Príhovor pápeža pri stretnutí s rodinami a kňazmi v Ancone (11. 9. 2011)
Stretnutie s rodinami a kňazmi
Príhovor svätého otca Benedikta XVI.
Katedrála sv. Cyriaca v Ancone 11. septembra 2011
Drahí kňazi a drahí manželia!
Kopec, na ktorom je postavená táto katedrála, nám umožňuje prekrásny výhľad na mesto a na more, ale ak by sme prekročili jej majestátny portál, duša by ostala unesená harmóniou románskeho štýlu, obohateného o zmes byzantských a gotických prvkov. Aj vo vašej prítomnosti – prítomnosti kňazov reprezentujúcich rôzne talianske diecézy – možno vnímať krásu, ktorú tvorí harmónia a rozmanitosť rôznych vašich povolaní. Vzájomné poznanie a úcta nás pri vyznávaní rovnakej viery privádza k tomu, aby sme ocenili charizmy toho druhého a uznali, že budujeme jediný „duchovný dom” (1Pt 2, 5), ktorého uhlovým kameňom je sám Ježiš Kristus, v ktorom „celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi“ (Ef 2, 20–21). Ďakujem Vám za toto stretnutie, zvlášť ďakujem drahému arcibiskupovi Mons. Eduardovi Menichellimu za jeho úvodné slová, a tiež každému jednému z Vás.
Rád by som sa aspoň v krátkosti zmienil o potrebe znovu priviesť kňazský a manželský stav k jedinému zdroju, ktorým je Eucharistia. Oba tieto životné stavy majú totiž ten istý koreň, ktorým je láska Krista – ktorý dáva seba samého pre záchranu ľudstva. Oba majú rovnaké poslanie: svedčiť o tejto láske a sprítomniť ju v službe spoločenstvu pre budovanie Božie ľudu (KKC, 1534). Tento prístup nám predovšetkým umožňuje prekonať zredukovaný pohľad na rodinu, považujúci ju len za adresáta pastoračnej činnosti. Je pravda, že v tejto ťažkej dobe si rodina vyžaduje osobitnú pozornosť, nesmie to však znamenať oslabenie jej identity a špecifickej zodpovednosti. Rodina je pre manželov bohatstvom a pre deti nenahraditeľným dobrom, je neodmysliteľným základom spoločnosti a životodarným spoločenstvom na ceste Cirkvi.
Oceniť rodinu na úrovni Cirkvi znamená uznať jej význam pre pastoračnú činnosť. Zo sviatosti manželstva sa totiž rodí pre život Cirkvi dôležitá služba: rodina je privilegovaným miestom pre výchovu v ľudskosti i v kresťanstve, a v tomto ostáva najlepším spojencom kňazskej služby, a tiež vzácnym darom pri budovaní spoločenstva. Naopak, blízkosť kňaza napomáha rodine uvedomiť si svoju hodnotu a svoje poslanie v Cirkvi. Žiadne povolanie nie je len súkromnou záležitosťou a už vôbec nie manželstvo, pretože horizontom jeho pôsobnosti je celá Cirkev. Preto je dôležité vedieť pastoračnú službu kňaza integrovať a zladiť s „autentickým evanjeliom manželstva a rodiny“ (porov. Talianska biskupská konferencia, Direktórium o rodinnej pastorácii) a vytvoriť tak spoločenstvo bratskej spolupráce. Eucharistia je centrom a prameňom tejto jednoty, ktorá oživuje celé pôsobenie Cirkvi.
