležité, aby rodič zvážil, nakoľko a ktoré dieťa môže vystaviť priamo týmto informáciám, obrazom a komentárom z médií. Pre malé deti je dnes spravodajstvo v akejkoľvek mediálnej forme, nevhodné kvôli silným obrazom a obsahom, ktoré môže byť pre ne náročné spracovať. U adolescentov to vždy závisí od ich zrelosti a od toho ako rodič je schopný pred dieťaťom spracovávať tieto informácie a viesť rozhovor s cieľom. 
 
Rozhovor a cieľ. V aktuálnej situácii je viac ako inokedy potrebné vyzdvihnúť dva dôležité pojmy - viesť rozhovor a cieľ. Cieľom by nemal byť hnev. Cieľom by malo byť – viesť deti k empatii, solidarite, nádeji . A to modlitbou, konkrétnymi skutkami a pôstom.
 
Obozretne. Hovoriť o realite ale bez zbytočného strašenia a zbytočných detailov. Popísať stav, nezahmlievať, ale vyhnúť sa zovšeobecňovaniu a tomu aby si vytvárali názor na nejakú krajinu a národ. Aj rodičia potrebujú byť ostražití v tom ako vyjadrujú svoj hnev. Je potrebné odlíšiť hnev, ktorého príčinou je jednotlivec, alebo malá skupina a rozlišovať medzi nevinnými, ktorí sú v mocenských službách.
 
Orientácia na empatiu. Mnoho detí má z vojny strach, rozhovory a verbalizované obavy rodičov často zneisťujú aj deti. Preto je veľkou výzvou, ako s touto témou pracovať propozitívne a proaktívne, ako deťom pomáhať zvládať strach a obavy a premieňať ich na empatiu a čnosti?
 
Pozitívne. Tému vojny je možné predstaviť aj pozitívne. Skrze denné víťazstvá a zázraky, ktoré môžu rodičia primerane veku zreferovať svojim deťom. Napr. pri večernej modlitbe. Zvlášť tu treba dbať na to, aby večerná modlitba s deťmi nevzbudzovala strach, ale nádej.
 
Rozhovor o solidarite s ukrajinskými a ruskými rodinami. Vo formácii detí je dôležité nenabádať deti k nenávisti, nedeliť vojakov na dobrých a zlých... Slnko vychádza nad dobrých a zlých... (Porov. Mt 5, 45). Vojaci na oboch stranách sú nútení byť vzdialení od svojich rodín...
 
Formácia k solidarite. Téma vojny je príležitosťou pre formáciu detí i rodičov k solidarite, súcitu, empatii, veľkodušnosti. Je príležitosťou pre rozhovor s deťmi o kreatívnych možnostiach pomoci ich kamarátom (krabička na peniaze za nezjedené sladkosti, škatuľa na potrebné veci, oblečenie, obrázok/pohľadnica, modlitba, pôst, zriekanie sa, nákup, príspevok na zbierku z vlastnej pokladničky...). Rodičia môžu deťom pomôcť uvažovať o tom, ako môžu pomôcť svojim kamarátom na Ukrajine užitoční.
 
Služba. Reálny kontakt detí (vzhľadom na ich vek a zrelosť) s realitou rodín (na hraniciach, ubytovniach, pri ubytovaní v rodine, pri službe vo farnosti) môže byť formačný. Vhodné zvlášť pre staršie deti.
 

Podnety vo farnosti

Podnety je potrebné upraviť podľa okolností a možností konkrétnych farností. 
 
Spoločné modlitby v chrámoch. Motivačná výzva na modlitby rodín, ľudí spolu so svojimi pastiermi v chrámoch za mier a pokoj (napr. ruženec, adorácia, krížová cesta, modlitby za mier). Aktuálne pandemické opatrenia to umožňujú. Táto situácia môže byť príležitosťou na opätovné pozvanie rodín do chrámov.
 
Príhovor kňaza. Kňazi vo farnostiach sú po pandémii vystavení novým témam (napr. pôvod zla, otázka ľudskej slobody) ale aj formy ich prezentácie pred veriacimi – na sv. omši/liturgii, v osobných rozhovoroch? Pri príhovoroch na liturgických sláveniach je dobré brať do úvahy aj prítomnosť detí. 
 
Katechézy pre rodičov. Kňazi môžu pomôcť rodičom teologicky zodpovedať otázku pôvodu zla, ľudskej slobody, ale aj na otázky detí: Prečo je na svete zlo? Prečo ľudia bojujú? Prečo nevinní ľudia trpia? Prečo Boh nezasiahne? Prečo sú ľudia zlí? A to skrze katechézy, úvodníky vo farských časopisoch, články na web-stránke farnosti.
 
Modlitbová adopcia rodín. Rodina si duchovne adoptuje a spojí sa s Bohu známou/neznámu rodinou a sprevádzala ju modlitbou (napr. novénou k sv. Jozefovi , ochrancovi rodín, každodenným ružencom/desiatkom, akatistom…)
 
Rodiny rodinám. Rodina si vo farnosti vezme pod patronát konkrétnu utečeneckú rodinu žijúcu vo farnosti, nadviaže s ňou priateľstvo, uvedie ju do farského spoločenstva a vezme si je pod svoj patronát. 
 
