Príhovor kardinála Jozefa Tomka o demografickej situácii na Slovensku na sviatok Svätej rodiny (27.12.2009)
Populačný vývoj na Slovensku
Katolícka Cirkev ukončuje civilný rok v znamení rodiny. Posledná nedeľa v roku je zasvätená práve Svätej rodine. Uprieť pozornosť na rodinu, keď sa robí konečná súvaha a celoročná bilancia každej spoločnosti, má svoj zmysel. Lebo ostáva pravdou staré, zdanlivo opotrebované tvrdenie, že rodina je základná bunka ľudskej spoločnosti. Stav Cirkvi, národa a štátu sa meria podľa stavu rodiny.
Preto musí všetkých ľudí na Slovensku zaujať obsah štúdie „Populačný vývoj na Slovensku“, ktorú začiatkom decembra zverejnil Štatistický úrad Slovenskej republiky. Niektoré noviny predstavili hlavné výsledky tohto demografického výskumu bombastickými titulmi: „Slovensko sa rozvádza a starne“, „Každé druhé manželstvo sa končí krachom!“ Presné údaje však len máličko opravujú tieto nepresnosti a vyžadujú si zvýšenú pozornosť tak zo štátnej ako aj z cirkevnej strany. Musia však zaujať každého pozorovateľa, ktorému leží na srdci budúcnosť Slovenska.
Podľa výskumu sa v našej krajine narodilo v roku 2008 trochu viac detí ako predtým, ale plodnosť ostáva jedna z najnižších v Európe: iba 1,3 dieťaťa na jeden manželský pár, čiže sme hlboko pod hranicou reprodukcie obyvateľstva, ktorou je 2,1 detí na výmenu rodičov. V rámci Európskej únie patrí Slovensko naďalej ku krajinám s najvyššou úmrtnosťou. Populácia u nás starne, máme už zhruba 80 seniorov na sto detí do 15 rokov a onedlho, ak sa situácia nezmení, sa ten pomer celkom obráti a známa veková pyramída bude stáť na špičke, čiže stúpajúci počet dôchodcov prevýši počet detí.
Zarážajú však predovšetkým dve skutočnosti: ponajprv počet pôrodov mimo manželstva presiahol tridsať percent, čiže tretina novorodencov sú nemanželské deti; a potom: počet rozvodov dlhodobo rastie a v súčasnosti sa rozvedie 41 zo 100 manželstiev. V roku 2008 to bolo 12 675 párov, čo je takmer dvojnásobný počet oproti začiatku deväťdesiatych rokov. Podľa údajov o rozvod žiadajú z dvoch tretín ženy. Najčastejšou príčinou rozvodov je údajne „rozdielnosť pováh, názorov a záujmov“, v menšej miere manželská nevera a tiež alkohol. K rýchlemu rozvodu vedie aj neuváženosť pri vstupe do manželstva.
Tento stav privádza pred oči celú problematiku rozvodu. Tá by sa dala zhrnúť do jednej otázky, na ktorú si musí odpovedať každý rozmýšľajúci človek, bez ohľadu, či je veriaci alebo neveriaci: je rozvod znakom pokroku? Rozumie sa pri tom ľudský pokrok manželov, ich detí aj celkovej spoločnosti, národa, štátu i civilizácie. Je teda nárast rozvodov na Slovensku znakom pokroku alebo úpadku našej rodiny a tým aj našej spoločnosti? K tejto mimoriadne dôležitej otázke by chceli prispieť krátke poznámky, čerpané zo skúsenosti rôznych národov ako aj z múdrosti evanjelia.
