Rada KBS pre rodinu

 

V mnohých našich kostoloch sa pripravuje slávnosť našich prvoprijímajúcich detí. Prvé sv. prijímanie je udalosť, ktorá sa mnohým našim deťom zapíše hlboko do srdca. Určite mnohí z vás spolupracujete so svojim kňazom, katechétom a ďalšími spoluveriacimi, aby ste zabezpečili výzdobu chrámu, nacvičili piesne a pripravili všetko tak, aby priebeh tejto slávnosti bol dôstojný. Vaša účasť pri týchto prípravách je namieste. Nenechávajte všetko iba na katechétov a kňazov, pretože kostol je miestom - domovom všetkých nás veriacich a bude dobré, ak sa do tejto prípravy zapoja aj rodičia, či krstní rodičia, aby sme mohli zažiť významnú udalosť života našich detí, ale aj našich farností. Mnohí z vás ste už pri rozličných príležitostiach preukázali svoju ochotu dobrovoľne prispieť ku kráse našich chrámov, a tak je to správne aj pri tejto príležitosti. Aj toto je príležitosť, aby sa veriaci zapojili do života farnosti, pretože farnosť netvoria len kňazi a katechéti, ale predovšetkým veriaci, manželia, rodičia, deti, ale aj starí rodičia a príbuzní. Každý z nás má schopnosti, ktorými môže prispieť k dôstojnej oslave prvoprijímajúcim deťom. V mestách, alebo väčších farnostiach sa často veriaci ani nepoznajú a toto môže byť príležitosťou pre vzájomné zoznámenie. Žiada sa mi citovať Svätého Otca Jána Pavla II., ktorého prvé slová pontifikátu boli: „Nebojte sa!“. Nebojte sa jeden druhého, snažte sa navzájom spolupracovať, aby ste mohli vytvárať spoločenstvo veriacich. Nebojte sa ani ťažkostí a nedorozumení, ktoré sa vyskytnú aj medzi veriacimi. Ak sa naučíme riešiť tieto problémy bude rásť aj naša dôvera jedného voči druhému. Farnosť to nie je iba kostol, to je aj spoločenstvo veriacich a každá príležitosť, keď môžeme vytvárať spoločenstvo je vzácna, využime ju aj teraz. Farnosť má  byť veľkou rodinou, kde prežívame dôležité udalosti nášho života, ale aj každodenné problémy a starosti. Farnosť nie je iba farský úrad, to sú spoločné radosti aj bolesti, to je miesto, kde môžeme nájsť priateľov, pretože máme spoločného priateľa - Ježiša Krista. Farnosť je spoločenstvom veriacich, ktorí si navzájom majú pomáhať prežívať život podľa zásad katolíckej viery a to prakticky aj modlitbou.

 

Naše rodiny prežívajú ťažkú dobu. Možno by sa to dalo povedať o každej dobe, ale súčasnosť je nám najbližšie. Vidíme, že rodiny sú často preťažené a rodinné vzťahy sú oslabované vonkajšími aj vnútornými príčinami. Nebudem sa zmieňovať o štatistikách, ktoré to potvrdzujú, ani o príčinách, ktoré ohrozujú rodiny. Určite sami poznáte konkrétne prípady rodinných tragédií, konfliktov, rozvodov, problémov vo výchove.

 

Prvá sv. spoveď a prvé sv. prijímanie je príležitosťou pre rodinnú slávnosť. Tieto sviatosti nie sú len nejakou vonkajšou udalosťou pre deti. Sú to sviatosti odpustenia a spoločenstva.

 

