Rada KBS pre rodinu

Na kongrese je registrovaných 17000 účastníkov, ktorí pochádzajú z viac ako 100 krajín. Účastníci kongresu sa počas tohto týžňa môžu zúčastniť na prednáškach, panelových diskusiách, workshopoch.

Súčasťou nasledujúcich dní je aj veľtrh prorodinných organizácií z celého sveta,  a taktiež kongres detí, ktoré sa podľa vekových skupín venujú aktivitám spolu s ich animátormi na témy,  ktoré sa dotýkajú základného motta stretnutia: Láska je naším poslaním, rodina plná života.

 

Arcibiskup Filadelfie, Mons. Charles J. Caput OFMcap. vo svojej otváracej reči okrem iného povedal:

To, čo sa tu dnes odohráva je otázka budúcnosti. Boh znovuobnovuje zem – cez ľudí, ktorí milujú.

 

Starosta mesta Filadelfie privítal účastníkov 8. svetového stretnutia rodín, ktoré sa po prvýkrát uskutočňuje v USA svojim pozdravom a vysvetlením významu mena mesta Filadelfia, ktoré znamená: 'Bratská láska'. Je to mesto, v ktorom sa začala písať história Spojených štátov,  v tomto meste bola podpísaná deklarácia o nezávislosti.

 

Sv. Otec František poslal účastníkom kongresu pozdravný list, v ktorom zazneli slová o poslaní kresťanskej rodiny dnes, ktorým je ohlasovať svetu vďaka sile sviatosti manželstva Božiu lásku. Toto je vyznanie,  ktoré sa rodí a rastie v živej rodine, v rodine, ktorá dá do stredu svojho ľudského a duchovného dynamizmu lásku. Ak je, ako hovorí sv. Irenej: „slávou Boha je človek naplno živý“, to isté platí aj pre rodinu, ktorá z Božej milosti môže žiť naplno svoje vlastné povolanie a poslanie. Rodina dnes čelí mnohým témam v dnešnej pluralistickej spoločnosti. V skutočnosti nemôžeme chápať rodinu na základe ideologických konceptov, nemôžeme hovoriť o rodine konzervatívnej alebo progresívnej. Rodina je rodina. Hodnoty a čnosti rodiny, jej základné pravdy sú zdrojmi sily, o ktoré sa opiera rodinné jadro a toto nesmie byť spochybnené. Sme povolaní naopak skúmať vlastný štýl života, ktorý je stále vystavený nebezpečenstvu, že bude kontaminovaný svetským prežívaním, individualizmom, konzumizmom a hedonizmom. Musíme stále nanovo objaviť spôsoby ako žiť a ohlasovať veľkosť a krásu manželstva a radosť toho, že môžeme byť  a vytvárať rodinu.

Pozývam vás, hovorí ďalej sv. Otec,  preukázať vašu námahu pri ohlasovaní Evanjelia o rodine a uskutočňovať pastoračné ponuky v sociokultúrnom kontexte, v ktorom žijete. Povzbudzujem teda všetky manželské páry, všetkých kňazov, a farské  spoločenstvá,  ako aj ďalšie inštitúcie a katolícke asociácie nechať sa viesť Slovom nášho Pána,  na ktorom sú položené základy požehnaného rodinného jadra, domácej cirkvi a rodiny.

 

Hlavnými témami kongresu sú výzvy pri výchove detí, manželská intimita medzi mužom a ženou, starostlivosť o nevládnych a starých, úloha starých rodičov, strata manželského partnera alebo dieťaťa, dôsledky rozvodu.

 

Otváraciu prednášku kongresu predniesol biskup Róbert Baron na tému „Svoreni na obraz Boha, stvorení pre radosť a lásku.“ Naša podobnosť  s Bohom je v inteligencii, v našej túžbe po dobre, našej kreativite, slobode, ale predovšetkým v našej schopnosti žiť vzťahy.  V živote pre druhých a vo vytvorení  života ako daru z lásky pre iného sa stávame podobnými Bohu, ktorý je láska.