Služba blízkosti. Služba blízkosti otcov rodín, kňazov v službe deťom a mládeži… Služba žien a matiek opusteným ženám a matkám… Služba detí svojím kamarátom. Skrze budovanie priatelstva ale i praktickú oporu (doučovanie slovenčiny, opatrovanie detí, odborná pomoc, sociálna integrácia /škola, úrady/, logistika, nákupy, finančná pomoc). 
 
Deň bratstva. Farnosť pozve na kultúrny program utečencov bývajúcich vo farnosti a pripraví spolu s nimi i pre nich program, kde im predstaví farnosť, ľudí v nej žijúcich. Deti i rodičia z oboch strán si môžu nachystať kultúrny medzinárodný program.
 
Agapé po sv. omši/liturgii. Farnosť vytvorí/ponúkne priestor pre rodiny na budovanie vzťahov a priateľstiev. 
 
Integrácia do existujúcich farských aktivít a spoločenstiev (eRko, mládežnícke/rodinné stretká, spevokoly, tábory, výlety…)
 
Vytvorenie farskej databázy možnosti dočasného ubytovania a spolupráca s príslušnými organizáciami. 
 
Koordinácia praktickej farskej pomoci. Výber koordinátorov/kontaktných osôb dobrovoľníckej pomoci vo farnosti, ktorí by sledovali aktuálne potreby. Zároveň by boli v kontakte s dôveryhodnými organizáciami.
 

Knižné tipy

Mnoho rodín je násilne rozdelených – fyzicky, muži museli ísť do boja, rodiny sú bez otca. Vysvetliť deťom, kto sú utečenci, prečo utekajú, čo potrebujú, ako im my konkrétne môžeme pomôcť a pod. je dôležité, ale aj náročné. Knihy sú vhodné na čítanie rodičov s deťmi, na scitlivovanie témy migrácie a vcítenia sa do prežívania iných detí.
 

Prvý stupeň ZŠ

Slony kapitána Migranta (Miroslava Grajciarová)
Táto kniha je písaná detskejším jazykom a je vhodná pre deti už od veku 3 rokov. Keď začnú padať horiace hviezdy na džungľu, sloní domov je zničený. Aby slony prežili, poslali malé sloníčatá do bezpečnejšej krajiny. Sloníčatá sa v novej krajine stretávajú s neprijatím a trvá nejaký čas, kým sa sloníčatá začnú v novej krajine cítiť bezpečne a šťastne.
 
Veľmi málo sa hovorí o osobných príbehoch a ceste, ktorú musia prejsť utečenci. Táto kniha vznikla na základe osobných výpovedí migrantov z rôznych krajín.
 
Otec spolu so synom utekajú cez mestá, krajiny aj kontinenty, kde sa stretávajú s nepriateľstvom a nepochopením. Obyvatelia miest zosobňujú vlastnosti, ktoré hovoria o predsudkoch, odmietaní čokoľvek cudzieho a ospravedlňovaní nezáujmu o osudy iného človeka.
 
Kniha určená pre základné školy, učitelia ju využívajú ako metodický materiál pri výučbe dejín 2. svetovej vojny.
 

Druhý stupeň a stredná škola

Počas prvej svetovej vojny otec rodiny odchádza na front. O štyri roky neskôr jeho syn Alfie zistí, že otec žije a vydá sa na cestu za ním.
 
Príbeh dvoch chlapcov vo vojnovom čase, ktorý nemôžu nijako ovplyvniť
 
Vojna očami dieťaťa. Príbeh odohrávajúci sa počas 2. svetovej vojny, kedy sa chlapec zo sirotinca ocitne v službách Hitlera. Príbeh o zrade, morálnej zodpovednosti a odpustení. Chlapec sa nakoniec musí rozhodnúť, na čej strane stojí.
 
Téma holokaustu
Príbeh o tom, ako sa pokojný život plný lásky a istoty v rodinnom prostredí radikálne zmení po obsadení krajiny nacistami.
 
Kniha má dve časti. Zaša je príbeh o vojne, nenávisti, ale aj o nádeji a láske.
 

Pre dospelých 

Moje skutočné meno je Hanna (Tara Lynn Masihová)
Hanna Slivková má len 14 rokov, keď Hitlerova armáda prekročí hranice Ukrajiny. Hanna sa so svojou rodinou a niekoľkými ďalšími rodinami ukrývajú v podzemných jaskyniach. Pod zemou bojujú s chorobami a hladom, no napriek tomu sa snažia  zachovať si vieru a ľudskú dôstojnosť.
 

Užitočné materiály

Užitočné odkazy

 

Modlitba sv. Františka o pokoj

Pane Ježišu, urob ma tvorcom pokoja,
aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť,
odpustenie, kde sa množia urážky,
jednotu, kde vládne nesvornosť.
Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia,
vieru tým, čo pochybujú,
nádej tým, čo si zúfajú,
svetlo tým, čo tápu vo tmách,
radosť tým, čo smútia.
Daj, aby som sa snažil
skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali,
skôr chápať iných, než aby mňa chápali,
skôr milovať iných, než aby mňa milovali.
Pretože len keď dávame – nadobúdame,
len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých,
len keď odpúšťame, dostáva sa nám odpustenia,
len keď odumierame sebe, povstávame k večnému životu. Amen