Behom storočí sa manželstvo utvrdilo ako zväzok jedného muža a jednej ženy, a to ako výlučný zväzok, ktorý sa zakladá na rozdielnosti pohlaví a na láske. Jeho cieľom je intímne spoločenstvo manželov a splodenie i výchova detí, s ktorými sa vytvára rodina v užšom zmysle. Toto chápanie je na svete všeobecne rozšírené. Dnes ho ohrozujú útoky zo strany ideológie o „rode“ („gendre“) a homosexuálnych nárokov na uznanie ich „partnerstva“ ako moderného druhu manželstva a rodiny. Rozvod však ostáva v súčasnej dobe najväčším nepriateľom ozajstného manželstva a rodiny.
- Rozvod sa protiví ozajstnej láske. Manželstvo je stav lásky, a to celistvej, osobnej a intímnej lásky, ktorá vedie manželov k úplnému darovaniu sa a vytvára spoločenstvo celého života. Taká láska sa neobmedzuje len na čisto pohlavnú oblasť a rozkoš, ale zahŕňa aj vôľu, obetavosť, prejavy nežnosti, ohľad na druhého, trpezlivosť, spoločné zdieľanie životných ťažkostí a starostí o dobro manžela, manželky a detí. Je verná až do smrti. Pravá láska značí nielen „cítiť sa dobre“, ale aj „chcieť dobre“; nielen hľadať egoisticky osobné pocity, ale vedieť hľadať a budovať šťastie spoločne s inou osobou. Láska je ako ohník, ktorý azda za mlada šľahá vysoko, ale má rôzne prejavy v rôznom veku a neskôr planie spokojne a živí sa drobnými skutkami pozornosti, ako to vidíme na mnohých krásnych starších manželoch. Dnešná spoločnosť si musí preveriť pojem lásky, ktorý sa poväčšine zúžil na sex.
- Možnosť rozvodu poškodzuje spokojné súžitie manželov, lebo necháva v duši stálu obavu pred „krachom“ manželstva. Stačí malá zvada, roztržka, chyba v každodennom živote, nervozita, rôzne vnútorné i vonkajšie ťažkosti, aké poznajú všetky manželské páry, a pri ľahkej možnosti sa ihneď myslí na rozvod. Pri tom skúsenosť ukazuje, že malé a niekedy aj väčšie manželské krízy sa dajú prekonať, ba môžu poslúžiť k utuženiu zväzku.
- Rozvod ťažko poškodzuje deti, ktoré sú nevinnými obeťami rodičov. Veda i život nás učia, že dieťa potrebuje k zdravému rastu a dozrievaniu atmosféru tak otcovskej ako aj materinskej lásky. Ako sa modlí dieťa v Rúfusových „Modlitbičkách“: „Dve rúčky deťom stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame“. Rozvod spôsobuje dieťaťu afektívnu ranu, ohrozuje jeho citovú rovnováhu. Výroky detí rozvedených, ktoré zozbierala francúzska spisovateľka Jeanne Delais, sú otrasné: „My sme poznačení; nie sme ako iné deti“, alebo ako sa krajne vyjadril syn rozvedených a oboch znovu zosobášených rodičov: „Predtým som nenávidel dvoch rodičov, po ich sobáši nenávidím štyroch“. Pri rozvode sa na deti zabúda!
Už aj z týchto krátkych poznámok vidno, že rozvod nie je znakom ľudského pokroku. Ba naopak, je znakom rozkladu rodiny a tým aj úpadku každej ľudskej civilizácie, ako to dokazuje história. Aj sám Ježiš Kristus vidí rozvod v starožidovskom zákonodarstve ako následok „tvrdosti srdca“ (Mt 19,8). On ako Boží Syn s vyššou múdrosťou a hlboký znalec človeka, dal jasnú odpoveď na otázku o rozvode: „Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ (Mt 19,7) Boh ustanovil manželstvo ako nerozlučiteľný zväzok. Neodsúdil rozvod preto, aby trápil človeka, za ktorého vylial svoju krv, ale preto, lebo rozvod je proti ozajstnému dobru človeka. Kristus chce predovšetkým chrániť ozajstnú manželskú lásku. Najistejšou garanciou stálosti a súladu v rodine je prítomnosť Krista v mysliach, zásadách, v živote dvoch ľudských sŕdc, ktoré, ponechané samy na seba, by sa ľahko mohli pomýliť. Ako to pekne vyjadril americký biskup Fulton Sheen: v manželstve traja uzatvárajú zväzok, Kristus je ten tretí.
