Pastiersky list žilinského biskupa Mons. Tomáša Galisa na sviatok Svätej rodiny (27.12.2009)
"Drahí bratia a sestry dovoľte mi, aby som vás v čase vianočných sviatkov všetkých srdečne pozdravil. Keďže je sviatok Svätej rodiny chcem pozdraviť predovšetkým vás drahí manželia a rodičia, milé rodiny!
Cirkev v tesnej blízkosti Vianoc, vo vianočnej oktáve, slávi sviatok Svätej rodiny a zároveň aj sviatok našich rodín, a tak posiela vianočný pozdrav a posolstvo všetkým rodinám. Uvedomuje si, že rodina je spoločenstvo milosti a modlitby, škola ľudských čností a kresťanskej lásky, spoločenstvo vzájomne sa milujúcich ľudí, ale predsa len hriešnikov, ktorí ako kresťania majú síce účasť na spáse, ale aj na hriešnosti ľudí. Toto spoločenstvo môže byť krásne, ale nikdy nie je ideálne. Keď nám vykresľuje obraz Svätej Rodiny, chce nám ju predstaviť nielen ako umelecké dielo, aj keď umelci všetkých čias sa rozličnými spôsobmi usilovali zobraziť toto tajomstvo Božej a ľudskej lásky zjavené v Ježišovi, Márii a Jozefovi. Dnes sa chceme na nich pozerať ako na vzor a prameň svätosti našich vlastných životov. Väčšina z vás snívala o krásnej vlastnej rodine, o celoživotnom manželskom partnerovi, o deťoch, ktoré dostanú od vás dar lásky a dobrej výchovy. Mnohí celkom iste prežívate vďačnosť, že sa tento sen postupne napĺňa, niektorí ste možno plní smútku a sklamania. Všetci mi však asi dáte za pravdu, ak poviem, že približovanie sa k ideálu svätého života v manželstve a rodine je veľkým poslaním, plným zápasov a námah, bez ktorých neprichádza sama od seba žiadna pravá radosť, ani rodinné šťastie.
Rodina a manželstvo sú predovšetkým povolanie. Preto vás dnes chcem zvlášť pozvať, aby ste sa starali o vašu vzájomnú lásku ako manželia. Popri všetkých záležitostiach, o ktoré je potrebné sa postarať, popri všetkých ťažkostiach, ktoré vás zaťažujú, je nevyhnutné, aby ste si ustrážili čas pre seba a pre spoločné stretnutie s Bohom. Jednotvárnosť niektorých období, ťažkosti spoločného života, sklamania z toho druhého, ktoré sa postupom času objavia s jeho chybami a slabosťami,môžu spôsobiť, že v únave pozabudnete akým požehnaním je v skutočnosti vzájomná láska, spoločný život či výchova detí.
Láska, ktorá vás priviedla k manželstvu, nie je iba citovým vzplanutím jedného obdobia, nie je iba chvíľkovou príťažlivosťou, ktorá by sa musela časom pominúť. Manželská láska je vašim povolaním. Vo vašej vzájomnej láske môžete rozpoznať Pánovo volanie. Manželstvo nie je iba rozhodnutím sa muža a ženy pre spoločný život. Manželstvo je milosť, ktorá pozýva dve zrelé osoby, aby dali celoživotnú pečať svojej slobode. Vtedy tvár manželov, ktorí sa milujú zjavuje čosi z Božieho tajomstva. Pozývam vás preto, aby ste si chránili krásu vašej lásky a vytrvali vo vašom povolaní. Kto žije svoje manželstvo ako povolanie, vyznáva svoju vieru: nejde iba o ľudské vzťahy, ktoré môžu byť príčinou šťastia alebo sklamania, ide o prežívanie každého dňa s istotou Pánovej prítomnosti. So skromnou trpezlivosťou, s ochotou vziať každý deň vlastný kríž, s hrdosťou, že môžete zápasiť o vaše poslanie – o manželskú lásku.
Dejiny kresťanstva poznajú mnohých svätých manželov a rodičov, ktorí zápasili s rovnakými alebo podobnými ťažkosťami ako vy. Ich svätosť spočívala v tom, že sa naučili naplno dôverovať Kristovi a kráčať po jeho ceste. Aj v našom okolí žijú takéto vzory vytrvalosti a možno aj vy sami ste sa stali povzbudením pre manželov v ťažkostiach, alebo ste takéto povzbudenie dostali od iných. V našej diecéze je jedným z takýchto veľkých vzorov Žofia Bosniakova, ktorej rok slávime. Zažila na vlastnej koži hlbokú bolesť zo smrti svojho manžela. Takúto stratu aj dnes v jednom z prieskumov označila väčšina opýtaných za najstresujúcejšiu okolnosť života. Žofii krátko nato zomiera aj jej matka. Vedela teda, čo je bolesť, ale nepoddala sa jej. Každý deň prichádzala do kaplnky a tam čerpala novú silu. Utrpenie, ktoré prežívala jej otváralo oči. Namiesto rezignácie sa stáva jemnou, ochotnou vždy a všade pomôcť. Stará sa o vdovy, siroty, starých a chorých ľudí. Ako 20-ročná vstupuje do druhého manželstva s Františkom Vešelényim a presťahuje sa do kaštieľa v Tepličke. Porodí mu dvoch synov Adama a Ladislava. Zakladá útulok a nemocnicu pre chudobných, opustených a siroty, ktorý pomenuje na počesť Sedembolestnej Panny Márie. Prijme doň každého, nepýta sa ani na vierovyznanie ani na peniaze.
