1. Priebeh prípravy detí na prvé sväté prijímanie

1.1. Cesta viery
V druhom ročníku na hodinách náboženskej výchovy deti spoznávali pravidlá komunikácie s Bohom a vzájomného spolunažívania s ľuďmi, vyplývajúce z Božieho zákona – Desatora. Vychádzali z pravdy, že Boh dôveruje človeku a učili sa ceste dôvery k Bohu i k ľuďom. Cesta dôvery bola témou 2. ročníka.
 
Ročníkovou témou tretiakov je Cesta viery, ktorá vystihuje sled postupnosti duchovného dozrievania dieťaťa. Dieťa, ktoré si je vedomé, že je milované, je schopné dôverovať a veriť tomu, kto ho miluje. V prítomnosti milujúcej osoby si dieťa dokáže uvedomiť a uznať aj svoje nedostatky a chyby a pracovať na ich odstraňovaní. V duchovnom rozmere sa táto schopnosť prejavuje základmi viery v Boha, v ktorej nachádza odpovede na otázky, ktoré presahujú rozumové poznávanie človeka.
 
Cieľom vyučovania v treťom ročníku je spoznávať cestu viery v trojjediného Boha.
- Vnímať Božiu blízkosť prostredníctvom budovania osobného vzťahu k Ježišovi Kristovi.
- Vnímať sviatosť zmierenia a Eucharistie ako dar a posilu pre každodenný život.  
- Rozvíjať postoj viery v trojjediného Boha prijatím pozvania k spoločnému životu v spoločenstve veriacich.
           
Hlavné témy, ktorými Vaše dieťa prejde počas tretieho ročníka sú:
1. Veriť Bohu
Dieťa sa učí viere pohľadom na dôležité biblické postavy a následne pohľadom na Pána Ježiša, v ktorom sa Boh stal blízky a zrozumiteľný pre nás. Na príklade podobenstva o horčičnom semienku sa učí prijať krst ako významnú udalosť v živote viery.
 
2. Ježiš uzdravuje
Pohľad na Ježiša, ktorý bol vnímavý na utrpenie, strach, chorobu ľudí. Robil zázraky, pomáhal ľuďom, aby začali žiť naplno. Každý z nás potrebuje uzdravenie. Dostávame ho od Ježiša vo sviatostiach, cez ktoré sa nás dotýka a uzdravuje naše srdce.
 
3. Ježiš nám odpúšťa
Dieťa si má uvedomiť vinu ako súčasť života každého človeka a ďalej si môže hlbšie uvedomiť, ako bežne reagujeme na pocit viny sprevádzajúci previnenie, hriech. Biblický príbeh o Zachejovi (Lk 19, 1-10) poukazuje na postoj Ježiša k človekovi, ktorý sa previnil. Na veľkosť lásky, s ktorou Boh vychádza k človekovi v ústrety. Ježiš aj nám odpúšťa vo sviatosti zmierenia.
 
4. Ježiš nás oslobodzuje
Nosnou líniou témy je prepojenie kresťanskej a židovskej tradície slávenia noci vyslobodenia (vyslobodenie z egyptského otroctva – vyslobodenie z otroctva hriechu). Mojžiš je záchrancom Izraelitov, ktorých vyviedol z krajiny otroctva do Bohom zasľúbenej  zeme. Ježiš je naším Záchrancom. Vyslobodzuje nás  z „tmy egoizmu“ do „svetla priateľstva s Bohom a s ľuďmi“.
 
5. Ježiš nás pozýva na hostinu
Piata téma je vyvrcholením tretieho ročníka, postupne rozvíja myšlienku pozvania na hostinu
Eucharistie. Ježiš je ten, ktorý nás učí zaobchádzať s chlebom. Ježiš pozýva každého človeka, aby s ním jedol, aby sa nasýtil, aby sa ho dotýkal. Každého z nás Ježiš pozýva na hostinu Eucharistie.
 
Previedli sme Vás témami Cesty viery, ku ktorým sa jednotlivo podrobnejšie vrátime počas našich  nasledujúcich stretnutí. Predostretie tém má byť pre Vás, rodičov,  výzvou k tomu, aby ste sa aj vy rástli vo viere a čo najviac pripodobňovali svojím konaním Ježišovi, ktorý uzdravuje, odpúšťa, oslobodzuje, pozýva na hostinu. Vaše deti potrebujú Váš  vzor a Vaše sprevádzanie. Potrebujú vidieť prejavy Vašej viery v Boha, potrebujú Váš citlivý postoj k ich chybám a priestupkom, Vaše odpúšťanie im a sebe navzájom, Vaše pevné a správne postoje v spleti informácií, situácií, ktoré život prinesie. Súčasne potrebujú aj Vašu modlitbu za nich a spoločne s nimi. Modlite sa za nich každý deň.
 