Jozef kardinál Tomko
Preto musí všetkých ľudí na Slovensku zaujať obsah štúdie „Populačný vývoj na Slovensku“, ktorú začiatkom decembra zverejnil Štatistický úrad Slovenskej republiky. Niektoré noviny predstavili hlavné výsledky tohto demografického výskumu bombastickými titulmi: „Slovensko sa rozvádza a starne“, „Každé druhé manželstvo sa končí krachom!“ Presné údaje však len máličko opravujú tieto nepresnosti a vyžadujú si zvýšenú pozornosť tak zo štátnej ako aj z cirkevnej strany. Musia však zaujať každého pozorovateľa, ktorému leží na srdci budúcnosť Slovenska.
Podľa výskumu sa v našej krajine narodilo v roku 2008 trochu viac detí ako predtým, ale plodnosť ostáva jedna z najnižších v Európe: iba 1,3 dieťaťa na jeden manželský pár, čiže sme hlboko pod hranicou reprodukcie obyvateľstva, ktorou je 2,1 detí na výmenu rodičov. V rámci Európskej únie patrí Slovensko naďalej ku krajinám s najvyššou úmrtnosťou. Populácia u nás starne, máme už zhruba 80 seniorov na sto detí do 15 rokov a onedlho, ak sa situácia nezmení, sa ten pomer celkom obráti a známa veková pyramída bude stáť na špičke, čiže stúpajúci počet dôchodcov prevýši počet detí.
Zarážajú však predovšetkým dve skutočnosti: ponajprv počet pôrodov mimo manželstva presiahol tridsať percent, čiže tretina novorodencov sú nemanželské deti; a potom: počet rozvodov dlhodobo rastie a v súčasnosti sa rozvedie 41 zo 100 manželstiev. V roku 2008 to bolo 12 675 párov, čo je takmer dvojnásobný počet oproti začiatku deväťdesiatych rokov. Podľa údajov o rozvod žiadajú z dvoch tretín ženy. Najčastejšou príčinou rozvodov je údajne „rozdielnosť pováh, názorov a záujmov“, v menšej miere manželská nevera a tiež alkohol. K rýchlemu rozvodu vedie aj neuváženosť pri vstupe do manželstva.
Tento stav privádza pred oči celú problematiku rozvodu. Tá by sa dala zhrnúť do jednej otázky, na ktorú si musí odpovedať každý rozmýšľajúci človek, bez ohľadu, či je veriaci alebo neveriaci: je rozvod znakom pokroku? Rozumie sa pri tom ľudský pokrok manželov, ich detí aj celkovej spoločnosti, národa, štátu i civilizácie. Je teda nárast rozvodov na Slovensku znakom pokroku alebo úpadku našej rodiny a tým aj našej spoločnosti? K tejto mimoriadne dôležitej otázke by chceli prispieť krátke poznámky, čerpané zo skúsenosti rôznych národov ako aj z múdrosti evanjelia.
Behom storočí sa manželstvo utvrdilo ako zväzok jedného muža a jednej ženy, a to ako výlučný zväzok, ktorý sa zakladá na rozdielnosti pohlaví a na láske. Jeho cieľom je intímne spoločenstvo manželov a splodenie i výchova detí, s ktorými sa vytvára rodina v užšom zmysle. Toto chápanie je na svete všeobecne rozšírené. Dnes ho ohrozujú útoky zo strany ideológie o „rode“ („gendre“) a homosexuálnych nárokov na uznanie ich „partnerstva“ ako moderného druhu manželstva a rodiny. Rozvod však ostáva v súčasnej dobe najväčším nepriateľom ozajstného manželstva a rodiny.