Nie je žiadny silnejší humanizmus na svete,  žiadny sociálny systém ani žiadne náboženstvo, ktoré pozdvihuje človeka viac ako kresťanstvo. Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať Božím dieťaťom. Starý aj nový ateizmus hovorí, že  Boh je konkurent človeka. To je úplné protirečenie biblii. Keď sa Boh priblíži človeku, tak ho zapáli, inšpiruje, nespotrebúva ho. Nenechajte ateistov, aby hovorili o humanizme bez Boha. Keď Boh tvorí nebo a zem - to nie je to čo hovoria iné náboženstvá. Nemusí bojovať, nie je to zápas medzi rôznymi silami. Boh stvoril všetko vo veľkom pokoj. Zoberte si, že v histórii boli zbožstvené slnko, mesiac, zemské sily ... ale oni sú len Božím dielom. Posledným dielom stvorenia je človek. Adam bol prvý kňaz  -  všetky diela stvorenia sú príčinou jeho chvály,  ktorú dáva Bohu. Dáva mená všetkým stvoreniam.  Adam je prorokom –pozná poslanie stvorenia a je aj kráľom - má sa naučiť spravovať svet tak,  aby všetko smerovalo k Bohu, vzdávalo mu vďaky. Toto je obraz Boha - je to aj misia, poslanie.

 

vychádzal z liturgických čítaní dňa. Prorok Ezdráš v 9 kap. vyjadruje svoje prekvapenie nad veľkosťou Božieho milosrdenstva. To však prichádza až po rokoch poníženia a kajúcnosti Izraelského národa. Izrael bol totiž obvinený

z nevery a cudzoložstva,  lebo chodil za cudzími Bohmi. Boh naň dopustil útrapy života v exile v Perzii. Po rokoch kajúcnosti je Ezdráš prekvapený Božím milosrdenstvom a priazňou: Boh nás neopúšťal v našej porobe, ale naklonil nám milosť perzských kráľov, že nám dožičili pookriať, aby sme zas mohli vyzdvihnúť dom nášho Boha a opäť ho postaviť z jeho rozvalín a aby nám dal hradbu v Judei a v Jeruzaleme. Ezd 9,9

Kardinál Onayekan  zakončil svoj príhovor slovami: Nie je možné odvolávať sa na Božie milosrdenstvo a súčasne zostávať v neregulárnom vzťahu. Milosrdenstvo a odpustenie prichádza až po čase kajúcnosti a pokánia.

 

Hlavnú prednášku v stredu predniesol kardinál Róbert Sarah na tému „Svetlo rodiny v temnote sveta.“

 

Boh - Otec, Syn a Duch Svätý je ako rodina. Boh na počiatku stvoril svetlo. Vo svetle vidíme, kam kráčame. Temnota

umožňuje chaos, neprávosť. Boh pretína temnotu sveta svojím svetlom. Na konci Boh hovorí UTVORME, čo poukazuje na Boha ako spoločenstvo osôb. Implikuje vzťah ako úplný, úprimný dar. Boh je láska a je skôr rodina. Boh, keď stvoril človeka, tvorí ho ako muža a ženu. Rovnakých v dôstojnosti. Vzťah lásky je pre človeka neodmysliteľným momentom sebapochopenia. Prvotný človek jedol zo zakázaného stromu. Povedal amen katechéze démona. Akceptoval spochybnenie, že iba Boh dáva naplnenie. Našiel smrť nielen fyzickú, ale aj smrť bytia, smrť vnútornú. Začínajú sa odcudzovať od Boha i medzi sebou. Toto je to, čo bolo produktom hriechu. Pretože,  veríme,  že Boh nás nemiluje, začíname hľadať Boha všade naokolo. V peniazoch, potešení, ...,  všade hľadáme to, čo sme stratili. Ale keď hrešíme, stávame sa neschopnými priniesť život druhému a milovať. Toto je zápas, ktorý popisuje sv. Pavol Rimanom: chcem dobro, ale nemám schopnosť robiť ho. Vskutku nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nechcem.

Temnota okráda človeka. Toto sú podmienky,  v ktorých žije človek. Nasledujúce kapitoly knihy Genesis naznačujú postupné oddeľovanie  sa človeka od Boha. Kain,  ktorý zabíja nevinného Ábela... až kým  sa celá ľudskosť ocitá pred deštrukciou. Stavba babylonskej veže je aroganciou človeka. Vidíme ako každá myšlienka bola nasmerovaná na zlo. Vidíme Pána ako smúti, že stvoril človeka. Dnes vidíme konflikty medi ľuďmi, nenávisť, potraty ... Až kým nepochopíme, že koreňom všetkej biedy je hriech, nepohneme sa z miesta. Zostaneme neschopní naplniť zákon Pána, čo znamená milovať Boha a blížneho...