Naše rodiny potrebujú tieto sviatosti. Ak sa nenaučíme prosiť o odpustenie a odpúšťať, nečakajme lepšie rodiny, ani lepšiu štatistiku o rodine. Súčasná doba nehovorí o odpúšťaní ani o spoločenstve. Každý deň počúvame o množstve zla, ktorého sa nezbavíme ináč, len tak, že sa naučíme odpúšťať a vytvárať spoločenstvo. Využime túto príležitosť prvej sv. spovede a sv. prijímania v našich rodinách a pochopme, že bez odpustenia nedokážeme prežívať priateľstvo. Prosme o odpustenie svoju manželku, svojho manžela, dieťa, ale aj starých rodičov, príbuzných, krstných rodičov. Pri tejto príležitosti pozývame najbližších príbuzných na rodinnú slávnosť. Túto slávnosť prežijeme najkrajšie vtedy, ak povieme jeden druhému - prepáč, že som ti ublížil, odpusť mi, lebo chcem poprosiť o odpustenie nášho Boha vo sviatosti zmierenia. Deti, ktoré sa pripravujú po prvýkrát na sviatosť zmierenia, by mali vidieť, že mi sami odpúšťame jeden druhému: manžel manželke, otec či matka deťom, ale aj dedkovi, babke, sestre či bratovi, svorke či svokrovi. Aspoň jeden skutok odpustenia nech vidia aj naše prvoprijímajúce deti. Rodinná slávnosť je určite pripravovaná veľmi starostlivo, podľa vašich možnosti. Určite nebude chýbať dobré jedlo, pekné oblečenie, pekne pripravený byt, či dary pre prvoprijímajúceho. Všetko toto je dobré, ale nezabúdajme, že túto udalosť dokážeme prežiť opravdivo vtedy, keď v našom srdci nebudeme mať žiadnu hriešnu výhradu voči nikomu z prítomných, ale ani voči spoločným príbuzným, či priateľom.

 

Manželstvo a rodinu Boh stvoril preto, aby sme prežívali spoločné chvíle radosti aj ťažkostí, aby sme v dobrom i zlom prežívali to najkrajšie spoločenstvo ľudí - manželov, deti, súrodencov, starých rodičov. Majme úctu jeden voči druhému a nemusíme sa báť ani toho, že každý z nás je iný. Rodinná slávnosť nech je príležitosťou zažiť spoločenstvo blízkych osôb. Znovu pripomínam, že rodinné spoločenstvo prežijeme najkrajšie, ak si uvedomíme, že sme prijali Ježiša Krista do svojho srdca, do svojho života. Vonkajšie veci nenahradia naše dobré rodinné vzťahy a dobré rodinné vzťahy nevybudujeme bez Boha.

 

Úlohou rodičov je zvestovať svojim deťom vieru v živého Boha. Existuje však nespočetne veľa prekážok v rodinách, ktoré bránia rozhovoru s deťmi o najdôležitejších otázkach nášho života. Napriek týmto ťažkostiam sa rodičia majú usilovať o náboženskú výchovu v rodine.

 

Už to, že ste sa rozhodli dať dieťa na náboženstvo je dôležitým rozhodnutím a je prejavom vašej viery. Aj príprava slávnosti v kostole aj v rodine je veľmi dôležitá, ale najdôležitejšie je pripraviť srdce dieťaťa na túto dôležitú udalosť jeho života. Nájdite si čas, aby ste sa aspoň raz týždenne so svojimi deťmi rozprávali o viere, o náboženských otázkach, ktoré súvisia s prípravou na prvé sv. prijímanie, ale aj tých, ktoré vám deti sami položia. Rodičia sa majú tiež pripravovať na tieto rozhovory či už vlastným štúdiom, stretnutím s inými rodičmi vo farnosti alebo s krstnými rodičmi.

 

Chcel by som povzbudiť kňazov a katechétov, aby kládli veľký dôraz na dobrú prípravu detí k prvému sv. prijímaniu a sv. spovedi. Buďte k deťom trpezliví a buďte aj dôslední, aby sa deti mohli dobre pripraviť na tieto dôležité udalosti svojho života. Deväť, desať ročné deti sú čisté, úprimné a otvorené pre Božie veci. Naučte ich pravdy nášho náboženstva, aby ich radostne prijali do svojho srdca. Pomôžte im, aby sa z nich vedeli tešiť a svoju radosť aby prinášali aj do svojich rodín. Vytvárajte príležitosť pre stretnutia rodičov vo farnostiach, aby ste im pomohli pri náboženskej výchove detí. Rodičia chcú svojim deťom pomáhať aj v náboženských otázkach, ale nie vždy to dokážu. Buďte im k dispozícii a odovzdajte im svoju skúsenosť s vyučovaním náboženstva. 