Drahí kňazi, skrze dar prijatý vo sviatosti kňazstva ste povolaní ako pastieri slúžiť cirkevnému spoločenstvu, ktoré je „rodinou rodín”. Ste povolaní milovať každého člena tohto spoločenstva otcovským srdcom, odpútajúc sa od seba samých, aby ste sa mohli naplno, trvale a verne venovať tomuto spoločenstvu: vy ste živým znakom, ktorý odkazuje na Ježiša Krista, jediného Dobrého pastiera. Totálnou a výlučnou službou, ktorej výrazom je celibát, sa pripodobnite jemu a jeho spôsobu života. Kňazstvo má dokonca i manželský rozmer: stotožňuje sa so srdcom Krista – Ženícha, ktorý dáva život za svoju nevestu Cirkev. Pestujte si dôvernú znalosť Božieho slova, ktoré nech je svetlom na vašej ceste. Nech sa každodenné verné slávenie Eucharistie stane pre vás miestom pre načerpanie sily, aby ste sa vy sami mohli každý deň venovať službe a neustále žiť v prítomnosti Boha: On je vaším príbytkom a vaším bohatstvom. O tom musíte svedčiť pred rodinami i pred každým, koho vám Pán pošle do cesty, i v tých najťažších okolnostiach. Povzbudzujte manželov, zdieľajte s nimi zodpovednosť za výchovu, pomáhajte im neustále obnovovať milosť ich manželstva. Urobte z rodiny aktérku pastoračnej činnosti. Buďte zhovievaví a milosrdní aj k tým, ktorí majú problém dodržiavať manželské záväzky i voči tým, čo ich nedodržali.
Drahí manželia, vaše manželstvo je zakorenené vo viere, že „Boh je láska“ (1Jn 4, 8), a že nasledovať Krista znamená ostať v jeho láske (porov. Jn 15, 9–10). Váš zväzok – ako to učí svätý Pavol – je sviatostným znakom Kristovej lásky k Cirkvi (porov. Ef 5, 32), lásky, ktorá vrcholí na kríži a ktorá sa vyjadruje a uskutočňuje v Eucharistii (porov. Benedikt XVI., apoštolská exhortácia Sacramentum caritatis, 29). Nech vás tajomstvo Eucharistie čoraz viac sprevádza každodenným životom: čerpajte z tejto sviatosti inšpiráciu a silu pre váš manželský vzťah a výchovné poslanie, ku ktorému ste povolaní. Budujte svoje rodiny v jednote, ktorá je darom pochádzajúcim zhora a ktorá živí vaše angažovanie sa v Cirkvi i pri budovaní spravodlivého a bratského sveta. Milujte svojich kňazov, buďte im vďační za veľkorysú službu, ktorú konajú. Buďte zhovievaví k ich nedokonalosti, no nezabúdajte od nich požadovať, aby boli medzi vami výnimočnými služobníkmi, ktorí vám hovoria o Bohu a vedú vás k Bohu. Vaše priateľstvo je pre nich cennou duchovnou pomocou a podporou v ťažkých životných skúškach.
Drahí kňazi a drahí manželia, kiež viete vo svätej omši vždy nájsť silu pre život s Kristom a jeho Cirkvou, v odpustení, v darovaní seba samých a vo vďačnosti. Nech má celá vaša každodenná činnosť, ktorú vykonávate na Božiu slávu, svoj počiatok a centrum vo svätom prijímaní. Obeta Kristovej lásky vás takto pretvorí, aby ste v ňom boli „jedno telo a jeden Duch“ (Ef 4, 4–6). Výchova nových generácii vo viere sa tiež deje skrze vašu súdržnosť. Buďte pre nich svedkom náročnej krásy kresťanského života, s dôverou a trpezlivosťou toho, kto pozná silu zrna zasiateho do zeme. Ako sme to počuli v evanjeliovom rozprávaní (Mk 5, 21–24.35–43), buďte pre tých, ktorí vám boli zverení do starostlivosti znakom Ježišovej dobroty a lásky. V ňom sa totiž ukázalo, že Boh, ktorý miluje život, nie je cudzí a vzdialený ničomu ľudskému, ale je priateľom, ktorý nikdy neopúšťa. A v momentoch, keď sa vkráda pokušenie, že všetko vynaložené výchovné úsilie bolo márne, čerpajte svetlo z Eucharistie, aby sa tým posilnila vaša viera i vedomie, že milosť a silu Ježiša Krista môže človek dosiahnuť v akejkoľvek, aj v tej najťažšej situácii.
Drahí priatelia, všetkých Vás zverujem do ochrany Panny Márie, ktorú si uctievame aj v tejto katedrále ako Kráľovnú všetkých svätých. Podľa tradície je jej podobizeň ďakovným darom námorníka za záchranu jeho syna, ktorý sa vrátil zo silnej búrky na mori živý a zdravý. Nech materinský pohľad našej Matky sprevádza vaše kroky až kým nedôjdete do pokojného prístavu. Vďaka.