Rada KBS pre rodinu

6. Kňazi majú v medziach svojej právomoci podiel na poslaní Krista ako Hlavy a Pastiera a v mene biskupa zhromažďujú rodinu Božiu ako jednotne zmýšľajúce bratstvo a skrze Krista ju privádzajú v Duchu k Bohu Otcu. Na vykonávanie tejto služby, ako aj ostatných kňazských povinností sa udeľuje duchovná moc, a to na budovanie. A pri budovaní Cirkvi kňazi sa musia správať k všetkým podľa príkladu Pánovho s nevšednou ľudskosťou. Avšak nesmú zaobchádzať s ľuďmi podľa ich chúťok, ale podľa požiadaviek kresťanského učenia a života, poučujúc ich, ba aj napomínajúc ako milované dietky podľa slov Apoštola: „Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou (2Tim 4,2).

Preto pripadá kňazom ako vychovávateľom vo viere starať sa osobne alebo prostredníctvom iných, aby sa jednotliví veriaci viedli v Duchu Svätom k zveľaďovaniu svojho povolania podľa evanjelia, k úprimnej a činorodej láske a k slobode, ktorou nás Kristus oslobodil. Málo osožia ceremónie, čo ako pekné a organizácie, čo ako prekvitajúce, ak nie sú spôsobilé vychovávať ľudí k dosiahnutiu kresťanskej zrelosti. Dospieť k tejto kresťanskej zrelosti im pomáhajú kňazi, aby sa naučili poznávať v udalostiach samých - tak významných, ako aj všedných - čo si okolnosti vyžadujú a aká je vôľa Božia. Kresťania sa majú ďalej naučiť žiť nielen sami pre seba, ale podľa požiadaviek nového prikázania lásky nech si navzájom pomáhajú, každý podľa toho, aký dar milosti prijal, a tak nech všetci plnia po kresťansky svoje povinnosti v ľudskej spoločnosti.

A hoci majú kňazi záväzky voči všetkým, predsa osobitne sú im zverení chudobní a slabší, s ktorými sám Pán prejavoval spolupatričnosť a ktorým hlásať evanjelium sa udáva za znak mesiášskej činnosti. Osobitná starostlivosť sa má venovať mládeži a okrem toho manželom a rodičom. A je želateľné, aby sa tieto skupiny priateľsky schádzavali, a tak si navzájom pomáhali a umožňovali žiť plnším kresťanským životom aj v neraz ťažkých podmienkach. Kňazi nech nezabúdajú, že všetci rehoľníci a rehoľnice, ako význačná zložka v dome Pánovom, si zasluhujú osobitnú pozornosť, aby sa duchovne zdokonaľovali na osoh celej Cirkvi. Konečne nech sa najväčšmi starajú o chorých a zomierajúcich, nech ich navštevujú a posilňujú v Pánu.

No úloha duchovného pastiera sa neobmedzuje iba na starosť o jednotlivých veriacich, ale sa osobitným spôsobom rozprestiera aj na utváranie naozajstnej kresťanskej pospolitosti. Aby sa však náležite pestoval duch vospolnosti, musí v sebe zahrňovať nielen miestnu, ale aj všeobecnú Cirkev. A miestna pospolitosť sa nemá starať iba o svojich veriacich, ale preniknutá misijnou horlivosťou, má pripravovať všetkým ľuďom cestu ku Kristovi. No zvlášť sa jej zverujú katechumeni a neofyti, ktorých treba postupne vychovávať k poznaniu a osvojeniu si kresťanského života.

Ale nebolo by vôbec možné budovať kresťanské spoločenstvo, keby nemalo svoje korene a svoj stredobod v slávení najsvätejšej Eucharistie. Tuná má teda mať svoj začiatok každá výchovná snaha o ducha pospolitosti. Aby však slávenie Eucharistie bolo úprimné a dokonalé, musí privádzať k rozličným skutkom kresťanskej lásky a vzájomnej pomoci, ako aj k misijnej činnosti a k rozmanitým spôsobom vydávania kresťanského svedectva.

Okrem toho cirkevná pospolitosť uplatňuje láskou, modlitbou, príkladom a skutkami pokánia skutočné duchovné materstvo voči dušiam, ktoré sa majú priviesť ku Kristovi. Ona je totiž účinným nástrojom, ktorý ukazuje a uľahčuje cestu ku Kristovi tým, čo ešte neveria, a veriacich zas povzbudzuje, pripravuje a posilňuje do duchovného boja.

Pravda, kňazi sa pri budovaní kresťanskej pospolitosti nikdy nedávajú do služieb nejakej svetskej ideológie alebo strany, ale ako hlásatelia evanjelia a pastieri Cirkvi sa venujú duchovnému vzrastu Tela Kristovho.