Rada KBS pre rodinu

Drahí bratia a sestry v Kristovi!

 

Život v rodine má pre veľkú väčšinu ľudí v našej spoločnosti tak predtým, ako aj teraz, veľkú cenu a zastáva vysokú pozíciu v rebríčku hodnôt. Je za tým odveká túžba človeka po naplnenom, zabezpečenom a zmysluplnom či šťastnom živote. Patrí to k našej podstate, ktorú nemôžeme zaprieť. Sami na sebe vnímame, aké silné dokážu byť citové väzby a putá medzi príbuznými. Máme to v sebe, je to zakorenené v našom srdci. Pokiaľ sa nezraňujeme a neubližujeme si, naše príbuzenské zväzky nám pomáhajú vytvárať z rodiny miesto lásky, ľudskej blízkosti a dôvery.

 

Dnešná rodina prešla veľkými zmenami. Už to nie je to, na čo si starší pamätajú, keď prežívali vlastné detstvo. Disciplína a prísnosť, závislosť od otcovho zárobku, pomáhali prekonať neľahký boj o prežitie. Jednotiacou silou rodiny bola autorita otca a mamy. Bol to typ rodiny, ktorý zodpovedal životu vo vtedajšej spoločnosti a mal svoje negatíva i pozitíva. Predsa len si napriek všetkým povinnostiam v domácnosti i bežným trestom, či už opodstatneným alebo nie, radi spomínate na chvíle keď ste boli akosi viac pokope a mali pre seba doma viac času. Viac ste sa navštevovali s vašimi príbuznými, viac ste sa spolu rozprávali i zabávali.

 

Súčasné tempo a hlavne štýl života prinútil samotné rodiny zapojiť sa do zložitých štruktúr. Bolo by nemúdre izolovať sa. Rodina už musí viac z domu a nemôže byť spolu tak, ako by chcela. Zamestnanie otca i mamy si to jednoducho vyžaduje. Fyzickú jednotu rodiny narúša aj nevyhnutnosť vzdelávania detí, keď odchádzajú na štúdiá, a to už nie iba do vzdialenej Bratislavy. Ani vzdialenosť však nepretrhne lásku členov rodiny. Je to skôr individualistický štýl života, egoizmus a konzumizmus, ktoré nás strašia, že klasická rodina v dnešnom svete už nemá opodstatnenie.

 

Hoci by sa zdalo, že rodina nakoniec ustúpi zväzkom bez záväzkov, bez detí, či azda spolužitiam rovnakých pohlaví, predsa sa pomaly začína zobúdzať, posilňovať sa zvnútra a pri všetkých zaťažkávajúcich okolnostiach, zjavuje práve v našich časoch svoju skutočnú podstatu. Už nezohráva úlohu sociálnej záchrany. Rodina dnes prijíma nanovo svoju vlastnú úlohu a svoju novú formu jestvovania. Má sa stať miestom vyzrievania medziľudských vzťahov založených na láske a slobodnom rozhodovaní každého jej člena, čo v minulosti nebolo bežné.

 

Pre kresťana, ktorý vníma tieto znamenia čias vo svetle viery, je to veľká výzva založiť si rodinu, alebo uzavrieť manželstvo, čo nebude mať základ iba na bežných princípoch humanity či ľudskosti. To by bol veľmi slabý základ. Božie princípy a jeho láska vydrží oveľa viac ako naša ľudská nestálosť v dobrom. Preto už od samého začiatku, keď nás ľudí Boh stvoril ako muža a ženu, postavil prvý základ manželskému zväzku, z ktorého môžu vzísť nové životy, to znamená, ďalšie ľudské bytosti. V inej kombinácii to nejde, nedá sa. Toto je prvý – tak prirodzený základ manželstva i rodiny. A ďalším z oporných múrov pri budovaní manželstva a rodiny je vernosť – manželská vernosť ako Boží dar a zároveň úloha. Lebo vernosť spočíva v láske, ktorá pretrváva – je to teda úloha na celý život – úloha bojovať za rodinu a proti všetkému, čo by nás o ňu mohlo pripraviť.

