Rada KBS pre rodinu

V predvianočnom období masmédiá rozličného druhu často oslovujú občanov, vedcov i umelcov otázkou: „Čo pokladáte a čo prajete sebe i svojim najbližším za najväčšie dobro? Čo si vážite ako najvyššie hodnoty?“ – Najčastejšia odpoveď býva: „Rodina, deti, zdravie rodiny.“ 
Áno, rodina! Len na druhej strane musíme s ľútosťou konštatovať, že i keď je tak vysoko cenená, je aj vo veľkom ohrození. To ohrozenie je vonkajšie (spochybňovanie prirodzenej formy manželstva), ale aj vnútorné (keď nespĺňa vnútorné podmienky nevyhnutné pre fungovanie manželstva a rodiny). 
Dnes vám z nich spomeniem dve: Postavenie otca a manžela v rodine a psychická, či citová zrelosť alebo nezrelosť dnešných mladých ľudí (samozrejme nie všetkých).

Milí mladí priatelia, bratia a sestry!

I. Manžel a otec v rodine

Postavenie manžela a otca v rodine je centrálne a významné. Dnes sa na to dosť zabúda. Zvykli sme si všímať a ceniť len to, čo sa dá vidieť, zaznamenať ... – to jest vonkajšie aktivity, ktoré poskytujú okamžitý výsledok, a to aj v rodine. Matka vo vzťahu k deťom je na tom z tohto hľadiska oveľa lepšie ako otec. Matka deti kúpe, kŕmi a češe, láska, prihovára sa im a ošetruje ich ..., je s nimi oveľa dlhšie ako otec. Hoci aj otec môže a má v tomto matke pomáhať alebo ju zastúpiť.
Avšak jeho vlastná nenahraditeľná funkcia v rodine tkvie v čomsi inom. V čomsi, čo nám bežne uniká, čo ani nespozorujeme. Dôležité je, aby manžel a otec v rodine predovšetkým bol a aby tam bol aktívne ako manžel a otec. Táto jeho aktívna prítomnosť zabezpečuje ostatným, teda žene - manželke a deťom, stabilitu a bezpečnosť, ktorú ony potrebujú pre svoju činnosť, sebarealizáciu a osobné dozrievanie. Otcova aktívna prítomnosť je potrebná hlavne deťom pre ich správny citový rast, dozrievanie a prípravu na život. Syn sa učí od otca nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi, ale aj s Bohom. Ako sa otec správa k ženám, tak sa k nim bude veľmi pravdepodobne správať aj syn. Stáva sa, že sa synovi nepáči, ako sa otec správa k matke. Povie: „Ja nechcem byť taký, ja nebudem taký ako otec“. Ale, keď sa ožení, správa sa k svojej manželke presne tak, ba ešte horšie. 
Ešte potrebnejšia je aktívna prítomnosť otca v rodine pre normálny citový vývoj dievčat. Dievča potrebuje prítomnosť otca počas celého svojho rastu a dospievania preto, aby v ňom postupne dozrela schopnosť vytvoriť si normálny, zdravý vzťah k mužovi. Stáva sa, že ak v rodine otec chýba, ak opustil rodinu alebo sa nesprával zodpovedne, dievča, jeho dcéra, nedokáže vnútorne dozrieť, nedokáže sa citovo rozvinúť. Takéto ženy v dospelosti mužov vnímajú ako ohrozenie suverenity svojej osobnosti. Túžia po nich a zároveň s nimi stále súperia a zápasia. Mužom neveria a aj toho najvernejšieho muža stále podozrievajú. Nedokážu žiť v stabilnej a šťastnej harmónii s mužom a vytvoriť rodinu. Chcú sa mužom vyrovnať, nie sú spokojné so svojou ženskosťou. A to všetko má korene v rodine – v tom, či tam bol otec a aký bol. 
Otcovia! Pamätajte na toto svoje dôležité poslanie a na zodpovednosť, akú máte za budúci život a šťastie svojich detí, synov a dcér. Muž, ktorý sa stal otcom, je navždy, naveky zodpovedný za svoje dieťa. S dieťaťom sa nemožno rozviesť. Nech by ste boli kdekoľvek, otcami vždy zostanete! 

II. Psychická či citová zrelosť alebo nezrelosť dnešných mladých ľudí

Zo súdnej praxe je nepochybne preukázané, že najčastejším dôvodom rozpadu aj manželstiev veriacich je istá psychická či citová nezrelosť dnešných mladých ľudí (samozrejme nie všetkých). Hovoríme, že majú vážny nedostatok rozoznávacieho úsudku o základných, podstatných právach a povinnostiach manželov a rodičov. Jasnejšie povedané: idú do manželstva, majú nádej, že budú rodičmi, ale nevedia – a niekedy ani sa neusilujú vedieť – čo ich v manželstve a ako rodičov čaká, aké budú ich povinnosti. Napr. nerozlučiteľnosť manželstva, jednota, deti ..., úcta a tolerantnosť, ochota pomáhať si, obeta a zriekanie ..., potom dobré vedenie domácnosti a šporovlivosť, vďačnosť k rodičom partnera a pod. 
Čo spôsobuje vznik tejto nezrelosti a tým aj neschopnosti, aby si mladý človek vytvoril reálnu predstavu o tom, čo manželstvo je a čo si manželský život bude od neho reálne vyžadovať? 
 