Vaše deti používajú na hodinách náboženskej výchovy pracovné listy. Využijeme ich tiež v našich témach a odporučíme Vám niektoré aktivity, do ktorých by ste sa spolu s deťmi mohli zapojiť. Veľmi potrebujú Váš záujem, Vašu spoluúčasť na kráčaní po ceste viery. Je to pre nich motiváciou k aktivite. Buduje vzťah viery a dôvery k Bohu i ku Vám. Upevňuje ich to na ceste viery, lebo ňou kráčajú aj ich rodičia. 
 
1.2. Desatoro – Desať rád pre šťastný život
           
1.2.1. Sprievodca na ceste
Náš svet je čoraz rozmanitejší a neprehľadnejší. Mnohí ľudia preto túžia po niečom, čo by im pomohlo zorientovať sa. Hľadajú návod na šťastný život. Desatoro Božích prikázaní je tým sprievodcom, ktorý nám ukáže správny smer. Predkladá nám cestu, ktorou sa máme vydať, a súčasne nám aj dáva silu vykročiť na ňu. Lebo človek, ktorý pozná smer, cíti, že má väčšiu silu a motiváciu než ten, kto zmätene tápe. Kto nepozná smer, potrebuje viac energie na to, aby preskúmal rôzne cesty, znovu sa vrátil a vždy prešiel len kúsok jedným smerom. Kto pozná cestu, pozná aj zdroj sily, z ktorého môže čerpať, aby dosiahol svoj cieľ.
 
1.2.2. Desať slov o slobode
V desiatich slovách, ktoré Boh adresoval ľudu na Sinaji, mu ukázal cestu k šťastnému životu. Izrael vždy Boha velebil za múdrosť, ktorú mu daroval v prikázaniach. Izraelský ľud vnímal prikázania ako výsadu, nie ako bremeno. Ľud sa nachádzal na púšti. Boh ho vyviedol z domu otroctva v Egypte. Nemá sa teda stať otrokom iného tyrana zvnútra či zvonka. Božie slová chcú ľud naučiť ako žiť v slobode, čiže Boh nám chce v Desatore prikázaní povedať desať slov o slobode. Sú to slová zmluvy, ktorými sa Boh zaväzuje darovať nám slobodu, keď budeme pripravení pripútať sa k nemu, k Bohu, ktorý vyvádza z domu otroctva do zeme slobody. Tak sa píše v knihe Exodus: „A ostal tam (Mojžiš) s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Potom Pán napísal na tabule príkazy zmluvy, desatoro prikázaní“ (Ex 34,28).
Zmluva, ktorú Boh uzavrel s ľudom, bola pre Izrael súčasťou Božieho vyslobodzujúceho a uzdravujúceho pôsobenia. Boh sa pripúta k ľudu. Boh je verný. Pridŕža sa svojich prisľúbení. Ale aj ľud musí dodržať zmluvu, lebo len tak sa mu bude vodiť dobre.
 
1.2.3. Zákon lásky
Pán Ježiš učil, že v prikázaniach ide o zákon lásky, k Bohu, k blížnemu a k sebe. Skutočným základom nášho života je láska. Bez nej nenaplníme žiadne prikázanie, lebo láska napĺňa prikázania životom. Preto nejde len o to, aby sme prikázania dodržiavali, ale ich aj meditovali. Tak môžeme spoznať, kto je Boh, kto som ja. Tak môžeme spoznať Božiu múdrosť v prikázaniach a cestu k pravému životu pre nás ľudí. Takto sa môžu stať prikázania presvedčením, ktoré pramení v srdci človeka a zodpovedá jeho najhlbšej dôstojnosti.
V Starom zákone židia velebili Boha  za to, že im dal také múdre zákony. Žalm 19 je chválospevom na Pánov zákon: „ Zákon Pánov je dokonalý, osviežuje dušu. Svedectvo Pánovo je hodnoverné, dáva múdrosť maličkým. Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce. Prikázania Pánove sú jasné, osvecujú oči“ (Ž 19, 8- 9).
Božie prikázania nechcú byť bremenom, ale majú človeka potešiť a osviežiť. Majú osvietiť oči, aby videl svet taký, aký je. Len v tomto význame ich môžeme správne pochopiť. Sú pomôckou na dosiahnutie dobrého života a chránia slobodu, ktorú Boh daroval človeku. A sú zdrojom vnútorného pokoja a radosti, múdrosti a rozumnosti.      
Ako Mojžiš dostal Desatoro Božích prikázaní na hore, tak Ježiš ohlasoval na vrchu novú spravodlivosť, nový spôsob života,  vyplývajúci z viery v Boha. Skutočným vrchom, z ktorého však odznela jeho reč, je Golgota, kde sa obetoval za nás ľudí. Na vrchu Golgota Ježiš ukázal, ako sám zachováva svoje slová. Tu vytrval v postoji nenásilia. Tu miloval do konca aj svojich nepriateľov. Na kríži dosiahla jeho láska dokonalosť a potvrdilo sa, že láska je zhrnutím všetkých prikázaní.
Zachovávanie prikázaní znamená stavať dom na skale. (Mt 7,25)
 
1.3. Rodičia ako prví zvestovatelia blahozvesti pre svoje deti
Základ a začiatok celej kresťanskej výchovy spočíva v tom, že otec a matka darujú svojim deťom prvé zážitky stretnutia s Bohom svojím bytím a konaním. V prvej etape sa kresťanská výchova uskutočňuje predovšetkým láskyplným vzťahom rodičov navzájom a láskyplným, trpezlivým a chápavým vzťahom rodičov k deťom.
 