Pochopme dobre ako vstúpila temnota do sveta. Homosexuálne vzťahy, rozvody, neschopnosť starať sa o chorých členov rodiny, potraty, eutanázia, umelé oplodnenie... toto sú temnoty dnešného sveta. A toto sa týka aj Cirkvi, ktorá môže byť tiež pokúšaná temnotou. Dávať cirkevné učenie do peknej škatuľky a nájsť iba pastoračné riešenia. To je heréza a schizofrénia. Genezis nie je iba história je to aj naša história. Adam a Eva, Kain a Ábel, babylonská veža... sú to iba historické fakty, alebo sa to dotýka aj môjho srdca? Som schopný hovoriť zle o druhom? Som schopný zabiť ho morálne? Áno, slova Gn su aj dnešnými slovami. A preto pokánie je dobrou zvesťou. Uzdravenie z hriechu, milosrdenstvo Boha, dar Boha. Milosrdenstvo má telo, má meno - Ježiš Kristus. Sv. Otec Frantisek vyhlásil rok milosrdenstva.

Novy život je možný len ak sa naplní Duchom Ježiša Krista. Toto hovorí František v Evangelii gaudium. Tri sú podmienky tejto kerygmy.

1. Boh nám posiela svojho syna, aby sme mohli opäť pochopiť k čomu sme povolaní. Otcovia cirkvi toto pomenúvajú ako veľkolepú výmenu - Boh sa stal človekom,  aby sa človek stal podobným Bohu.(sv. Irenej).

2. Sme podrobení hriechu a smrti v dôsledku hriechu, ale Kristus na kríži nám hovorí, že všetko je dokonané a necháva nám svojho Ducha. Preto prvotná Cirkev hovorí na krst iluminácia.

3. Vzkriesením z hrobu Ježiš otvoril nebo. Teraz Ježiš oroduje za nás pred Otcom, zosiela nám svojho Ducha Svätého., ktorý je nositeľom lásky,  aby sme vedeli prekonať to, čo sa nám ľudskými prostriedkami zdá neprekonateľné. Manželská vernosť, otvorenosť životu, to čo nevieme vlastnými silami, Ježiš svojou smrťou prekonal hriech, ktorý nás odlučuje jedného od druhého. Milovať iného, aj keď druhý je iný ako ja  znamená prejsť z temnoty do svetla a do života. Rozvedení,  tí,  ktorí kohabotivali,  ktorí žili podľa vlastných predstáv,  sa môžu vrátiť. Toto je svedectvo o prijatí Evanjelia. Rodina kresťana je zdroj viery, lásky a odpustenia. Rodina je zdrojom viery, kde môže rásť, kde sa môže stať láska každodenným životom. Rodina je pôvod nádeje. Rodina je strážca budúcnosti. Rodičia sú strážcovia detí, budúcnosť nesmie byť mimo nádeje. Rodina je prameň lásky a charity tak ako vidíme medzi Božskými osobami. Učíme sa byť ako Boh prostredníctvom vzťahov.

Rodina je miesto kde egoizmus, narcizmus sú vyliečené.

Kardinál zakončil svoj príhovor príkladom jednej rodiny, ktorej zomrel manžel a otec v Dvojičkách 11.9.2001 a manželka zomrela ako mladá vdova 9 rokov neskôr na rakovinu. Zanechala 10 detí. Hovoril o prežívaní bolesti detí a ich pokoji,  keď deti niesli rakvu mamy v kostole Božského srdca v New Yorku. 14-ročná Megy prežíva pokoj, syn Antony bude budúci rok vysvätený za kňaza....

Temnota nemá posledné slovo. Boh nebude nikdy premožený temnotou. Je to on, ktorý prekonáva každú neprávosť.

 

V stredu dopoludnia po hlavnej prednáške mali účastníci kongresu na výber zo 16-tich  paralelných workshopov.

