Príhovor pápeža pri stretnutí so snúbencami v Ancone (11. 9. 2011)
Stretnutie so snúbencami
Príhovor Svätého Otca Benedikta XVI.
Námestie plebiscitu v Ancone, 11. septembra 2011
Drahí snúbenci!
Teším, že môžem tento veľký deň, v ktorom vrcholí Národný eucharistický kongres, uzavrieť stretnutím s vami. Akoby som tým chcel odovzdať bohatstvo milosti z tejto udalosti vašim mladým životom. Veď nakoniec Eucharistia, Kristov dar na záchranu sveta, obsahuje a poukazuje na ten najopravdivejší horizont skúsenosti, ktorú prežívate: na Kristovu lásku ako na plnosť ľudskej lásky. Som vďačný arcibiskupovi z Ancony-Osima, Mons. Edoardovi Menichellimu za jeho srdečný a úprimný pozdrav, a tiež aj všetkým vám za vašu živú účasť; moja vďaka tiež patrí všetkým vám, ktorí ste mi adresovali rôzne otázky. Prijal som ich s dôverou v prítomnosť Pána Ježiša medzi nami, pretože len On má slová večného života, slová života pre vás a pre vašu budúcnosť!
Všetky vaše otázky nadobúdajú v súčasnej spoločenskej situácii ešte väčšiu váhu. Pokiaľ ide o odpoveď na ne, chcel by som vám ponúknuť isté usmernenie. Z určitých hľadísk nie je táto doba, zvlášť pre vás mladých, ľahká. Na stole sa nachádzajú rôzne lahôdky, podobne ako v evanjeliovom príbehu o svadbe v Káne, no zdá sa, že na svadbe chýba sviatočné víno. Predovšetkým ťažkosť s nájdením stabilného zamestnania rozprestiera nad budúcnosťou tieň neistoty. Tento stav prispieva k odkladaniu konečných rozhodnutí a negatívnym spôsobom ovplyvňuje rozvoj spoločnosti, ktorá nedokáže naplno oceniť bohatstvo síl, odborných schopností a tvorivosti vašej generácie.
Sviatočné víno chýba i v kultúre, ktorá má tendenciu prehliadať jasné morálne kritériá: v dezorientácii, kde je každý jednotlivec nútený konať samostatne a nezávisle, často len v medziach súčasnosti. Roztrieštenosť sociálnej štruktúry sa odráža v relativizme, ktorý ohrozuje základné hodnoty; súzvuk dojmov, duševných stavov a pocitov sa zdá byť dôležitejší ako spoločný životný projekt. Aj základné rozhodnutia sa potom stávajú krehkými, sú neustále vystavené možnosti, že budú odvolané. To sa často považuje za prejav slobody, hoci to skôr signalizuje jej nedostatok. Ku kultúre, ktorej chýba sviatočné víno, patrí aj zjavné vyzdvihovanie tela, ktoré v skutočnosti znehodnocuje sexualitu a podporuje jej prežívanie mimo spoločenstva života a lásky.
Drahí snúbenci, nebojte sa čeliť týmto výzvam! Nikdy nestrácajte nádej. Majte odvahu aj v ťažkostiach a zotrvajte pevní vo viere. Buďte si istí, že za každých okolností vás miluje a ochraňuje Boh svojou láskou, ktorá je našou silou. Boh je dobrý. Preto je dôležité, aby stretávanie sa s ním, predovšetkým v osobnej a spoločnej modlitbe, bolo vytrvalé, verné, presne také, aká je cesta vašej lásky: milovať Boha a cítiť sa ním milovaný. Nič nás nemôže odlúčiť od Kristovej lásky! Okrem toho si buďte istí, že aj Cirkev stojí blízko vás, podporuje vás, neprestáva sa na vás pozerať s veľkou nádejou. Ona vie, že túžite po tých pravých hodnotách, na ktorých stojí za to vybudovať svoj domov. Sú to hodnoty viery, osoby, rodiny, ľudských vzťahov, spravodlivosti. Neklesajte na mysli z problémov, ktoré zdanlivo uhášajú radosť na hostine života. Na svadbe v Káne, keď chýbalo víno, Mária vyzvala, aby sa obrátili na Ježiša, a dala im presný návod: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5). Uchovávajte tieto Máriine slová, ktoré sú jej poslednými slovami uvedenými v evanjeliu – akoby jej duchovným testamentom – a budete mať vždy radosť ako na tej hostine: Ježiš je tým sviatočným vínom!
