Rada KBS pre rodinu

V súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine a v kontexte 40 dní svätého pôstu členovia Rady KBS pre rodinu v spolupráci s odborníkmi pripravili niekoľko inšpirácií a tipov pre praktické prežívane svätého pôstu v rodine.

Rodičia sa zo dňa na deň ocitli pred novým druhom otázok svojich detí. Mnoho článkov o tom ako rozprávať s deťmi o vojne už bolo publikovaných, takisto vzniklo viacero charitatívnych a humanitárnych iniciatív. Členovia Rady pre rodinu sa zamerali na zozbieranie tipov a podnetov pre kňazov vo farnostiach, ktoré môžu ponúknuť ako inšpiráciu na prežívanie pôstneho obdobia rodinám aj v kontexte vojnového konfliktu na Ukrajine.

Sú tri skutky pokánia, ktoré navrhuje evanjelium - modlitba, pôst, almužna. Konkrétne pokánie vždy posilní, formuje a obnovy srdce človeka, spoločenstvo, rodinu.

 

Dať odpoveď. Téma vojny na Ukrajine sa dnes pred deťmi nedá skryť. Niektoré deti sú schopné pýtať sa priamo, no mnohé deti ešte nedokážu formulovať pocity do viet, a predsa môžu prežívať pocity neistoty, strachu, straty bezpečia. Možno to nevyjadria slovami, ale určite vnímavý rodič zachytí zmenu správania, nálady. V každom prípade, v dnešnej situácii je veľmi vhodné a dôležité, aby deti na vypovedané, ale aj na nevypovedané otázky dostávali odpovede od najbližších v rodine, od ľudí, ktorým dôverujú. 

 

Pocit bezpečia. Ak dieťa vyjadrí slovami svoje pocity, rodič by mal mať vždy na mysli, že nie je potrebné dieťaťu podať všetky informácie. Dieťa sa pýta preto, lebo chce nanovo získať pocit istoty a bezpečia, a takto by mal rodič viesť rozhovor. Treba preto podporiť u dieťaťa pocit, že je v bezpečí.

 

Ak sa dieťa nepýta. Ale dnes je potrebné komunikovať na túto tému v rodine aj s deťmi, ktoré sa priamo nepýtajú. Preto rodič by mal veľmi citlivo a cielene hľadať príležitosť ako mu dať odpovede na nevypovedané otázky. Určite nie je vhodné, aby deti mali informácie o vojne na Ukrajine len z televíznych novín, z rádia, zo sociálnych sieti, od kamarátov. Z týchto kanálov dostanú len informácie, ale nie odpovede a podporu na ich pocity, obavy a neistoty. To isté zažívame dnes aj my dospelí, a preto je naivné si myslieť, že deti to nevnímajú, alebo že sa ich to nedotýka. 

 

Médiá. Je tiež veľmi dôležité, aby rodič zvážil, nakoľko a ktoré dieťa môže vystaviť priamo týmto informáciám, obrazom a komentárom z médií. Pre malé deti je dnes spravodajstvo v akejkoľvek mediálnej forme, nevhodné kvôli silným obrazom a obsahom, ktoré môže byť pre ne náročné spracovať. U adolescentov to vždy závisí od ich zrelosti a od toho ako rodič je schopný pred dieťaťom spracovávať tieto informácie a viesť rozhovor s cieľom. 

 

Rozhovor a cieľ. V aktuálnej situácii je viac ako inokedy potrebné vyzdvihnúť dva dôležité pojmy - viesť rozhovor a cieľ. Cieľom by nemal byť hnev. Cieľom by malo byť – viesť deti k empatii, solidarite, nádeji . A to modlitbou, konkrétnymi skutkami a pôstom.

 

Obozretne. Hovoriť o realite ale bez zbytočného strašenia a zbytočných detailov. Popísať stav, nezahmlievať, ale vyhnúť sa zovšeobecňovaniu a tomu aby si vytvárali názor na nejakú krajinu a národ. Aj rodičia potrebujú byť ostražití v tom ako vyjadrujú svoj hnev. Je potrebné odlíšiť hnev, ktorého príčinou je jednotlivec, alebo malá skupina a rozlišovať medzi nevinnými, ktorí sú v mocenských službách.

 

Orientácia na empatiu. Mnoho detí má z vojny strach, rozhovory a verbalizované obavy rodičov často zneisťujú aj deti. Preto je veľkou výzvou, ako s touto témou pracovať propozitívne a proaktívne, ako deťom pomáhať zvládať strach a obavy a premieňať ich na empatiu a čnosti?

 

Pozitívne. Tému vojny je možné predstaviť aj pozitívne. Skrze denné víťazstvá a zázraky, ktoré môžu rodičia primerane veku zreferovať svojim deťom. Napr. pri večernej modlitbe. Zvlášť tu treba dbať na to, aby večerná modlitba s deťmi nevzbudzovala strach, ale nádej.

 

Rozhovor o solidarite s ukrajinskými a ruskými rodinami. Vo formácii detí je dôležité nenabádať deti k nenávisti, nedeliť vojakov na dobrých a zlých... Slnko vychádza nad dobrých a zlých... (Porov. Mt 5, 45). Vojaci na oboch stranách sú nútení byť vzdialení od svojich rodín...

