Videoposolstvo pápeža Františka účastníkom Fóra Amoris Laetitia

VIDEOPOSOLSTVO SVÄTÉHO OTCA ÚČASTNÍKOM FÓRA "AKO SME NA TOM S AMORIS LAETITIA? STRATÉGIE PRE APLIKÁCIU APOŠTOLSKEJ EXHORTÁCIE PÁPEŽA FRANTIŠKA". 9.-12. júna 2021

Drahí bratia v biskupskej službe, drahí bratia a sestry

Prihováram sa vám pri príležitosti fóra, ktoré organizuje Dikastérium pre laikov, rodinu a život, päť rokov po promulgácii apoštolskej exhortácie Amoris laetitia. Ďakujem dikastériu, že sa chopilo iniciatívy napriek praktickým ťažkostiam spôsobeným pandémiou. A som vám všetkým vďačný, že ste prijali pozvanie: dnes sú tu delegáti rodinných úradov z viac ako 60 biskupských konferencií a viac ako 30 medzinárodných hnutí, ktorí sa spojili na tomto stretnutí.

V panoráme najdôležitejších iniciatív "Roku rodiny Amoris laetitia" predstavuje fórum zásadný moment dialógu medzi Svätou stolicou, biskupskými konferenciami, hnutiami a rodinnými združeniami. Nech Duch Svätý spôsobí, aby sa táto chvíľa stala plodnou pre Cirkev, pastierov a laikov, aby spoločne načúvali konkrétnym potrebám rodín a navzájom si pomáhali iniciovať procesy potrebné na obnovu ohlasovania Cirkvi.

Otázka, ktorú kladiete – „V akom štádiu sme s aplikovaním Amoris laetitia?“ – chce byť stimulom k urobeniu plodného cirkevného rozlišovania ohľadom štýlu a cieľov rodinnej pastorácie v perspektíve novej evanjelizácie. Exhortácia Amoris laetitia (AL) je ovocím prehĺbenej synodálnej reflexie o manželstve a rodine, a ako taká si vyžaduje trpezlivú prácu na jej uvádzaní do praxe a vyžaduje si misionárske obrátenie. Toto fórum je radí do kontinuity so synodálnou cestou, ktorá sa musí dať konkretizovať v miestnych cirkvách, a ktorá si vyžaduje spoluprácu, zdieľanie zodpovedností, schopnosť rozlišovať a ochotu byť nablízku rodinám.

Uprostred ťažkostí spôsobených pandémiou, ktoré «zraňujú život rodiny a jej intímne spoločenstvo života a lásky» (AL, 19) sa dnes rodina viac ako kedykoľvek predtým ukazuje ako znamenie čias a Cirkev je pozvaná predovšetkým aktívne načúvať rodinám a súčasne ich zapájať ako subjekty pastorácie. Treba dať bokom akékoľvek «teoretické ohlasovanie, oddelené od reálnych problémov ľudí» (AL, 201), ako aj myšlienku, že evanjelizácia je vyhradená pre nejakú pastoračnú elitu. Každý pokrstený je «aktívnym subjektom evanjelizácie» (Evangelii gaudium, 120).

Na prinášanie Božej lásky rodinám a mladým ľuďom, ktorí budú utvárať rodiny zajtrajška, potrebujeme pomoc samotných rodín, ich konkrétnu skúsenosť života a spoločenstva. Potrebujeme manželov po boku duchovných pastierov, aby kráčali s inými rodinami, pomáhali slabším, a aby ohlasovali, že aj v ťažkostiach sa Kristus sprítomňuje vo sviatosti manželstva, aby darúval nežnosť, trpezlivosť a nádej všetkým, v každej situácii života.

Ako veľmi je dôležité pre mladých, aby vlastnými očami videli lásku Krista živého a prítomného v láske manželov, ktorí svedčia svojím konkrétnym životom, že láska navždy (na celý život) je možná!

Tak ako boli manželia Akvila a Priscila vzácnymi spolupracovníkmi sv. Pavla v jeho poslaní, tak aj dnes mnoho manželských párov, a dokonca celých rodín s deťmi, môžu sa stať hodnotnými svedkami pre sprevádzanie iných rodín, byť komunitou a rozsievať semiačka spoločenstva medzi národmi, ktoré prijímajú prvotnú evanjelizáciu, a tým prispieť rozhodujúcim spôsobom k ohlasovaniu kerygmy.

Manželstvo, tak ako kňazstvo «slúžia na budovanie Božieho ľudu» (KKC,1534) a udeľuje manželom osobitné poslanie pri budovaní Cirkvi. Rodina je «domácou cirkvou» (Porov. Lumen gentium, 11), miestom, v ktorom pôsobí sviatostná prítomnosť Krista medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi. V tomto zmysle, «láska prežívaná v rodinách je neustálou posilou pre život Cirkvi» (AL, 88), neustále obohacovaná životom všetkých domácich cirkví. Preto sa vďaka sviatosti manželstva každá rodina stáva vo všetkých dôsledkoch dobrom pre Cirkev (Porov. AL, 87).