Ako snúbenci prežívate jedinečný čas a jedinečný stav, v ktorom sa pred vami otvára zázrak stretnutia a umožňuje vám odhaliť krásu života s vedomím, že ste pre niekoho veľmi cenní, a že si môžete navzájom povedať: ty si pre mňa dôležitý. Prežívajte intenzívne, krok za krokom a pravdivo túto cestu. Nevzdávajte sa a nasledujte vznešený ideál lásky, ktorá je odrazom a svedectvom o Božej láske. Ako však prežívať tento čas vášho života, ako svedčiť o láske v spoločenstve? V prvom rade by som vám rád povedal, aby ste sa vyhli tomu, že sa uzavriete do falošne uspokojujúcich dôverných vzťahov; radšej sa snažte o to, aby váš vzťah bol kvasom činnej a zodpovednej prítomnosti v spoločenstve. Okrem toho nezabúdajte, že pravá láska si vyžaduje dozrievanie: od úvodnej príťažlivosti a „cítenia sa dobre“ s druhým človekom, sa učte „chcieť dobre“ druhému a „chcieť dobro“ druhého. Láska žije z nezištnosti, sebaobetovania, odpustenia a vzájomnej úcty.
Drahí priatelia, každá ľudská láska je znakom večnej Lásky, ktorá nás stvorila a ktorej milosť posväcuje rozhodnutie muža a ženy vzájomne si venovať život v manželstve. Prežívajte tento čas zasnúbenia v dôveryplnom očakávaní toho daru, ktorý dostanete, keď prejdete cestou poznávania, úcty, pozornosti, ktoré nikdy nesmiete stratiť: iba tak tento jazyk lásky ostane dôležitý aj po rokoch. Učte sa tiež slobode vo vernosti, ktorá vedie k vzájomnej starostlivosti až po rozhodnutie žiť jeden pre druhého. Pripravte sa presvedčivo pritakať tomu „navždy“, ktoré charakterizuje lásku: nerozlučnosť nie je iba stavom, je predovšetkým darom, ktorý si treba želať, žiadať a prežívať, a to viac ako iný premenlivý ľudský stav. A nemyslite si, ako je to rozšírené, že spoločné bývanie je zárukou do budúcna. Spolu s tým, ako „dohorí“ spoločne prežitá etapa, „vyhorí“ aj láska, ktorá musí, naopak, rešpektovať etapy a postupnosť v prejavoch; potrebuje dať priestor Kristovi, ktorý je schopný urobiť ľudskú lásku vernou, šťastnou a nerozlučnou. Verné a trvalé chcenie dobra druhému vás urobí schopnými otvoriť sa pre život, stať sa rodičmi: stálosť vášho zväzku vo sviatosti manželstva umožní deťom, ktoré vám Boh chce darovať, vyrastať s dôverou v dobro života. Vernosť, nerozlučnosť a odovzdávanie života sú piliermi každej rodiny, skutočným spoločným dobrom, ktoré je cenným bohatstvom pre celú spoločnosť. Oddnes na nich zakladajte vašu cestu k manželstvu a vydávajte o nich svedectvo aj vašim rovesníkom: je to veľmi cenná služba! Buďte vďační tým, ktorí vás usilovne, skúsene a ochotne sprevádzajú vo formácii: oni sú znakom pozornosti a starostlivosti kresťanského spoločenstva o vás. Nie ste sami: ako prví hľadajte a prijmite za spoločníčku Cirkev.
Rád by som sa znovu vrátil k základnému bodu: skúsenosť lásky obsahuje smerovanie k Bohu. Pravá láska je prísľubom nekonečnosti! Nech sa teda tento čas, v ktorom sa pripravujete na manželstvo, stane napredovaním vo viere: znovuobjavte vo vašom partnerskom živote ústredné miesto Ježiša Krista a putovania v Cirkvi. Mária nás učí, že dobro každého jedného závisí na poslušnom počúvaní slov jej Syna. Kto mu dôveruje, toho voda každodenného života sa premení na víno lásky, ktoré robí život dobrým, pekným a plodným. Kána je ohlasovaním a anticipáciou daru nového vína Eucharistie, obety a hostiny, v ktorej k nám Pán prichádza, obnovuje nás a pretvára. Toto stretnutie musí byť pre vás vždy životne dôležité: vždy buďte naplno účastní na nedeľnom liturgickom zhromaždení: z Eucharistie prýšti kresťanský zmysel bytia a nového spôsobu života (porov. posynodálna apoštolská exhortácia Sacramentum caritatis, 72–73). Potom nebudete mať strach prevziať rozhodnú zodpovednosť za vstup do manželstva; nebudete sa báť vstúpiť do tohto „veľkého tajomstva“, v ktorom sa z dvoch ľudí stáva jedno telo (porov. Ef 5, 31–32).
Drahí mladí, odporúčam vás do ochrany svätého Jozefa a najsvätejšej Márie; Keď budete nasledovať výzvu Božej Matky – „Urobte všetko, čo vám povie!“ – nikdy vám nebude chýbať chuť opravdivej radosti a budete vedieť prinášať to najlepšie „víno“, ktoré Kristus dáva Cirkvi a svetu. Chcem vám povedať, že stojím pri vás a pri všetkých, ktorí rovnako ako vy, prežívajú túto úžasnú cestu lásky. Z celého srdca vás žehnám!