 

Formácia k solidarite. Téma vojny je príležitosťou pre formáciu detí i rodičov k solidarite, súcitu, empatii, veľkodušnosti. Je príležitosťou pre rozhovor s deťmi o kreatívnych možnostiach pomoci ich kamarátom (krabička na peniaze za nezjedené sladkosti, škatuľa na potrebné veci, oblečenie, obrázok/pohľadnica, modlitba, pôst, zriekanie sa, nákup, príspevok na zbierku z vlastnej pokladničky...). Rodičia môžu deťom pomôcť uvažovať o tom, ako môžu pomôcť svojim kamarátom na Ukrajine užitoční.

 

Služba. Reálny kontakt detí (vzhľadom na ich vek a zrelosť) s realitou rodín (na hraniciach, ubytovniach, pri ubytovaní v rodine, pri službe vo farnosti) môže byť formačný. Vhodné zvlášť pre staršie deti.

 

Podnety je potrebné upraviť podľa okolností a možností konkrétnych farností. 

 

Spoločné modlitby v chrámoch. Motivačná výzva na modlitby rodín, ľudí spolu so svojimi pastiermi v chrámoch za mier a pokoj (napr. ruženec, adorácia, krížová cesta, modlitby za mier). Aktuálne pandemické opatrenia to umožňujú. Táto situácia môže byť príležitosťou na opätovné pozvanie rodín do chrámov.

 

Príhovor kňaza. Kňazi vo farnostiach sú po pandémii vystavení novým témam (napr. pôvod zla, otázka ľudskej slobody) ale aj formy ich prezentácie pred veriacimi – na sv. omši/liturgii, v osobných rozhovoroch? Pri príhovoroch na liturgických sláveniach je dobré brať do úvahy aj prítomnosť detí. 

 

Katechézy pre rodičov. Kňazi môžu pomôcť rodičom teologicky zodpovedať otázku pôvodu zla, ľudskej slobody, ale aj na otázky detí: Prečo je na svete zlo? Prečo ľudia bojujú? Prečo nevinní ľudia trpia? Prečo Boh nezasiahne? Prečo sú ľudia zlí? A to skrze katechézy, úvodníky vo farských časopisoch, články na web-stránke farnosti.

 

Modlitbová adopcia rodín. Rodina si duchovne adoptuje a spojí sa s Bohu známou/neznámu rodinou a sprevádzala ju modlitbou (napr. novénou k sv. Jozefovi , ochrancovi rodín, každodenným ružencom/desiatkom, akatistom…)

 

Rodiny rodinám. Rodina si vo farnosti vezme pod patronát konkrétnu utečeneckú rodinu žijúcu vo farnosti, nadviaže s ňou priateľstvo, uvedie ju do farského spoločenstva a vezme si je pod svoj patronát. 

 

Služba blízkosti. Služba blízkosti otcov rodín, kňazov v službe deťom a mládeži… Služba žien a matiek opusteným ženám a matkám… Služba detí svojím kamarátom. Skrze budovanie priatelstva ale i praktickú oporu (doučovanie slovenčiny, opatrovanie detí, odborná pomoc, sociálna integrácia /škola, úrady/, logistika, nákupy, finančná pomoc). 

 

Deň bratstva. Farnosť pozve na kultúrny program utečencov bývajúcich vo farnosti a pripraví spolu s nimi i pre nich program, kde im predstaví farnosť, ľudí v nej žijúcich. Deti i rodičia z oboch strán si môžu nachystať kultúrny medzinárodný program.

 

Agapé po sv. omši/liturgii. Farnosť vytvorí/ponúkne priestor pre rodiny na budovanie vzťahov a priateľstiev. 

 

Integrácia do existujúcich farských aktivít a spoločenstiev (eRko, mládežnícke/rodinné stretká, spevokoly, tábory, výlety…)

 

Vytvorenie farskej databázy možnosti dočasného ubytovania a spolupráca s príslušnými organizáciami. 

 

Koordinácia praktickej farskej pomoci. Výber koordinátorov/kontaktných osôb dobrovoľníckej pomoci vo farnosti, ktorí by sledovali aktuálne potreby. Zároveň by boli v kontakte s dôveryhodnými organizáciami.

 

Mnoho rodín je násilne rozdelených – fyzicky, muži museli ísť do boja, rodiny sú bez otca. Vysvetliť deťom, kto sú utečenci, prečo utekajú, čo potrebujú, ako im my konkrétne môžeme pomôcť a pod. je dôležité, ale aj náročné. Knihy sú vhodné na čítanie rodičov s deťmi, na scitlivovanie témy migrácie a vcítenia sa do prežívania iných detí.

 

 

 

 

Hanna Slivková má len 14 rokov, keď Hitlerova armáda prekročí hranice Ukrajiny. Hanna sa so svojou rodinou a niekoľkými ďalšími rodinami ukrývajú v podzemných jaskyniach. Pod zemou bojujú s chorobami a hladom, no napriek tomu sa snažia  zachovať si vieru a ľudskú dôstojnosť.

 

Modlitba sv. Františka o pokoj