Spoluzodpovednosť za misiu preto žiada manželov a vysvätených služobníkov, osobitne biskupov, aby spolupracovali plodným spôsobom na starostlivosti o domáce cirkvi a na ich ochrane. Preto sa my pastieri musíme nechať osvietiť Duchom, aby sa uplatnil v tomto ohlasovaní spásy zo strany manželských párov, ktoré sú často pripravené, ale nie sú povolávané. Ak ich však povoláme, zavoláme ich spolupracovať s nami, ak im dáme priestor, môžu prispieť svojím dielom k vytváraniu cirkevného tkaniva.

Tak ako sa vzájomne pretkávajú mužskosť so ženskosťou a vo svojej komplementárnosti v súbehu vytvárajú gobelín rodiny, analogicky i sviatosti kňazstva a manželstva sú obe nevyhnutné pre stavbu Cirkvi ako „rodiny rodín“. Takto budeme môcť mať takú pastoráciu rodín, v ktorej sa naplno dýcha duch cirkevného spoločenstva. Toto sa totiž «predstavuje ako "organické communio", podobne ako je to so živým telom ..., vyznačuje sa koexistenciou rôznosti a komplementarity povolaní a životných situácií» (Porov. Sv. Ján Pavol II., Christifideles laici, 20).

Vyzývam vás preto, aby ste sa znovu zaoberali Amoris Laetitia, aby ste spomedzi pastoračných priorít, ktoré sú v nej uvedené, vyhľadali tie, ktoré viac korešpondujú s konkrétnymi požiadavkami jednotlivej miestnej cirkvi a napĺňali ich s tvorivosťou a misionárskym elánom. V dobe pandémie nám Pán dal príležitosť nanovo si premyslieť nielen potreby a priority, ale aj štýl a spôsob, akým sa projektuje a realizuje naše pastoračné úsilie.

V nadväznosti na programovú hodnotu Evangelii gaudium a konkrétny pastoračný program načrtnutý v Amoris laetitia pre službu rodine "dúfam, že všetky komunity sa postarajú o to, aby zaviedli potrebné prostriedky na napredovanie na ceste pastoračného a misijného obrátenia, ktoré nemôže nechať veci tak, ako sú." (Evangelii gaudium, 25). Je to príležitosť prehodnotiť naše pastoračné záväzky.

Osobitné úsilie je potrebné vyvinúť na formáciu laikov, obzvlášť manželských párov a rodín, aby lepšie chápali dôležitosť ich cirkevnej angažovanosti, čiže zmysel misie, ktorá vyplýva z toho, že sú manželmi a rodinou. Mnoho rodín si neuvedomuje, aký veľký dar dostali vo sviatosti, účinnom znaku Kristovej prítomnosti, ktorá sprevádza každú chvíľu ich života. Keď rodina naplno objaví tento dar, cíti túžbu podeliť sa s ním s ostatnými rodinami, pretože radosť zo stretnutia s Pánom má tendenciu šíriť sa a vytvára ďalšie spoločenstvo, je prirodzene misionárska (Porov. Evangelii gaudium, 23).

Cesta, ktorou sa vydali synodálne zhromaždenia o rodine, pomohla Cirkvi poukázať na mnohé konkrétne výzvy, ktoré rodiny prežívajú: Ideologické tlaky, ktoré sťažujú výchovné procesy, vzťahové problémy, prejavy chudoby materiálnej i duchovnej, a v konečnom dôsledku toľká osamelosť kvôli ťažkosti vnímať Boha vo vlastnom živote. Niektoré z týchto výziev ešte stále čakajú na vysporiadanie sa s nimi a vyžadujú si obnovený pastoračný elán v niektorých osobitných oblastiach: myslím na prípravu na manželstvo, na sprevádzanie mladých manželských párov, na výchovu, na pozornosť voči starým ľuďom, na blízkosť zraneným rodinám, alebo tým, ktoré v novom zväzku túžia žiť naplno kresťanskú skúsenosť.

Preto dúfam, že tieto pracovné dni budú dobrou príležitosťou na výmenu nápadov a pastoračných skúseností a tiež na vytvorenie siete, ktorá v komplementárnosti povolaní a životných stavov, v duchu spolupráce a cirkevného spoločenstva, môže čo najúčinnejšie ohlasovať evanjelium rodiny a reagovať na znamenia doby.

Zverujem vás do príhovoru presvätej Márie a svätého Jozefa, aby sa milosťou Boha stala vaša angažovanosť plodnou pre dobro rodín dneška a zajtrajška. Žehnám vám a prajem vám veľa úspechov vo vašej práci a prosím vás, aby ste sa za mňa modlili. Ďakujem.

František

Zdroj:https://www.vatican.va/content/francesco/it/messages/pont-messages/2021/documents/videomessaggio-forum-amorislaetitia-20210609.html

https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2021-06/papez-frantisek-v-akom-stadiu-sme-s-aplikovanim-amoris-laetitia.html