Sú to predovšetkým:
- Nedostatok príkladu v rodine, kde mladý človek vyrastá: rodičia sa rozviedli, nežijú spolu, žijú zle – týranie a teror, nevera, alkoholizmus a hazardné hry ...
- Vplyv verejných komunikačných prostriedkov (film a televízia, časopisy a internet ...), ktoré už skoro vôbec nepodávajú obraz manželstva, ako ho ustanovil Stvoriteľ. Ba vernosť a nerozlučiteľnosť v manželskom živote označujú za spôsob správania zastaralý, tradičný, nemoderný ...
- Nedostatok reálnej možnosti sa osamostatniť. Mladí ľudia vyrastajú obklopení stálou starostlivosťou rodičov o všetky ich potreby – musia mať všetko, čo majú iní. Nepocítia nedostatok základných potrieb a teda sa nenaučia sami sa o ne postarať. Keď ich život v manželstve postaví pred tvrdú realitu, nevedia ju sami riešiť, ale utekajú k rodičom. 
- Vplyv kamarátov, pedagógov a iných ľudí, ktorí popierajú hodnoty manželstva, ako o nich učí Cirkev. 
- Vlastné zlé návyky – alkohol, drogy, závislosť na počítačoch, gamblerstvo, sploštené sebecké vnímanie ľudskej sexuality; ďalej zosmiešňovanie a podceňovanie druhého pohlavia a prístup k človekovi, ako keby to bola len nejaká vec, ktorú môžem podľa vlastného uváženia odstrániť alebo vymeniť. 
- Rozpad mnohých manželstiev zapríčiňuje aj nevhodné zasahovanie rodičov a blízkych príbuzných do manželského spolužitia mladých. 

Mladí priatelia!
Pred uzavretím manželstva počas známosti poznávajte sa. Máte poznať charakterové vlastnosti svojho nádejného manželského partnera, jeho povahové črty, náklonnosti ... Aký je vôbec jeho či jej názor na manželstvo ... Nie je záletníkom, nemá sklony k hrubosti, alkoholu, kde budete bývať ... 
Vedzte: nepleťte si manželstvo so zamilovanosťou. Áno, i zamilovanosť patrí k manželstvu, ale keď z manželského spolužitia vyprchá, manželia nemajú právo sa rozísť a uzatvárať nové manželstvo s niekým iným, do ktorého sa práve zamilovali. Manželstvo vzniká úkonom vôle, teda slobodným rozhodnutím, ktoré je prejavené navonok, že muž dáva jednej žene (alebo žena jednému mužovi) výlučné právo na svoje telo na celý život. A tento prejav vôle, toto rozhodnutie raz urobené, nemožno neskôr odvolať s odôvodnením, že som stretol iného či inú, kto mi lepšie rozumie, lepšie sa ku mne hodí alebo do koho som sa práve zamiloval, zamilovala. 
Chlapci a dievčatá! Ak rozmýšľate nad svojou budúcnosťou a plánujete ju s niekým, sobášiť sa do kostola choďte len po zrelej úvahe. 
Vy, rodičia, nenúťte mladých k cirkevnému sobášu, keď oň nemajú záujem. Chyby vo výchove, ktoré ste v tomto smere urobili, nenapraví nútenie mladých do cirkevného sobáša. – Modlite sa za nich, aby sa sami preň rozhodli. 
Chcem vám však, mladí priatelia, chlapci a dievčatá, pripomenúť, že kým žijete spolu v priateľskom vzťahu v jednom byte, nemôžete prijímať sviatosti – t. j. nemôžete pristupovať k sviatosti zmierenia a k sv. prijímaniu. Kým ste v takomto partnerskom vzťahu, neobťažujte svojich duchovných otcov. – Tu je vylúčená aj možnosť byť krstným alebo birmovným rodičom. 

Milí mladí priatelia, milí veriaci! 
Skusujeme, že žiť v manželstve, v rodine, plniť si svoje otcovské a materinské povinnosti a taktiež žiť v usporiadanom partnerskom vzťahu nie je ľahko. Vyžaduje to obety, zriekanie. Ale pritom je krásne byť manželom a manželkou, otcom a matkou. Na týchto krásnych vzťahoch závisí naša budúcnosť. 
Modlime sa za naše rodiny:
Modlitbou obráťme sa k nebeskému Otcovi, aby na príhovor Panny Márie obdaril nás svojim hojným požehnaním. (Vstaňte a opakujte za mnou:)
- Naši manželia a otcovia nech sú úctiví a ohľaduplní voči svojim manželkám a matkám svojich detí. 
- Synovia a dcéry nech sú vďační za materinskú lásku a obetavosť. 
- Ženy nech si vážia svoju ženskosť a dôstojnosť. 
- V rodinách nech nikdy nechýba láska a porozumenie, pokoj a pohoda. 
- Nech naše rodiny sú kolískami života a deti ovocím lásky. 
- Žehnaj náš národ, aby v ňom nikdy nechýbali mladé generácie, ktoré zaručia jeho životaschopnosť a budú nádejou Cirkvi. 
- A naše rodiny nech žehná všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý. Amen.