 

Otec Marek Iskra si vybral workshop Luisa Granadosa na tému „Úplné odovzdanie - žiť povolanie podľa Božej vôle“

 

Kým bude toto dieťa? Toto sa pýtajú rodičia, keď sa narodí dieťa. Keď sa narodil Ján Krstiteľ, zaznela tiež táto otázka v dome Zachariáša a Alžbety. Vieme o úspechu a potom aj o smrti Sv. Jána, lebo sa zaplietol do osobných vecí kráľa. Bol to niktoš alebo svätec? Čo robí veľkým život človeka? Čo je úplné odovzdanie? Vieme z encykliky Gaudium et spes čl. 24, že  človek nenájde seba samého inak len cez úprimné sebadarovanie. Čo hovorí svet o živote plnom a šťastnom? Imanuel Kant,  keď definuje iluminionizmus, hovorí že človek musí byť odvážny odmietnuť závislosť od iných a poslúžiť si vlastnou inteligenciou. Človek,  ktorý sa definuje od seba samého je plný. Nie som dieťa, som nezávislý od iných. Ale toto nie je možné vždy. Prinajmenšom nie je to možné vo vzťahoch. Ak to nie je možné, chce mať aspoň možnosť výjsť z týchto vzťahov. Odmieta byt dieťaťom a toto vedie k odmietnutiu byť ženíchom a ešte viac otcom. Stáva sa narcistom a zahľadený do seba samého zomiera pri pohľade do zrkadla. Toto je človek autonómny, nie je syn, nie je ženích, nie je otec. Čo hovorí kresťanstvo? Stretnutie s Kristom prináša plnosť do života. Ak je plnosť života, tak je to preto, lebo som sa stretol s Kristom. Nie je to ľahké. Kristus nedáva žiadny prísľub: aby všetko bolo ľahké! Kresťanská rodina nie je ideál, je to dar. Kresťanstvo nie je moralizmus. Je to dar a pretože je to dar, môže vyžadovať vernosť, odpustenie. Kristus hovorí Vezmite a jedzte, alebo poďte za mnou.

 

Čo hovorí Kristus o plnom živote? Prvá vec,  ktorú nachádzame je to, že Ježiš sa identifikuje ako Syn a ktorý sa cez dar seba samého daruje ako ženích svojej Cirkvi. Ale toto nie je pozvanie na to aby sme boli rovnako ako on veľkodušný, ale aby sme ho prijali a z toho sa rodí vďačnosť. Keď sa narodí dieťa, dostáva ako prvý dar svoje meno. Najskôr moje priezvisko,  ktoré ani rodičia nemôžu vybrať a ktoré dostali od svojich rodičov a potom meno. Takto sa rodí vďačnosť. Táto vďačnosť rodí potrebu stať sa ženíchom alebo nevestou. Nie som produkt laboratórneho výskumu, ale z lásky otca a matky. Mať meno je misia. Ján znamená Boží dar, Božia láska. Dá sa hovoriť o teológii mena. Ktosi iný ma povolal... nebol som to ja, ktorý som sa sem pýtal, ale bol som povolaný a mám poslanie...

Čo znamená, že Kristus je ženích? Láska sa žije v prvom rade v tele. Odovzdáva sa na kríži - je verný, plodný. Kristus sa nikdy nerozvedie so svojou Cirkvou. Je priklincovaný ku krížu. Otcovia hovoria, že Cirkev nemôže nikdy opustiť

 

Ako je rodina školou plnosti? História rodiny je históriou prípravy na manželstvo. Je to škola úplného odovzdania. Poznáme z farnosti ponuky na prípravu na manželstvo, expresnú prípravu  8 hodín. Príprava musí byť dlhá 8 - 9 mesiacov. Musíme pripravovať na úplné odovzdanie , inak  príde veľmi rýchlo rozvod. Aj keď sa nejedná o kvantitu, ale o kvalitu. Tu je problém formácie v seminároch. Náš biskup v Denveri žiadal, aby bola v seminároch prednesená Teológia tela. Nikto z kňazov neučil teológiu snubného tajomstva. Viac ako kurz musí byť ponúknutá cesta konverzie, cesta nároku -  prídite na sv. omšu, prestaňte žiť spolu - toto je príprava srdca. Kňaz sa musí namáhať sprevádzať snúbencov na ceste k schopnosti urobiť prísľub navždy.

 

Sviatosti totiž nie sú bodom, ku ktorému prichádzam. Sú východiskovými bodmi, od ktorých sa život kresťana má začínať. Prijmem sviatosť,  aby som sa od toho začal odrážať ďalej. Manželstvo, prvé sv. prijímanie musia nás stáť veľa energie na prípravu,  toto je miesto,  v ktorom sa musíme namáhať. Tam je naša plodnosť.