- Rozvod sa protiví ozajstnej láske. Manželstvo je stav lásky, a to celistvej, osobnej a intímnej lásky, ktorá vedie manželov k úplnému darovaniu sa a vytvára spoločenstvo celého života. Taká láska sa neobmedzuje len na čisto pohlavnú oblasť a rozkoš, ale zahŕňa aj vôľu, obetavosť, prejavy nežnosti, ohľad na druhého, trpezlivosť, spoločné zdieľanie životných ťažkostí a starostí o dobro manžela, manželky a detí. Je verná až do smrti. Pravá láska značí nielen „cítiť sa dobre“, ale aj „chcieť dobre“; nielen hľadať egoisticky osobné pocity, ale vedieť hľadať a budovať šťastie spoločne s inou osobou. Láska je ako ohník, ktorý azda za mlada šľahá vysoko, ale má rôzne prejavy v rôznom veku a neskôr planie spokojne a živí sa drobnými skutkami pozornosti, ako to vidíme na mnohých krásnych starších manželoch. Dnešná spoločnosť si musí preveriť pojem lásky, ktorý sa poväčšine zúžil na sex.
- Možnosť rozvodu poškodzuje spokojné súžitie manželov, lebo necháva v duši stálu obavu pred „krachom“ manželstva. Stačí malá zvada, roztržka, chyba v každodennom živote, nervozita, rôzne vnútorné i vonkajšie ťažkosti, aké poznajú všetky manželské páry, a pri ľahkej možnosti sa ihneď myslí na rozvod. Pri tom skúsenosť ukazuje, že malé a niekedy aj väčšie manželské krízy sa dajú prekonať, ba môžu poslúžiť k utuženiu zväzku.
- Rozvod ťažko poškodzuje deti, ktoré sú nevinnými obeťami rodičov. Veda i život nás učia, že dieťa potrebuje k zdravému rastu a dozrievaniu atmosféru tak otcovskej ako aj materinskej lásky. Ako sa modlí dieťa v Rúfusových „Modlitbičkách“: „Dve rúčky deťom stvoril Boh: pre ocka jednu, druhú mame“. Rozvod spôsobuje dieťaťu afektívnu ranu, ohrozuje jeho citovú rovnováhu. Výroky detí rozvedených, ktoré zozbierala francúzska spisovateľka Jeanne Delais, sú otrasné: „My sme poznačení; nie sme ako iné deti“, alebo ako sa krajne vyjadril syn rozvedených a oboch znovu zosobášených rodičov: „Predtým som nenávidel dvoch rodičov, po ich sobáši nenávidím štyroch“. Pri rozvode sa na deti zabúda!
Už aj z týchto krátkych poznámok vidno, že rozvod nie je znakom ľudského pokroku. Ba naopak, je znakom rozkladu rodiny a tým aj úpadku každej ľudskej civilizácie, ako to dokazuje história. Aj sám Ježiš Kristus vidí rozvod v starožidovskom zákonodarstve ako následok „tvrdosti srdca“ (Mt 19,8). On ako Boží Syn s vyššou múdrosťou a hlboký znalec človeka, dal jasnú odpoveď na otázku o rozvode: „Čo Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ (Mt 19,7) Boh ustanovil manželstvo ako nerozlučiteľný zväzok. Neodsúdil rozvod preto, aby trápil človeka, za ktorého vylial svoju krv, ale preto, lebo rozvod je proti ozajstnému dobru človeka. Kristus chce predovšetkým chrániť ozajstnú manželskú lásku. Najistejšou garanciou stálosti a súladu v rodine je prítomnosť Krista v mysliach, zásadách, v živote dvoch ľudských sŕdc, ktoré, ponechané samy na seba, by sa ľahko mohli pomýliť. Ako to pekne vyjadril americký biskup Fulton Sheen: v manželstve traja uzatvárajú zväzok, Kristus je ten tretí.
Jozef kardinál Tomko