Popri tom však Žofia prežíva veľké ťažkosti vo vlastnom manželstve. Jej manžel František má búrlivú povahu a vedie dobrodružný život. Na Žofiiných pleciach ostáva výchova detí i zabezpečenie chodu celého panstva. Zomiera vo veku nedožitých 35 rokov v chýre svätosti. Jej lásku k Bohu a k manželovi Františkovi, ktorý jej nebol vždy oporou, jej láska k ostatným ľuďom, jej spravodlivosť a štedrosť - všetky tieto čnosti - už za jej života povzbudzovali ľudí k nasledovaniu. Do dnešných dní jej čnostný život je na povzbudenie, čo sa prejavuje v rôznej umeleckej tvorbe, názvami rôznych inštitúcii a dobročinných diel, ale aj mnohými duchovnými povolaniami, ktoré povstali vo farnosti Teplička nad Váhom a v ďalších okolitých farnostiach.
Žofiin príklad nám pomáha pochopiť, že zmysel znášaných a obetovaných prítomných ťažkostí sa nemusí ukázať v krátkej dobe. Niekedy sa manželstvo stáva misiou záchrany pre toho druhého, ktorý ešte nie je schopný žiť lásku. Ale dnes ste vy, drahí manželia, rodičia, vaše rodiny, pozvaní nechať sa inšpirovať a preniknúť silou lásky. Tej Božej lásky, ktorá má schopnosť meniť naše srdcia a sa stáva nielen vzorom, ale tiež prameňom ľudskej lásky.
Nájdite si čas aj v nastávajúcom roku, aby ste sa mohli ponárať do tohto prameňa. Proste dnes spoločne o odpustenie vzájomných zranení, ktoré možno priniesol končiaci sa kalendárny rok a vykročte s novým odhodlaním do toho nastávajúceho. Čítajte si spolu Božie slovo, modlite sa spoločne, ale aj osobitne jeden za druhého. Ako Boh neustále hľadá cestu, ako sa nám prihovoriť, aj vy hľadajte spôsoby a príležitosti na spoločné rozhovory a hovorte si vzájomne o tom, čo prežívate. Môžu vám v tom pomôcť aj viaceré jestvujúce programy pre rodiny, duchovné cvičenia, manželské rekolekcie či manželské stretnutia, o ktorých sa počas roka môžete dočítať aj na našej diecéznej internetovej stránke.
Investícia, ktorú vložíte do budovania vášho vzťahu nebude nikdy stratová. Sila vašej vzájomnej lásky, zakorenená v Božej láske, je cestou k vášmu vzájomnému šťastiu a jedinou naozaj úrodnou pôdou aj pre dobrú výchovu vašich detí. Želám vám, aby ste sa v každodennej vytrvalosti stávali svätými rodinami. Aby naše rodiny boli ozajstným domovom, miestom dobročinnej lásky, hlbokého pokoja a pravej obetavej a darujúcej sa lásky.
K tomu vám aj ja, váš diecézny biskup, zo srdca rád žehnám a v každodenných modlitbách vyprosujem stálu vernosť vášmu vznešenému povolaniu.
Tomáš Galis, v. r.
žilinský biskup
Žofiin príklad nám pomáha pochopiť, že zmysel znášaných a obetovaných prítomných ťažkostí sa nemusí ukázať v krátkej dobe. Niekedy sa manželstvo stáva misiou záchrany pre toho druhého, ktorý ešte nie je schopný žiť lásku. Ale dnes ste vy, drahí manželia, rodičia, vaše rodiny, pozvaní nechať sa inšpirovať a preniknúť silou lásky. Tej Božej lásky, ktorá má schopnosť meniť naše srdcia a sa stáva nielen vzorom, ale tiež prameňom ľudskej lásky.
Nájdite si čas aj v nastávajúcom roku, aby ste sa mohli ponárať do tohto prameňa. Proste dnes spoločne o odpustenie vzájomných zranení, ktoré možno priniesol končiaci sa kalendárny rok a vykročte s novým odhodlaním do toho nastávajúceho. Čítajte si spolu Božie slovo, modlite sa spoločne, ale aj osobitne jeden za druhého. Ako Boh neustále hľadá cestu, ako sa nám prihovoriť, aj vy hľadajte spôsoby a príležitosti na spoločné rozhovory a hovorte si vzájomne o tom, čo prežívate. Môžu vám v tom pomôcť aj viaceré jestvujúce programy pre rodiny, duchovné cvičenia, manželské rekolekcie či manželské stretnutia, o ktorých sa počas roka môžete dočítať aj na našej diecéznej internetovej stránke.
Investícia, ktorú vložíte do budovania vášho vzťahu nebude nikdy stratová. Sila vašej vzájomnej lásky, zakorenená v Božej láske, je cestou k vášmu vzájomnému šťastiu a jedinou naozaj úrodnou pôdou aj pre dobrú výchovu vašich detí. Želám vám, aby ste sa v každodennej vytrvalosti stávali svätými rodinami. Aby naše rodiny boli ozajstným domovom, miestom dobročinnej lásky, hlbokého pokoja a pravej obetavej a darujúcej sa lásky.
K tomu vám aj ja, váš diecézny biskup, zo srdca rád žehnám a v každodenných modlitbách vyprosujem stálu vernosť vášmu vznešenému povolaniu.
Tomáš Galis, v. r.
žilinský biskup