 

Rodina je veľká, ak urobí veľké prísľuby. To je to, čo urobí veľkým život snúbencov. Ak niet prísľubu, rodia sa deti, ale niet nádeje  a tak niet odvahy dať prísľub do budúcnosti... začarovaný kruh. Máme potrebu nových Jánov Krstiteľov. Ak je toto pravda, tak naša farnosť musí vyzerať inak. Zvyčajne nachádzame farnosti,  ktoré sa starajú o mladých, starých atd... sektorovo... ako by to malo byť? Všetko by malo byť koncentrované na prežívanie vernosti v rodine v dobrom i v zlom. Ak pripomenieme rodine tu je chorý, rodina rozpoznaj seba samu, toto je tvoja výzva ku svätosti.

 

V stredu popoludní bol otvorený veľtrh rodinných iniciatív, na ktorom sa  zúčastňuje približne 800 organizácií. Je to veľkolepé stretnutie mnohých tých,  ktorí sa každodenne namáhajú posilňovať manželský zväzok a ochraňovať nerozlučnosť manželstva.

 

 

Z výberu popoludňajších workshopov  prinášame pohľad biskupa Jeana Laffitte na tému „Eucharistia ako model manželstva“

 

Čo je Eucharistia a čo znamená? Manželstvo nie je skutočnosť spoločenská. Je to miesto, kde sa dá spoznať Boh. Eucharistia a manželstvo sú dve činnosti,  ktoré Boh vykonáva medzi nami. Sväte manželské páry vedia, že ľudská láska,  ktorú žijú medzi sebou je spojená s Božou láskou. Pred pár dňami bol v Ríme kanonizovaný manželský pár  rodičov Sv. Terezky z Lisieux. Ak pozeráme na život sv. Terezky,  tak vidíme, že niet pokroku bez Eucharistie.

 

Každá sviatosť vyžaduje materiálny podklad.  Aký je viditeľný znak lásky Boha voči nám? Je to Kristovo telo umučené a vzkriesené. Ako to je s manželstvom? Manželstvo je sviatosť, ale nielen na jeho zjavenie, ale aj na jeho sprítomnenie, aktualizovanie. Ján Pavol II. hovorí: Kristus vo sviatostiach je omnoho silnejší ako vaše slabosti...

Otázka prijímania Eucharistie rozvedenými znovuzosobášenými nie je iba v diskusiách teológov dneška. Dali ju už farizeji Kristovi a on sa odvolal na počiatok, ktorý prišiel urobiť opäť možným.

Sv. Ján Pavol II.  napísal:  človek sa stáva človekom nielen vo chvíli stvorenia osoby, ale skôr vo stvorení spoločenstva osôb. Existuje hlboká jednota medzi krstom, manželstvom a eucharistiou. Realita nového vzťahu je protirečením voči vernosti, ktorá bola vytvorená pri prvom manželstve.

Rozvedení nie su pokrstenými druhej triedy. Otázka je vedieť ich sprevádzať na ceste čistoty a zdržanlivosti. Nikto nespochybňuje možnosť zdržanlivého života u zasvätených osôb. Prečo je tak málo osôb, ktoré dokážu povzbudiť rozvedených k čistému životu? Aj toto je cesta smerom ku svätosti. Problém dneška je teda náš problém vo viere v Eucharistiu nič iné. Ak by bola táto otázka Eucharistie jasná, problém manželstva je menej vypuklý.

 

Otázka z pléna: Je dnes veľký problém ignorancie eucharistie zo strany veriacich snúbencov. Ako im pomôcť objaviť tento poklad?

Odpoveď: 80 % pokrstených ignoruje nedeľnú sv. omšu /v Taliansku/. Je však vidieť v niektorých krajinách rast vernosti v nedeľných sv. omšiach nie z dôvodu morálky, ale z dôvodu rastu v láske a priateľstve s Kristom. Mama, ktorá  príde na 5 minút na poklonu pred Sviatosť Oltárnu a pokloní sa,  dá svojmu dieťaťu príklad,  ktorý je mnohovravný. Toto potrebujeme, silu príkladu.

 

Otázka z pléna: Prečo dnes Cirkev diskutuje o tom, čo je nediskutovateľné?

Odpoveď:  plne s vami súhlasím. Ja mám 2 otázky: ako to, že 30 rokov potom, ako tak bohaté učenie Jána Pavla II. bolo zverejnené,  nie je prijaté tými, ktorí majú úlohu ho vyučovať? Ako to, že milujeme Jána Pavla II. a vylučujeme jeho učenie ako pápeža?