Keďže kresťanská viera v plnom slova zmysle je slobodné rozhodnutie zrelého človeka povedať áno na Božiu výzvu, rodičia a vychovávatelia môžu vychovávať k schopnosti veriť. Teda pripraviť deťom také detstvo, ktoré im neskôr uľahčí slobodne sa rozhodnúť pre vieru. Pre dieťa je rozhodujúca láska rodičov k nemu a k sebe navzájom – ich vzájomné pochopenie, odpúšťanie, pomoc, podriaďovanie. V prostredí dobrého a láskyplného manželstva sa dieťa učí úcte k ľuďom a veciam, učí sa žasnúť nad nepochopiteľným tajomstvom, skrytým za všetkým dianím. Získava zmysel pre bratstvo a spoločenstvo, zmysel pre vzájomnú zodpovednosť, pre vďačné prijímanie a nezištné dávanie. Učí sa správne používať slobodu a vážiť si autoritu.
 
Príčiny neschopnosti veriť spočívajú často v príliš tvrdom a autoritatívnom postoji rodičov k deťom, v bolestnom zážitku detí, že ich rodičia nemajú radi. Preto pre budúci úspech našej kresťanskej výchovy je rozhodujúce, aby sme deťom darovali veľa lásky, aby sme im dôverovali, aby sme v deťoch pomáhali budovať ich sebauvedomenie a sebadôveru; aby sme boli k nim spravodliví a súčasne láskaví, aby sme vedeli odpúšťať, ovládať svoj hnev a aby sme šírili okolo seba ovzdušie pokoja a radosti. Veľká časť nedôvery voči viere je zapríčinená nedôverou voči láske. Ak dieťa prestane veriť v lásku svojich doterajších autorít, prestane veriť aj pravdám, ktoré mu predkladajú.
 
Katechéza v rodine (na rozdiel od katechézy v škole) spája učenie so životom. Domáca katechéza má nesmierne veľa možností a prostriedkov: spoločné prežívanie rodinných a cirkevných sviatkov, otázky detí (rodičia ich môžu využiť na vysvetlenie hlbšieho zmyslu vecí, udalostí), rozprávanie príbehov zo Svätého Písma, spoločná modlitba, spev, prechádzky prírodou.
 
Témou Odovzdávania viery v rodine sa zaoberajú katechézy (9), ktoré vydala Pápežská rada pre rodinu k Piatemu svetovému stretnutiu rodín vo Valencii v r.2006. Sú k dispozícii na www.rodina.kbs.sk
 
Hlavné úlohy kresťanskej výchovy
Sprostredkovanie správnej predstavy Boha u detí.
Prvé oboznámenie so Svätým Písmom.
Výchova k modlitbe.
Výchova k správnemu svedomiu a mravná výchova.
Uvedenie detí do života Cirkvi a prežívanie cirkevného roku.
Vedenie detí k samostatnosti a slobode.
 
Dve podmienky zvestovania
  1. Ako rodičia mať pevný základ, na ktorom staviame svoje životy a ktorý obstojí v skúškach času - tento pevný základ je Osoba živého Boha. Jeho najväčším prianím je byť naším Otcom, ale nedomáha sa toho násilím. Čaká na teba i na mňa. Osobný a dôverný vzťah s Bohom je najdôležitejšou vecou v živote. Je to „niečo“, po čom túžia naše deti: zmysel života, niečo, na čo sa môžu spoľahnúť. Ak nemáme takýto vzťah k Bohu, tu vo farnosti nájdeme pomoc ako tento vzťah nadobudnúť alebo prehĺbiť (možno ponúknuť kurzy Objav Krista, kurz Alfa, kurz Filip apod.).
 
  1. Bezpodmienečná láska k deťom - deti potrebujú cítiť, že ich rodičia milujú bezpodmienečne. Takouto láskou nás miluje Boh, a preto ak sa takto snažíme milovať svoje deti, môžeme im odovzdať posolstvo o Božej láske. Deti, ktoré necítia, že ich rodičia bezpodmienečne milujú, len veľmi ťažko prijímajú skutočnosť, že ich bezpodmienečne miluje Boh.
 
Táto téma je rozvinutá v publikácii Dr. Ross Campbell: Potřebuji tvou lásku, Návrat 1992.