 

Práve vernosť v láske je v našich časoch tak zosmiešňovaná. Je to zrejme aj tým, že svet sa už nezdráha vysmievať sa priamo do očí a to dokonca aj Bohu. A Boh je stopercentne verný. Verný zmluve, ktorú uzavrel s vyvoleným národom, splnil prisľúbenia, poslal nám svojho Syna. Ježiš Kristus bol takisto neoblomne verný v slovách i skutkoch a verný zostáva aj naďalej svojej neveste Cirkvi až do skončenia čias. On nás vyzýva k vernosti voči Bohu i k sebe navzájom, zvlášť v manželskom zväzku.

 

V túto nedeľu sa u katolíkov východného obradu číta evanjelium o Samaritánke, ktorá si pri studni chcela načerpať vodu. Stretla sa tam s Ježišom, ktorý jej povedal, čo všetko vo svojom živote porobila. Vystriedala šesť mužov, ale– hovorí Ježiš – Správne si povedala: „Nemám muža!“, lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž (Jn 4, 5-42). Ona sa neurazila, skôr si priznala, že Ježiš jej povedal pravdu a nakoniec ho žiadala o živú vodu na ozdravenie svojho nešťastného života. Možno si to ani neuvedomila, ale práve touto prosbou vyjadrila, že Ježiš je prameňom životodarnej vody i vernej lásky pre všetkých a hlavne pre všetkých veriacich manželov. Ak manželia zostanú verní Kristovi, zostanú verní navzájom i sebe. Viera v Krista a pomoc jeho vernej lásky tvorí pevný základ manželstva i rodiny.

 

Niečo podobné počúvajú pri čítaní dnešného evanjelia aj katolíci západného obradu. V evanjeliu podľa Jána sa píše o tom, že okamžite po nevernosti Judáša a po jeho odchode z večeradla, dal Ježiš svojim učeníkom nové prikázanie – prikázanie lásky: Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás (Jn 13, 31-33a. 34-35). A hovorí o nás všetkých, keď si želá, aby verná láska bola rozpoznávacím znamením všetkých kresťanov. Má sa stať zjednocujúcou silou všetkých kresťanských rodín. Žiadna z rodín sa preto nemá uzatvárať sama v sebe, ale má živo vnímať aj potreby a problémy iných rodín vo svojom okolí. Takto sa má otvárať svetu. Príklady z Ježišovho evanjelia priúčajú členov veriacich rodín schopnosti služby, pohostinnosti, postojom prijatia hlavne tých najbiednejších, k čomu nás vyzýva aj nový pápež František. Na druhej strane by v rodine nemali chýbať chvíle strávené pri vlastných rodinných aktivitách, modlitbách i pri svätých omšiach. Veď Kristus v Eucharistii je pre nás všetkých najistejším spojivom vernej lásky.

 

Drahé naše rodiny, bratia a sestry! Deň rodiny sa na celom svete pod záštitou Organizácie Spojených národov pripomína 15. mája. Pri tejto príležitosti budeme v Košiciach – v centre arcidiecézy i eparchie – tento významný deň sláviť už 4. mája v sobotu. Všetkých vás srdečne pozývame na stretnutie, ktoré sa začne svätou omšou v Dóme sv. Alžbety o 11.30 hod. Po nej bude nasledovať celodenný program na Hlavnej ulici. Ten sa následne ukončí svätou liturgiou v chráme Narodenia presvätej Bohorodičky o 18.00 hod. Našou účasťou dáme najavo, že naša spoločnosť i celá naša kultúra stojí na nenahraditeľnom základe, ktorým je rodina. Nie je možné ju zameniť, ani zaprieť nijakým občianskym zákonom v prospech iných spolužití. Vyprosujeme vám silu chrániť si vieru a milovať vaše rodiny nadovšetko. Nech vás žehná Všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý.

 

+ Mons. Bernard Bober                                                        + Mons. Milan Chautur

arcibiskup – metropolita                                                             košický eparcha