 

Milé deti, váš veľký deň sa blíži. Deň prvej sv. spovede a prvého sv. prijímania je veľkým dňom pre všetkých, ktorí ho zažili. Možno ste aj vy boli na takejto udalosti a videli ste krásne ozdobený kostol. Na túto slávnosť prídu aj vaši krstní rodičia, starí rodičia a ďalší príbuzní. V tento deň vám rodičia pripravia krásne šaty, kvety a sviečku. V tento deň mnoho detí dostáva dary, na ktoré sa veľmi tešia. Tento deň je významný nielen preto, že sa pripraví slávnosť v kostole a slávnosť vo vašej rodine, ale najmä preto, že vy po prvýkrát pristúpite k sv. spovedi a k sv. prijímaniu. Na túto slávnosť ste sa na hodinách náboženstva pripravovali a dúfam, že ste sa naučili všetko, čo deti v tomto veku majú vedieť. Určite viete aj mnoho modlitieb a naučili ste sa spievať aj náboženské piesne. Ja by som si želal, aby ste spoznali Ježiša, tak ako ho spoznalo mnoho ľudí pred vami. Ježiš sa narodil ako dieťa, bol poslušný svojim rodičom, modlil sa doma aj v chráme, pomáhal iným ľuďom. Avšak to najdôležitejšie čo Ježiš prišiel urobiť bolo, že sa prišiel za nás obetovať a odpúšťať nám naše viny.

 

Ježiš nás učí a dáva nám vzor, ako sa máme jeden k druhému správať. Ježiš nás učí láske, pravej láske, ktorá nikomu neublíži. Nám sa však nie vždy darí správať sa k ľuďom tak, aby sme im neublížili, alebo aby niekto neublížil nám. Určite to poznáte, už máte skúsenosť, akí zostali rodičia smutní, keď sa dozvedeli, že ste sa ich snažili oklamať, alebo ste odmietli poslúchnuť nejaké ich prianie. Ale určite viete, že aj vám často niekto ublížil a vy neviete pochopiť prečo.

 

Viete si predstaviť ako by to vyzeralo, keby už nikto nevedel povedať slovko „prepáč“? Keby sme nevedeli povedať - prepáč ocko, že som ťa chcel oklamať, prepáč mama, že som ťa neposlúchal, keď si mi povedala, že mám ísť do obchodu. Keby mi kamarát nikdy nepovedal - prepáč, že som ti minule nadával. Bohužiaľ, toto slovko sa stráca zo slovníka dnešných ľudí. Namiesto „prepáč“ sa  používa výhovorka, alebo niečo čo chce zakryť pravdu o našom správaní sa k iným. Doposiaľ vás vaši rodičia upozorňovali kedy a komu máte povedať prepáč. Teraz už sami máte rozlíšiť kedy ste urobili dobro a kedy ste niekomu ublížili. Ježišovi budete môcť povedať vo sv. spovedi - ľutujem, že som chcel oklamať ocka. Ježiš vám odpustí, lebo chce byť vašim priateľom a bude vám pomáhať so správaním sa k rodičom, k súrodencom, spolužiakom. Bude vám pomáhať v rozličných situáciách, ak ho budete o to prosiť.

 

Prajem vám deťom, vašim rodičom, krstným rodičom, príbuzným, ale aj všetkým veriacim, aby ste zažili slávnosť v srdci z odpustenia a slávnosť zo spoločenstva vo vašich rodinách aj v spoločenstve veľkej farskej rodiny.

 

V tomto roku vrcholí Rok viery vyhlásený Svätým otcom Benediktom XVI. a Rok sv. Cyrila a Metoda, vyhlásený slovenskými otcami biskupmi. Rada pre rodinu KBS Vám predkladá obnovené vydanie pastoračnej pomôcky pre Stretnutia rodičov prvoprijímajúcich detí, aby prispela k otvoreniu „dverí viery“ v rodinách prvoprijímajúcich detí i ostatných rodín vo farnosti.

 

Prajem vám, aby táto pastoračná pomôcka poslúžila kňazom, katechétom, ale najmä rodičom k dobrej príprave detí k prvému sv. prijímaniu a k ich zakoreneniu vo viere.

 

+ Mons. Milan Chautur

Košický eparchiálny biskup a

predseda Rady pre rodinu KBS